Tragický koniec Dyatlovovej výpravy: Prečo muselo zomrieť 9 mladých ľudí? (1. časť)

Vedúcim skupiny bol 23-ročný Igor Dyatlov, ktorého považovali v športovom klube Uralského polytechnického inštitútu (UPI) doslova za hrdinu. Bol vášnivým turistom so skvelými schopnosťami, dobrodruhom a nadaným študentom rádiotechniky. Pri plánovaní trasy expedície si Igor nechal poradiť aj od skúseného geológa, keďže sa jednalo o neprebádanú oblasť, bez dostupných verejných máp. V súvislosti s určením jej definitívnej podoby sa niekoľkokrát pohádal s členmi skupiny i športového klubu UPI.  Tvrdohlavý Igor Dyatlov si napokon ani nesplnil jednu z povinností a pred odchodom nezaslal do klubu na schválenie finálnu podobu trasy expedície. Na univerzite teda nikto nevedel, kadiaľ povedie svoju skupinu v nemilosrdnom prostredí mrazivého Uralu.

Šťastie v nešťastí mal 22-ročný študent ekonomicko-inžinierskej fakulty Jurij Jefimovič Judin, ktorému sa podarilo pred touto strašnou tragédiou „uniknúť“. Z výpravy, na ktorej mu bola pridelená funkcia zdravotníka, sa zo zdravotných dôvodov vrátil skôr. Celý život ho trápila reuma, problémy so srdcom, bolesti kolien i chrbta, takže na turistické výlety nechodil príliš často. Napokon sa zúčastnil na identifikácii vecí členov skupiny a aktívne sa celý život podieľal aj na pokusoch odhaliť príčinu smrti svojich priateľov. Zomrel 27. apríla 2013 vo veku 75 rokov.

Tajnou láskou Igora Dyatlova bola jeho krásna spolužiačka a ďalšia členka skupiny, Zinaida Alekseevna Kolmogorova. Vyšetrovatelia neskôr našli v zošite lídra výpravy aj jej fotografiu. Medzi mužmi bola nesmierne obľúbená vďaka svojej veselej a spoločenskej povahe. Nie je teda prekvapujúce, že Igor nebol ani na výprave jej jediným nápadníkom. Oveľa hlbší vzťah mala s Alexandrom Sergejevičom Kolevatovom, s ktorým v minulosti chodila. Niektorí „experti“ prišli dokonca s teóriami, či za tragédiou nebola hádka kvôli Zine. Alexander bol však na to až príliš vyrovnaný a konzervatívny, o súkromí sa nezvykol rozprávať ani s najbližšími priateľmi. Študoval jadrovú fyziku, mal 24 rokov a nadovšetko miloval „bafkanie“ antickej fajky. Existujú tiež tvrdenia, podľa ktorých to bol práve on, kto sa v kritických momentoch snažil zachrániť a ošetriť svojich priateľov.

Na výlete nechýbali ani zabávači, ktorí sa vo všetkom snažili vidieť len to pozitívne a zľahčiť situáciu. Nikolaj Thibeaux-Brignolles sa narodil v sovietskom gulagu. Jeho otec bol francúzsky komunista a mama Ruska. Štúdium mal už v 23 rokoch za sebou, bol inžinierom v oblasti priemyselného stavebníctva. Na prvý pohľad síce pôsobil vážnym dojmom, no zdanie klame – mal veselú povahu a každú situáciu sa snažil obrátiť na srandu. Ešte väčším zabávačom skupiny bol 23-ročný Georgij Alexejevič Krivoniščenko. V zásobe mal vždy nejaký vtip a veľmi rád hral na mandolínu, ktorú si nezabudol zobrať ani na poslednú výpravu. Vyrastal vo vzdelanej rodine, v roku 1959 už pracoval ako inžinier v oblasti stavebníctva v meste Čeľabinsk. S Igorom Dyatlovom absolvoval viacero športových expedícií a bol jeho spoľahlivým priateľom.

Jurij Nikolajevič Dorošenko bol spolužiakom Ziny a Igora. Všetci ho poznali ako silného a impulzívneho, no zároveň rozvážneho. Tri dni pred tragickým koncom výpravy, 29. januára oslávil len 21 rokov. V tom čase mal už za sebou viacero výprav, pričom niektorým z nich aj sám velil. Na jednej z nich sa mu vraj podarilo zbaviť medveďa s pomocou vlastnej sily a geologického kladiva. Nezaostával za ním ani Rustem Vladimirovič Slobodin, ktorý bol aktívnym organizátorom športových a turistických akcií. Pochádzal síce z bohatej a vzdelanej rodiny, no žiadne elitárske maniere sa uňho neprejavovali. Práve naopak, priatelia ho opisovali ako skromného a priateľského. Jeho otec bol v roku 1959 predsedom odborového výboru UPI a po synovej tragickej smrti dostal, ako jeden z vinníkov, prísne pokarhanie od straníckeho výboru.

Najmladšou členkou skupiny bola Lyudmila Alexandrovna Dubininová, študentka ekonómie stavebného priemyslu a zarytá komunistka. Mala praktickú povahu, ktorá sa jej na horských túrach väčšinou vyplatila – napríklad, keď ju jeden z jej turistických kolegov nešťastnou náhodou postrelil a ona si, namiesto paniky, zachovala chladnú hlavu. Aj keď pôsobila prísne, bola citlivá a ak nebolo po jej, tak aj urážlivá. Každého si k telu len tak ľahko nepripustila. Veď, bola to práve ona, kto si do denníka poznačil podozrievavé poznámky na adresu tajomného 37-ročného turistického inštruktora Semyona Zolotaryova, ktorý sa ku skupinue pripojil až vo vlaku:„Najprv ho nikto v skupine nechcel, lebo bol cudzí. No, potom sme sa dohodli. Proste sme nemali na výber.“

Semyon Alexandrovich Zolotaryov sa k mladým turistom príliš nehodil. Od všetkých bol o viac ako desať rokov starší a účasť v druhej svetovej vojne z neho robila značne skúsenejšieho člena. V ústach mu žiarilo niekoľko zlatých zubov a na rukách mal údajne viacero tetovaní. Na bežnom Rusovi by ste ich v tej dobe nenašli, no pre veteránov boli typické. Aj keď, je veľmi zvláštne, že sa mu podarilo vyjsť z vojny bez jediného zranenia. Často sa mýlil pri uvádzaní dôležitých faktov zo svojho života i vojenských úspechov. Najskôr mal expedíciu absolvovať so Sergeyom Sogrinom, ktorá však trvala 25 dní. Semyon však potreboval, okrem titulu „Majster športu“, aj rýchly návrat. Tvrdil, že  musí zaviesť svoju mamu naspäť na rodný Kaukaz ešte pred začiatkom turistickej sezóny. Ospravedlnil sa teda Sogrinovi, a ten ho následne zoznámil s Igorom Dyatlovom, ktorého výprava mala trvať len 15 dní. Po celý čas bol vraj dosť uponáhľaný. Pôsobil dojmom, že je na misií, ktorú musí splniť, aby sa mohol po návrate „vrhnúť“ na ďalšiu. Povráva sa, že do skupiny sa dostal na objednávku Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a existujú tiež teórie, že išlo o tajného agenta, ktorého tam vsunuli na poslednú chvíľu.

Práve Semyon Zolotaryov je zo všetkých členov Dyatlovovej výpravy najzáhadnejší. Nikto z jeho žijúcich blízkych si totiž nepamätá, že by mal na rukách tetovania, neexistuje žiadny vierohodný dôkaz o tom, že by ho niekto po smrti identifikoval a ani nie je zaevidovaný medzi pochovanými na Ivanovskom cintoríne v Jekaterinburgu. Pred odchodom na Dyatlovovu výpravu povedal svojim študentom zaujímavú vetu: „O tejto expedícii bude hovoriť celý svet.“

Pozostatky Semyona Zolotaryova boli, na žiadosť jeho netere a synovca, exhumované už dvakrát so šokujúcimi výsledkami – ich DNA sa nezhodovala. Tento rok má dôjsť ešte k tretej exhumácii, ktorá by definitívne potvrdila, alebo vyvrátila, či sa v hrobe nachádza telo najstaršieho člena Dyatlovovej výpravy. Pokiaľ nie, išlo by o závažnú skutočnosť, ktorú treba v rámci obnoveného vyšetrovania tohto prípadu dôkladne prešetriť a zistiť, či Semyon Zolotaryov nemá prsty v tragickej smrti ruských turistov.

V ďalšej časti si budete môcť prečítať viacero zaujímavostí o priebehu expedície, a tiež o najpravdepodobnejších teóriách príčiny tragickej smrti ruských turistov.