Tínedžerský teror cez sociálne siete

Trinásťročné dievča niekto hrubo očierni na sociálnych sieťach. Ten niekto rozpošle do sveta podvrh, ktorý jej vyrazí dych. Trpí tým, ako na ňu spolužiaci aj učitelia zazerajú a hoci tuší, kto to asi urobil, nemá na to jediný dôkaz. Jej rodičia sú pre vlastné problémy úplne nepoužiteľní a ona ostane na všetko sama. Ako sa to asi môže skončiť?
Knihy Romana Brata sa dobre čítajú. Či ste dospelák alebo cieľovka, treba povedať, že ani pri jednej sa nudiť nebudete. Jeho skúsená spisovateľská ruka priniesla čitateľom v detskom a tínedžerskom veku už úctyhodných 14 kníh, z ktorých minimálne 3 sa stali právom bestsellermi. Môj anjel sa vie biť (2007) a príbeh ôsmakov – dvojičiek brata a sestry spracovaný v dvoch knihách Zmätené dvojičky zo slepej uličky (2008) a Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody (2010), na ktorom s ním spolupracovala rovnako úspešná a uznávaná spisovateľka Gabriela Futová, prešli rukami tisícov slovenských školákov. Druhé dve spomínané knihy sa dočkali niekoľkých vydaní a ešte dlho ostanú žiadané a aktuálne. Vôbec sa nebudem čudovať, ak do spomínaného zoznamu pribudne i jeho najnovšia kniha Zlo nemá na kúzlo (2015).
Už po niekoľký raz sa Roman Brat venuje téme šikany. V spomínanej knihe Môj anjel sa vie biť ide o slovnú a fyzickú šikanu medzi spolužiakmi, v knihe Ako naštvať Rimana (2013) je hlavný hrdina prenasledovaným svojím susedom a v aktuálnej Zlo nemá na kúzlo sa zameral na novodobé terorizovanie rovesníkov cez sociálne siete.
Siedmačka Maťa je odhodlaná dievčina, samorast, bojujúci so svetom bez väčšej pomoci rodičov, ktorí majú dosť starostí sami so sebou. Obaja sú už starší ľudia, otec, bývalý slávny kúzelník, navyše utápa žiaľ z toho, že na neho svet zabudol, v borovičke. Maťa je však inšpiratívna hrdinka, hľadajúca vlastné, viac či menej schodné cestičky životom. Každý príbeh je dynamický, historky sú rôznorodé, čítajú sa dobre, majú spád a uveriteľný dej. Páči sa mi, že okrem nesmelej lásky k staršiemu spolužiakovi Stanleymu, autor necháva priestor i nevšedným vzťahom k nezvyčajným postavám ako je vysúvací starček.
Maťa je úprimná a férová osoba, akú by sme chceli za kamarátku. Uvažuje empaticky a na svoj vek je dosť sebakritická. Jej „vnútorných čertov“ určite pozná nejedna Matina rovesníčka. Aj napriek tomu sa autorovi podarilo neurobiť z jej úvah nudné poučky. Maťa koná podľa svojho svedomia, no často nad svojimi rozhodnutiami pochybuje a niekedy má chuť zachovať sa celkom nesprávne, čo z nej robí človeka z mäsa a kostí.
Motívov je v knihe viacero, ale jedným z najdôležitejších je Matino pátranie, kto na ňu na internete našil hnusný podraz. Do obehu sa dostane nepatričné video, na ktorom má byť ona. Ale nie je. Maťa má trinásť rokov, rodičov, ktorým sa nemôže zveriť, nepriateľky, o ktorých si myslí, že stoja za celou vecou, ale netuší, čo sa s tým dá robiť. Tínedžeri sú na seba hákliví, nie je to tak dávno, čo sa Slovenskom prehnala vlna samovrážd detí v Matinom veku. Tiež ich nemal kto vypočuť. A hoci je Maťa „len“ knižná hrdinka, je zároveň avatarom mnohých podobných dievčenských či chlapčenských osudov mimo knihu. Čo nakoniec vymyslí na svoju obhajobu prezrádzať nebudem, ale s istotou môžem povedať, že je to niečo, čo sa čitateľom bude páčiť.
Bonusom kníh Romana brata je, že sú vždy bohaté na originálne slovné spojenia, prirovnania a výrazy, ktorými si tínedžeri, zahltení jednoduchým slovníkom internetových chatov, môžu rozšíriť svoje jazykové obzory. A to aj za cenu, že im občas bude pripadať jazyk hrdinov vzletný, až elegantný, nie za každú cenu kopírujúci súčasný jazyk mladých.
Šikana cez sociálne siete, sociálna situácia detí, kastovanie v triedach na základe oblečenia sú všetko aktuálne problémy tínedžerov. Treba o nich hovoriť, treba o nich písať, treba motivovať deti, aby nemlčali, ukázať, ako sa s tým vedia popasovať iní, poskytnúť im útočisko a pochopenie a naopak, ak prekročia hranice, nechať ich niesť za svoje správanie aj následky. A to je gro celého príbehu knihy Zlo nemá na kúzlo.
Viac z mojej tvorby a recenzií nájdete tu.