Denník N

Ako vypáliť Chrome

O úsvite kyberpunku

Svet Sprawlu je drsný svet. Rozrastá sa a sťahuje a mätie zmysli v synestetickej kakofónii odosobneného neónu, hologramov a monitorov blikotajúcich skrz ostré výpary, hustý smog, mdlý opar vzrušujúcich vôní a odpudzujúcich pachov.

Sprawl je peristaltický pohyb čriev a kontrakcia orgazmu. Vrchol ľudského pokroku a monument megalománie. Sprawl je panoptikum stroskotancov a ambicióznych rojkov, gangstrov a zločincov, centrum nadnárodných korporácii vládnucich svetu, svet smotánky a nevysloviteľného hororu, svet širokých príležitostí a všemožných spôsobov ako prísť o život.

Sprawl je klenot a vred na zjazvenej tvári Zeme, ktorú obiehajú habitaty a vesmírne stanice ponúkajúce zábavu pre ľudí, čo si to môžu dovoliť a útočisko pre korporátnych vedcov s odľudšteným analytickým pohľadom zosnovujúcich hraničné experimenty a vyvíjajúcich nové technológie do globalizovaného sveta topiaceho sa v technike.

Sprawl je konurbácia amerického východného pobrežia. Komplex miest zrastených do súvislej zastavanej plochy od Bostonu po Atlantu. Bublajúci a dusiaci sa taviaci kotol, ktorý nemá skutočný cyklus dňa a noci, kde obloha je zatiahnutá a má farbu televízie prepnutej na prázdny kanál, kde môžete šialene zbohatnúť, alebo veľmi rýchlo skončiť na ulici. V Sprawle sa aktéri menia, ale hra zostáva tá istá.

Oblastí podobných Sprawlu je po svete neúrekom a tak sa neznámemu návštevníkovi môže zdať, že Zem obývajú šialenci a ignoranti devastujúci svoju vlastnú planétu.

A potom je tu ešte Chiba City…

Chiba City hypnoticky priťahuje techno-kriminálnu subkultúru z celého sveta. Rovnako priťahuje vedcov a umelcov a tých, ktorí by sa chceli stať slávnymi. Je to kultúrne centrum implantátov, neuroelektroniky a mikrobioniky. Chiba City je svetoznáma svojimi klinkami – legálnymi aj nelegálnymi a pomaly každý týždeň (hlavne tie nelegálne) chrlia nové technológie a nové postupy, ktoré poháňajú transhumanizmus – skĺbenie techniky s ľudským telom – a neustále tak zrýchľujú vlastnú evolúciu človeka.

Kultovej knihe Neuromancer, ktorá nás vťahuje do tohto sveta, predchádzali tri poviedky, v ktorých prvý raz prichádzame do styku s originálnou víziou budúcnosti, ktorá nie je až tak nereálna a rozhodne sa nedá vylúčiť (minimálne, čo sa bioniky, implantátov, umelej inteligencie a virtuálnej reality týka).

Poviedky Johnny Mnemonic, Hotel Nová ruža, Ako vypáliť Chrome predchádzajú a predznamenávajú techno-fetišistický, kaleidoskopický a akčný svet Neuromancera, od autora, ktorý bol silne ovplyvnený Williamom S. Burroughsom, Alfredom Besterom, punkovou subkultúrou a pozvoľným nástupom počítačových technológii. Vonkoncom to bola práve poviedka Ako vypáliť Chrome (Burning Chrome, 1982), v ktorej sa prvý raz objavil pojem „kyberpriestor“.

„V poviedkach zo Sprawlu vidíme budúcnosť , ktorá je rozpoznateľne a veľmi starostlivo koncipovaná podľa súčasnosti. Má mnoho rôznych aspektov, je sofistikovaná, vo svojom pohľade globálna. Čerpá z nového komplexu východísk: nie z obohratého vzorca robotov, kozmických lodí a zázraku atómovej energie, ale napríklad z kybernetiky, biotechnológie a komunikačných sietí.“ (Bruce Sterling: Predslov, Jak vypálit Chrome, laser-books, 2019)

Neuromancer sa stal veľmi rýchlo kultúrnym a subžánrovým archetypom a je najžiarivejším príkladom príchodu skutočne novej vlny science fiction, ktorá trvá dodnes. Zbierka poviedok Ako vypáliť Chrome (dostupný je český preklad Jak vypálit Chrome) ilustruje Gibsonov rýchli spisovateľský pokrok a demonštruje kryštalizáciu jeho spisovateľského hlasu a sveta, v ktorom budú jeho romány zasadené.

Gibsonova prvá poviedka Fragmenty holografickej ruže (1977) už obsahuje niektoré typické Gibsonové znaky. Hlavná postava Parker je zdrvená z rozchodu a dokáže zaspať len pomocou ZSV (Zdanlivo Senzorických Vnemov).

Keď bolo Parkerovi 15, jeho rodičia podpísali zmluvu, podľa ktorej sa mal učiť u americkej pridruženej spoločnosti japonského koncernu na výrobu plastov. Tesne pred dokončením školy a dovŕšením dvadsiatky, Parker zbalil veci a vypadol do Kalifornie. Mal smolu, že tam akurát prebiehala revolúcia a v uliciach San Francisca si šli súperiace odštiepenecké strany po krku.

Poviedka o nešťastnej láske, rozchode, dospievaní a hľadaní svojho miesta vo svete a pochopení vlastnej minulosti. A rôznorodosti uhlov pohľadov.

Poviedka Gernsbackovo kontinuum (1977) je zamilovaný list na rozlúčku starej škole sci-fi. Je to také: mal som vás rád, ale treba sa sústrediť na nové koncepty modernej doby. Názov je odkazom na Huga Gernsbacka – jedného z otcov zakladateľov science fiction žánru – pioniera pulpových sci-fi magazínov zo začiatkov 20. storočia.

Gernsbackovo kontinuum je o pokrivenom videní reality. Náš protagonista ja profesionálny fotograf a dostane novú zákazku. Vydavateľka Dialta Downesová chce vydať knihu o americkej architektúre 30. a 40. rokov 20. storočia. Pracovný názov znie: Aerodynamická futuropilis: Zajtrajšok, ktorý sa nikdy nekonal. Dialta chce, aby náš fotograf zmapoval zvyšky tejto architektúry, okolo ktorej denne Američania bez rozmýšľania prechádzajú.

Ako náš protagonista cestuje a fotografuje a ponára sa stále hlbšie do práce, začína mať divné vizuálne halucinácie, vidiny, vidí fatamorgány. Na chvíľu sa mu zdalo, že vidí nerealistický koncept lietadla v tvare krídla s dvanástimi vrtuľami letieť nad predmestím Bolinas…

Náš hrdina zájde za svojim známym, tiež novinárom, ktorý dokumentuje senzačné videnia Američanov ako napr. že videli UFO a podobné nezmysli. Ten mu povie, že je to úplne normálne, pretože sa až príliš ponoril do svojej práce. Druhé vysvetlenie je také, že ide o semiotických duchov. Semiotické prízraky sú zlomky hlboko zakoreneného kultúrneho súboru metaforických a symbolických prostriedkov, ktoré sa separovali a prijali vlastnú existenciu, ako napr. vzducholode Julesa Verna, ktoré videli farmári v Kansase. To, čo náš fotograf videl, resp. myslel si, že videl, je súčasťou masového nevedomia. Tretia možnosť je taká, že mu začína proste z práce šibať.

Poviedky Fragmenty holografickej ruže Gernsbackovo kontinuum naznačovali budúci smer začínajúceho autora, ktorý vzdáva hold svojim predchodcom, ale nebojí sa zmietnuť staré konvencie cez palubu.

Johnny Mnemonic (1981) je poviedka o obchodníkoch s informáciami, úteku pred mafiou a novom kriminálnom živote. Film je dosť odlišný od poviedky a je to celkom odpad, takže ho určite neodporúčam pozerať. Poviedka je však brilantná.

Johnny je priekupník s dátami, ktoré nosí v dátovej úschovni implantovanej do svojho mozgu. Tento systém umožňuje predávanie dát, ktoré sú moc delikátne a cenné na to, aby sa riskoval ich prenos cez sieť. Pochopiteľne túto technológiu využívajú hlavne zločinecké organizácie.

Johnnyho život sa zmení, keď zistí, že Ralfi, jeho posledný zamestnávateľ, ktorý mu dlhoval peniaze za dáta, ktoré mal Johnny stále v hlave, si niekoho najal, aby Johnnyho zabil. Tak sa Johnny rozhodol, že je načase si od Ralfiho vypýtať svoje prachy. Brokovnica so zrezanou hlavňou elegantne skrytá v športovej taške Adidas namierená na Ralfiho hlavu, by mohla byť celkom presvedčivým argumentom.

Johnny od Ralfiho zistí, že po ňom ide Jakuza, ktorej dáta patria. Skôr než Johnny zistí viac, Ralfiho zastrelí nájomný vrah Jakuzy. Johnny spolu so svojou novou spoločníčkou Molly Millions je zrazu na úteku. Ocitá sa v hre na mačku a na myš a v sádzke je nič viac a nič menej než jeho život.

Postava Molly Millions je aj v Neuromancerovi, kde Molly hlavnému hrdinovi Chasovi dorozpráva Johnnyho príbeh.

Poviedka Hotel Nová ruža (1981) je o láske a zrade a o korporátnom únose vedcov. Aj táto poviedka bola neúspešne sfilmovaná a napriek zaujímavému hereckému obsadeniu ani tento film moc neodporúčam z rovnakých dôvodov ako film pred tým. Nedrží sa moc poviedky a z technickej stránky je to brak a odpad.

„Hotel Nová ruža je ako odkladací regál s rakvami na spustnutom okraji letiska Narita International. Plastové puzdrá, meter vysoké a tri metre dlhé, naskladané na seba ako nadbytočné zuby Godzilly na vybetónovanej parcele pri hlavnej ceste na letisko.“

Náš hlavný hrdina sa schováva v tomto hoteli a spomína na udalosti, ktoré ho sem dostali.

Svetu blízkej budúcnosti vládnu obrovské nadnárodné korporácie. Ich bohatstvo a konkurenčná výhoda spočíva v ľudských zdrojoch – ich zamestnancoch a ich intelektuálnom vlastníctve. Megafirmy sa skalopevne držia svojich najlepších zamestnancov a za každú cenu chcú, aby boli nielenže nad rámec spokojnosti spokojní, ale hlavne, aby boli v bezpečí pred konkurenciou. Preto korporácie držia svojich špičkových vedcov a ich prípadné rodiny v luxusnej izolácii. Korporácie však často podliehajú vlastným medziodborovým intrigám, takže v podstate… nikto nie je nikdy v bezpečí…

„Predstav si nejakého mimozemšťana, ktorý by sem priletel, aby identifikoval dominantnú formu inteligencie na tejto planéte. Rozhliadne sa a potom sa rozhodne. Čo myslíš, že vyberie? Zaibatsu – nadnárodné spoločnosti. Krvou zaibatsu sú informácie, nie ľudia. Štruktúra je nezávislá na jednotlivých životoch, ktoré ju tvoria. Korporácia ako forma života.“

Náš hlavný hrdina so svojim spoločníkom Foxom a novou parťáčkou Sandii majú nový džob a to uniesť pre firmu Hosaka vysokonadaného biológa Hirošiho Jomiuri pracujúceho pre  nemeckú korporáciu Mass Biolabs GmbH.  Bude dobre strážený. Hiroši je veľmi žiadaný. Spôsobí v odbore revolúciu. Jeho únos znamená veľké prachy. Ale bude to nebezpečné a komplikované. Bude dobre strážený…

„Naši prostredníci na Hosaku boli ako špecializované bunky chrániace materský organizmus. My s Foxom sme boli mutagénny, pochybní agenti, unášaní prúdom na temný breh mora medzinárodných korporácii.“

Ako vypáliť Chrome (1982) predstavuje Gibsonov poviedkársky vrchol a zároveň začiatok románovej kariéry. Nové témy, trópy, postupy sa vydestilovali, vykryštalizovali, diamant sa obrúsil a hrany sú ostré, spisovateľský jazyk sa vycvičil a vyformoval, nič už nezabráni revolúcii myslenia, zmene paradigmy v science fiction literatúre a zmene v popkultúre.

„Bolo horko – tú noc, čo sme vypálili Chrome. V nákupných strediskách a na námestiach nočné mory bezhlavo narážali do neónov a nachádzali na nich smrť, u Bobbyho ale jediné svetlo vychádzalo z obrazovky monitorov a zo zelených a červených lediek na čelnej doske simulátora matrix.“

Poviedka o dvoch hekeroch (Bobby Quine a Automatický Jack), ktorí sa prostredníctvom náhodne kúpenému ruskému programu pokúsia heknúť Chrome a získať jej prachy. Ruský program predstavuje mocný „ľadoborec“, teda program schopný prejsť cez korporátne bezpečnostné systémy, ktorým sa hovorí LED (Logicko-Elektronická ochrana Databázy).

„Chrome: jej peknučká decká tvár, hladká ako oceľ, s očami, ktoré by boli doma na dne nejakej hlbokej atlantickej priekopy, s očami chladnými a neosobnými, ktoré žili pod desivým tlakom. Údajne kuchtila vlastné kmene rakoviny pre ľudí, čo jej skrížili cestu, kvetnaté variácie šité na telo, ktoré človeka zabíjali celé roky. O Chrome sa toho nahovorilo hodne, nič z toho ale nebolo upokojujúce.“

Chrome je jedným z najhrozivejších a najhnusnejších indivíduí, čo ulica kedy vyprodukovala. Ževraj začínala ako díler syntetických hypofýzových hormónov, v čase, kedy boli ešte zakázané. Ale takéto veci už dlho nemala za potreby. Teraz mala Domov modrých svetiel.

Zákazníci boli vždy rozpoltení medzi tým, že niekoho potrebujú a tým, že v tej chvíli chcú byť sami. Vďaka neuroelektrike to bolo možné. Pracovníčky Domu modrých svetiel pracovali na trojhodinové zmeny v stave blížiacemu sa REM fáze spánku. Orgazmy boli pravé, ale oni ich cítili len ako mdlé strieborné záblesky kdesi na hranici spánku. Je to veľmi obľúbené, je to takmer legálne.

Chrome ovládala dátové a peňažné transfery Domu modrých svetiel, ktorý bol zásterkou pre organizovaný zločin. Ak Bobby s Jackom na Chrome zaútočia, aby ju okradli, budú musieť vypáliť celý systém, pretože ak by niečo zostalo, ona by zistila kto to bol a oni by boli už dávno mŕtvi skôr, než by stihli utratiť čo i len jeden dolár z lupu.

***

Za zmienku stoja ešte poviedky Zimné trhoviskoZapadákov. Tá prvá, je o pocitových a snových nahrávkach, ktoré sa predávajú podobne ako pesničky a o prenose vedomia do počítača a tá druhá je niečo ako kyberpunková verzia Gateway, kde ľudia zbierajú mimozemské artefakty prostredníctvom náhodne nájdených mimozemských lodí, o ktorých nevieme ako fungujú a preto je celý podnik taký riskantný (v poviedke sú lode ľudské, ale transfer na iné svety je neznámy a každý, kto sa vráti sa zblázni a po čase spácha samovraždu).

***

Poviedková zbierka Ako vypáliť Chrome je pre všetkých fanúšikov Neuromancera, kyberpunku ako aj pre ľudí, čo majú radi poviedky a science fiction. Táto zbierka spolu so zbierkou Zrkadlovky: kyberpunková antológia predstavujú jedny zo základných pilierov tohto subžánru a sú to poviedky, ktoré sa oplatí prečítať aj niekoľkokrát.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie