Denník N

Počas dňa

Rebríky cez oči

*

 

Čakajú na nás

útržky pút.

 

Pomáhame si lícami,

ako sa približujú,

 

aby sme pocítili úsmev,

veľké upratovanie,

 

na konci len večer

a svetlo skrýš.

 

*

 

Ešte je veľmi skoro

na návrat do nevinného stavu.

 

Počúvaš tú istú pesničku.

Čudná skratka

 

tají, ako Ťa prepadla krása,

prečo chceš vymeniť čas…

 

Vo večnosti viac a viac

inak.

 

*

 

Spomínam na zabudnutý verš 

 

stvorený v noci o dvoch.

 

Ak z toho chcem teraz báseň,

 

musíme ohrdnúť sklo,

 

vysypaný zvuk na odchod.

 

A predsa pokračovať naboso.

 

*

 

Hrmí na to…

Stále je čo spoznávať, obdivovať,

čomu prepadať…

 

Spustil sa na to

typický letný dážď – tekuté zlato

pre miesta v nás.

 

Takí sme…

Niekedy prázdno pri stole

a patina vo všetkom.

 

*

 

Bozky na uvoľnenú päsť.

Chcel by si aj to zniesť…

 

A tak Ťa nechám

na nový obraz a šifru,

 

aby sa krása mohla vyzuť

do svetla.

 

*

 

Noc sa zmenšuje.

Hľadáme viac ako menej.

 

Vymieňame si za úsvit

trochu času na ďalšie kúsky,

 

ako sa skúsiť nájsť,

odkiaľ to vlastne začína

 

*

 

Taká, ako ju potrebujeme,

a predsa autentická…

 

Ako liek rodia sa obrazy,

les, kľúčové východiská.

 

Zbierame všeličo…

Láska aj úsmev aj slzy

 

na Tri, ako sa na to pozrieš,

bežíme cez vodu ako nič.

 

*

 

Je tma

počas dňa

 

Zriekame sa niekoľkých

ďalších krokov.

 

Berieme im

topánky pod pazuchu.

 

V tom

sme už lepší.

 

*

 

Už som takmer všetko vypla,

a svet sa s nami určite točí…

 

Snažíme sa rozpamätať

medzi poznámkami,

 

pribrať naboso a v tôni,

kde sme takmer opäť skončili…

 

Potom ma zobuď,

keď si to nerozmyslíš.

 

*

 

Keď je dobre,

tak to si Ty.

 

Rebríky cez oči,

láska až po uši.

 

A niečo v dlani,

čo tam nikdy nebude.

 

*

 

Pohládzam Ťa

a Ty robíš korekcie.

 

Jedno oko lepšie

ako druhé.

 

Vždy ma tak trochu meníš,

keď si za to platia bozky.

 

Návrat do seba

môže byť najmä ľahší.

 

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.