Denník N

Nespochybňujme Spravodlivosť – 1.časť

Žiaden osud, ktorý si prinášame do života i do nových pozemských pomerov svojím narodením, nie je nespravodlivý.

Koľko nešťastia, hnevu i bolesti by sa dalo ušetriť, ak by sa pojem dokonalej spravodlivosti skutočne spoznal správne a prijal za základ do našich životov. Nedostatočná znalosť a s tým súvisiace pochybenia sú príčinou mnohých nenapraviteľných škôd, ktoré teraz v plnej sile pod tlakom vyšších zákonov musíme vyrovnať dobrovoľne či nedobrovoľne.

Nemá však zmysel hľadať východisko v húštine právnych výkladov, na viac ešte znehodnotených praxou vykonávateľov spravodlivosti, ktorí stratili dôveru a česť byť jej vzorom. Nie je to žiaľ lepšie ani v oklieštených cirkevných výkladoch spútaných dogmatickou záťažou náboženskej praxe.

Otvorene možno povedať, že na tejto zemi niet ničoho čo nebolo otrávené nedostatočným a často nesprávnym uplatňovaním práva, málo sa odvíjajúceho od najvyššieho pojmu Spravodlivosť.

Ak človek jedného dňa vnútorne prežije, že sa nikomu nenadŕža, že žiadna náhoda nejestvuje a všetko má svoju príčinu a od nej sa odvíjajúci následok, dokáže možno aj zodvihnúť hlavu a uznať pochybenia, ktoré mu spôsobovali kameň úrazu. Dokonalá spravodlivosť, iste z vyššieho hľadiska, je odpoveďou  na to  prečo sa jeden narodí zdravý, iný telesne či duševne postihnutý, prečo jednému prichádza v ústrety  bohatstvo, inému bieda, prečo niekoho  stíha jedna osudová rana za druhou a iný kráča životom takpovediac bezstarostne. Môžeme sa spoľahnúť, že žiadne narodenie nie je nespravodlivé. Ani u najťažších osudov!

Iba uzatvorenie sa voči veľkému zákonu privodilo vieru v rozmary prírody a v nevypočítateľnosť náhody, čo je v skutočnosti tragický omyl. A hoci sa taká viera prijímala veľmi často, nepomohla ešte nikomu, pretože oslobodenie tým nepriniesla. Rozum márne pilujúci v pojmoch o vysvetlenie ich síce ponúka nadostač, ale nikdy neprivádza k tak jasnému výsledku, aby s tým súhlasilo i vnútro.

Svojim chcením, v tom ako cítime a myslíme, si každý pripravujeme osud dobrý alebo zlý. Na základe slobodnej vôle, ktorá spočíva v schopnosti sa rozhodovať sme si pripravili i koľajnice, ktoré nás neomylne doviedli k následkom pôvodného rozhodnutia.

Tak aj pozemské pomery dneška sú obrazom toho čo sme si duchovne (vlastným vnútorným chcením) pripravili v minulosti. Platí to nielen pre jednotlivca ale pre celé ľudstvo ako celok. Z toho i pojem „karma ľudstva“.  A to, že sejba nebola dobrá, vidíme dnes v účinkoch svetového diania.

Uväznená spravodlivosť a reinkarnácia

Myslenie väčšiny ľudí je pod vplyvom materializmu uzatvorené do úzkych hraníc chápavosti. Je to  myslenie, ktoré nedokáže uvidieť inú rovinu, než pozemskú. Tak vnucuje rozum človeku aj naplnenie spravodlivosti. Chce ju vidieť iba v hraniciach  v ktorých sa majú uzatvoriť všetky príčiny aj následky osudu … v rámci jediného pozemského života. Ale že pri tom niečo nesedí pocítil už každý mnohokrát. A nemýli sa, pretože kde chýba jasnosť výkladu tam trvale zostáva tlak z neporozumenia.

Ľudia sa rodia a zomierajú, zanechávajú tu sejbu svojich činov a tie nezastaviteľne dozrievajú podľa vyšších zákonov, idúcich už mimo ich vôle. Pochopiteľne, že dozrievajú nezávisle aj na dĺžke pozemského života. Pritom následky nikoho neopúšťajú až kým nedôjde k vyrovnaniu. A nezáleží či k tomuto vyrovnaniu dôjde ešte za súčasného pozemského života, či po odchode z tohto sveta alebo až po opätovnom návrate na zem. S tým súvisia i známe biblické slová „ … neodídeš odtiaľ kým nezaplatíš do posledného haliera “, i keď slová sa iste netýkajú iba života pozemského, ale sveta hmotností v ktorých sa – ľudský duch stále nachádza.

Žiaden politik, vedec, teológ ani filozof nedokáže vysvetliť, nieto ešte vyriešiť nijaký problém ľudstva bez uznania reinkarnácie! Materialisticky zamerané myslenie – všetko viazať len na pozemsky viditeľné a od toho všetko tiež odvíjať –  pripravilo nepochopenie úplne všade. Vnieslo sa do nažívania spoločnosti, ovplyvnilo umenie i náboženstvá.

… pokračovanie v druhej časti …

 

Teraz najčítanejšie