Denník N

Vianočný príspevok

Počas vianočných sviatkov každý z nás minie viac než v inom období. Tieto zvýšené výdavky majú aj dôchodcovia. Navrhované vianočné príspevky pomôžu tieto náklady vykryť. Vláda sa pre tento rok rozhodla navýšiť vianočný príspevok dvojnásobne, čo znamená pre najchudobnejších dôchodcov prilepšenie maximálne o 200 €. Nárok na 13. dôchodok by malo mať až 1,3 milióna dôchodcov. Zároveň, ako býva zvykom pri týchto dávkach, čím má penzista vyšší dôchodok tým mu klesá suma príspevku. V konečnom dôsledku časť dôchodcov dostane od štátu iba symbolickú sumu.

Možným riešením by bolo zavedenie 13. dôchodku v podobe polovice obyčajného dôchodku, čo by zabezpečilo dôchodok každému penzistovi. Pretože pre náš dôchodkový systém, ktorý je založený na zásluhovosti, nie je vhodný stav, aby chudobnejší dôchodca dostal viac ako bohatší dôchodca. Zásluhovosť v našom penzijnom systéme znamená to, že kto viac pracoval a viac zarobil, má právo na vyšší dôchodok ako ten, kto pracoval menej a mal nižšiu mzdu. A pre tých občanov, ktorí nemali to šťastie alebo niekedy snahu, máme sociálny systém, t. j. sociálne dávky, ktoré štát má platiť zo svojho štátneho rozpočtu.

Vianočný príspevok je správny, ale nie ako dôchodok, pretože tento príspevok sa má brať ako sociálna pomoc platená z našich daní a zo štátneho rozpočtu. Dôchodkový systém má byť samostatný. Keby sme sa vrátili do minulosti, zistíme, že pôvodne bola Sociálna poisťovňa verejnoprávna inštitúcia, čiže v podstate takmer akási súkromná spoločnosť, ktorá zabezpečovala vyplácanie dôchodkov, čo je jej hlavná úloha. V súčasnosti je Sociálna poisťovňa prakticky štátna a štát ju dotuje, čím sa celý proces javí ako neprehľadný a ťažkopádny. Z tohto dôvodu by sa mal vianočný príspevok stať súčasťou sociálnej politiky štátu a nebyť zaradený v dôchodkovom systéme.

Avizované dávky pre dôchodcov tento rok predstavujú zaťaženie štátneho rozpočtu v sume 154 miliónov eur. Z krátkodobého hľadiska náklady spojené s vyplácaním vianočného príspevku nemajú negatívny dopad na verejné financie, zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska je ich dopad diskutabilnejší. Ďalšia otázka nastáva, či by sa mala venovať pozornosť iba dôchodcom. Na Slovensku máme stav, že v priemere nižší príjem na jednu osobu než dôchodcovia majú mladé rodiny s deťmi, kde jeden rodič pracuje a druhý je na materskej dovolenke. Úlohou sociálnej politiky štátu je pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú, a nie vždy takúto sociálnu pomoc v podobe 13. dôchodku vyžadujú čerství penzisti na rozdiel od starších dôchodcov, ktorí potrebujú finančnú pomoc z hľadiska dlhodobej starostlivosti. Na margo terajšieho stavu reaguje Viliam Páleník z Inštitútu zamestnanosti nasledovne: ,,Hodnotím negatívne súčasný stav, kedy sa nerozlišujú vekové kategórie dôchodcov. Tí najstarší z nás potrebujú dlhodobo najviac starostlivosti od štátu a zároveň je u nás dlhodobá starostlivosť finančne poddimenzovaná.“

Za významný nástroj na zlepšenie súčasného penzijného systému sa považuje obmedzenie súbehu práce a poberanie dôchodku. Princíp by spočíval v nastavení pravidiel tak, kedy by občan, ktorý má právo na dôchodok, oň nepožiadal a ďalej by pracoval, resp. ako pracujúci dôchodca by mal progresívne zdanenú mzdu. Odvod z tohto zdanenia by sa následne prerozdelil penzistom, ktorí vychovali viac detí, ktoré pracujú a prispievajú do Sociálnej poisťovne. Toto opatrenie je rozpočtovo neutrálne, čo znamená, že štát by nemal žiadne náklady pri zavedení progresívneho zdanenie mzdy pracujúcim dôchodcom a zároveň by štát odmeňoval penzistov, ktorí vychovali deti, čím sa zaslúžili o stabilitu dôchodkového a sociálneho systému.

Dôchodcovia, ktorí pracovali celý život, odvádzali odvody a vychovali deti, si zaslúžia na sklonku života od spoločnosti penziu, ktorá by im zaistila slušný život.

logo evsTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.