Denník N

Objavme svoj živel a pomôžme ho objaviť aj našim deťom

„Verím, že je zásadné, aby každý z nás našiel svoj živel – nielen preto, že nás to viac uspokojí, ale tiež preto, že na tom závisí budúcnosť našich komunít a inštitúcií.“ Sir Ken Robinson, Ph.D.

Deti a živel

Pozerala som s našimi deťmi film Najsilnejšie puto. Je to o chlapcovi, ktorého nič nezaujíma. V škole má zlé známky, opustil ich otec, je zamĺknutý a utiahnutý. Na pláži nájde zraneného delfína. Začne za ním chodiť do morskej nemocnice. Začne si študovať všetko o delfínoch a ďalších morských živočíchoch. Zoznámi sa s ľuďmi z nemocnice a vytvorí si priateľstvá. Objaví svoj živel.

Vo filme sa nám to zdá fajn, tak to má byť. Dieťa má byť niečím nadšené a potom sa tomu v živote venovať. Prečo teda v reálnom živote bazírujeme na známkovaní, výkone, nehybnom sedení detí v laviciach, memorovaní a uniformite? Prečo nepomáhame deťom nájsť svoj živel?

Podobné otázky si kladie aj Sir Ken Robinson Ph.D., medzinárodne uznávaný odborník v oblasti kreativity, inovácie a rozvoja ľudského potenciálu, reformátor vzdelávacích systémov a úspešný TED spíker, v knihe Vo svojom živle.

Školy ako továrne alebo miesta kreativity

Súčasné vzdelávacie systémy boli navrhnuté pre potreby priemyselnej revolúcie. Ken Robinson prirovnáva školy k montážnym linkám v továrni: presné osnovy, deti rozdelené podľa dátumu výroby, deň rozdelený do časových jednotiek oddelených zvukom sirény, štandardizované testy,… Z tovární na vzdelávanie vypadnú rovnaké, uniformované produkty poslané na trh práce…

Sir Ken Robinson v tom vidí problém, pretože „jedným z hlavných dôsledkov tohoto prístupu je potlačovanie inovácie a kreativity, práve tých vecí, vďaka ktorým sa školám a študentom dobre darí.“ Východisko vidí Robinson práve v opačnom prístupe, v personalizácii vzdelania a zamerania sa na individuálne nadanie každého dieťaťa. A tiež v investícii do učiteľov: „Neexistuje skvelá škola, ktorá by nemala skvelých učiteľov.“

Ďalšie problémy súčasných vzdelávacích systémov sú dôraz na hierarchizáciu predmetov (niektoré predmety sa považujú za dôležitejšie ako iné) a tlak na známky a výkon. Mňa napríklad veľmi bavilo kreslenie, ale nebolo vtedy považované za niečo praktické. Na gymnáziu sa umelecké predmety zredukovali na estetiku, čisto teoretický predmet. Pritom kreslenie sa využíva v architektúre, stavebníctve, dizajne, reklame a v mnohých iných odvetviach. Robinson vidí východisko v zrušení hierarchizácie predmetov (všetky predmety sú rovnako dôležité) a v prepájaní predmetov (neučiť predmety oddelene, ale v súvislostiach).

Rovnako sa zamýšľa nad budúcnosťou, ktorá je neistá. Možno naše deti budú robiť v zamestnaniach, ktoré teraz ani neexistujú. Možno budú vykonávať rôzne profesie na rôznych miestach. My môžeme deťom pomôcť, aby vyskúšali čo najviac vecí a objavili svoje nadanie a záujmy.

Nikdy nie je neskoro objaviť svoj živel

Ak sme neobjavili svoj živel v škole a v detstve, nemusíme smútiť. Nikdy nie je neskoro. Podľa Sira Kena Robinsona živel zahŕňa naše záujmy a nadanie, vášeň pre danú vec, náš postoj k životu a príležitosti, ktoré máme. Niekoho zaujíma viac vecí. Iný sa zas špecializuje na nejakú oblasť a skúma ju do hĺbky. Robinson zdôrazňuje, aby sme sa nebáli dať v našich životoch priestor kreativite, kreatívnemu mysleniu a predstavivosti: „Nájsť médium (hudobný nástroj, matematika, záhradkárčenie, písanie, …), ktoré prebúdza vašu predstavivosť, s ktorým sa radi hráte a pracujete, je dôležitým krokom k uvoľneniu vašej kreatívnej energie.“

Zároveň je to otázka postoja, pozrieť sa na náš život z inej perspektívy a snaha nestrácať optimizmus, ktorý nám pomáha vidieť viac príležitostí okolo nás.  Keď robíme niečo, čo nás baví, čas plynie inak. Prežívame flow, prúdenie, sme v „zóne“. Energiu nestrácame, ale akoby sme ju ešte viac získavali.

Pri hľadaní živlu nám pomôže aj nájdenie svojho „kmeňa“, ľudí, ktorých baví to, čo nás. Títo ľudia nás môžu povzbudiť, inšpirovať, môžu nás pochopiť, môžu sa stať našimi mentormi. Je ale rozdiel medzi skupinou, ktorá nás posúva ďalej a skupinovým myslením, skupinou, ktorá našu individualitu potláča.

Niekedy sa nám nepodarí sa našim živlom živiť. Nedávno som čítala rozhovor s Víťom Staviarskym. Je obchodník, to ho živí. Okrem toho je ale aj úspešný spisovateľ, scenárista, režisér, to je jeho živel. Možno ho baví aj obchod, to neviem…

Verím, že sa veľa vecí mení k lepšiemu, vidím to všade okolo. Je tu veľa škôl, ktoré sa snažia zohľadňovať individualitu každého dieťaťa. Snažia sa, aby sa deti viac prirodzene hýbali počas vyučovania, prepájajú predmety medzi sebou, snažia sa v deťoch rozvíjať kreativitu a predstavivosť. Stále ale môžeme urobiť viac pre naše deti, aby objavili svoj živel a neudupať ich nadšenie hneď v zárodku zlými známkami a hodnotením. Investujme do učiteľov (finančne!), sú to oni, ktorí vzdelávajú naše deti. Vráťme im rešpekt a úctu, ktorú si zaslúžia.

Ken Robinson, Ph.D., Lou Aronica: Ve svém živlu. BizBooks, Brno 2013

www.sirkenrobinson.com

Teraz najčítanejšie