Denník N

Zrkadlovky

Kyberpunková antológia

„Všetky formy popkultúry prechádzajú depresiou; keď spoločnosť kýchne, dostávajú chrípku,“ povedal Bruce Sterling na margo stavu science fiction koncom sedemdesiatych rokov a nástupu kyberpunku.

Vedecká fantastika sa zamotávala do obohratých tém space opery, galaktických ríš, robotov, techno-optimizmu alebo postapokalypsy.

Bolo samozrejme zopár úspešných pokusov tento začarovaný kruh prerušiť. Či už je to formou inteligentného humoru (Stopárov sprievodca galaxiou), vedeckého realizmu (Stretnutie s Rámou), záhadno-humorného mimozemského hard sci-fi novátorstva (Prstenec), filozoficko-psychologickej a antropologicko-politologickej soft sci-fi (Vydedenec), dobrodružnej psychologicko-hororovej hard sci-fi (Gateway) alebo detektívno-halucinačného príbehu zo sveta drogovo závislých v Temnom obraze.

Netreba zabúdať, že dnes už kultová kniha Snívajú androidi o elektrických ovečkách? lepšie známa pod názvom Blade Runner vyšla v roku 1968. Podobne príbeh z kontrafaktuálnej alternatívnej histórie Muž z vysokého zámku vyšiel v 1962 a príbehy o mnohovrstvovej realite Ubik v 1969 a Kaňte mé slzy, řekl policista v 1972.

Jednou často prehliadanou knihou sú aj Obchodníci s vesmírom od Frederika Pohla a Cyrila M. Kornblutha z 1952. Je to nielenže jedna z najvydarenejších paródii kapitalizmu, je to tvrdá spoločenská kritika a zároveň patrí do prvej vlny príbehov obsahujúcich korporátne vraždy medzi znepriatelenými nadnárodnými spoločnosťami.

Mladý a ambiciózny spisovateľ William Gibson ohňostrojovým uragánom svojej imaginácie v poviedkach zo Sprawlu (Johnny Mnemonic, Hotel Nová Ruža, Ako vypáliť Chrome) a v románovom debute Neuromancer resuscitoval žáner a spolu s ďalšími autormi priviedol science fiction do nového desaťročia.

Kyberpunk prišiel ako prívalová vlna a s potupujúcim technologickým pokrokom nielenže neprešiel do zabudnutia, ale zostáva so svojimi témami stále aktuálny.

***

Zrcadlovky: kyberpunková antologie je zbierka 12 poviedok zostavená Bruceom Sterlingom z 1986 a ponúka celú paletu podôb kyberpunkových svetov.

Zbierka začína poviedkou Gernsbackovo kontinuum od Williama Gibsona. Je to jeho druhá poviedka a nachádza sa aj v zbierke Ako vypáliť Chrome. Po prvom prečítaní príde určite otázka, čo to malo spoločné s kyberpunkom?, ale poviedku aj podľa jej názvu, treba brať ako list na rozlúčku starej škole sci-fi. Vonkoncom náš hlavný hrdina – fotograf – má za úkol vyfotiť pre jedno vydavateľstvo sériu o architektúre a dizajne 30. a 40. rokov 20. storočia. Obdobia plného techno-optimizmu, kedy ľudia snívali o lietajúcich autách a utopickom svete, kde sa všetci usmievajú a majú oblečené biele overaly.

Náš fotograf začne mať divné halucinácie, vidiny z tohto sveta a jeho predstavy sú metaforou na „staré dobré časy“, ktoré síce chováme v spomienkach, ale ktoré sú už dávno história. Inými slovami, dokonalý úvod do zbierky, ktorá má reprezentovať novú vlnu v sci-fi.

Z ďalších 11 poviedok je silných 5 až 7. Ostatné zaujmú, ale nie úplné uchvátia.

Hadie oči od Toma Maddoxa je klasicky príklad viacerých aspektov kyberpunku a jedna z najsilnejších poviedok celej zbierky spolu s Voľnou zónou od Johna Shirleyho.

Slnovrat (James Patrick Kelly) a Stone žije (Paul Di Filippo) svojským spôsobom vykresľujú rozličné podoby každodenného života budúcnosti – bohatých a chudobných, slávnych a neznámych.

Nuž a posledná poviedka Mozart v zrkadlovkách od Sterlinga a Lewisa Shinera je taká bizarná šialenosť, že mi to z nejakého dôvodu aj po mesiacoch ostalo v hlave.

Za povšimnutie stoja aj Minúta ticha za rokenrol (Pat Cadiganová) a Chalani zo Štyristej (Marc Laidlaw). U niekoho iného sa určite zaraďujú do top poviedok tejto zbierky, čo mi napokon našepkal aj zbežný internetový prieskum. Minúta ticha za rockenrol je o hudbe a technike a závislosti. O jednej z tém subžánru a to hudbe, ktorá vychádza rovno z psychiky – z vašej hlavy. Niečo mi tam však chýbalo a neviem čo.

Chalani zo Štyristej sa určite ťažko opisujú a postupne nadobúdajú podobu až hrozivého halucinačného tripu bojujúcich gangov v mestskými mýtami, legendami a postapokalypsou prepletenej nočnej more. Nechápete, ale čítate ďalej. Treba si na to spraviť vlastný názor.

***

Hadie oči

„Potreboval pomoc, ale zároveň vedel, že volať na letectvo nemá zmysel. To už skúšal. K zodpovednosti za tú obludnosť, čo mal v hlave, sa prihlásiť nechystali. To, čomu George hovoril had, letectvo hovorilo technológia efektívneho ľudského rozhrania a o žiadnych problémoch, ktoré sa po prepustení zo služby mohli prejaviť, nechcelo počuť.“

George Jordan je bývalý pilot. Armáda mu hlavu prepchala hlavu hardvérom, aby sa mohol dokonale spojiť s bojovým lietadlom, ktoré lietalo na samej hranici nestability. Keďže sa však vláda na vojnu vykašľala, armáda sa vykašľala na Georga. Nechali mu všetky modifikácie a nikto už neriešil, že to, čo bolo kedysi letovým a palebným počítačom, teraz pripravovalo Georga o zdravý rozum.

Multispoločnosť SenTrax sa Georgovi ozvala, že mu možno vie pomôcť. Prvý raz ponuku odmietol. Potom im sám zavolal. Had, tá vec, ktorú mal v hlave, a ktorá  mu spôsobovala stavy ťažkého námesačného stavu odosobnenia a schizofrénie, vec, čo dokázala prebrať nad ním kontrolu, napojená na animálne primitívne partie ľudského mozgu, začínala byť každým dňom neznesiteľnejšia.

George však ešte nevie, že spoločnosť SenTrax sleduje vlastné ciele. Napokon, on vie, čo od nich chce – pomoc s tou vecou v jeho hlave – ale čo chcú oni od neho? Až keď sa dostane na orbitálnu stanicu SenTraxu, zistí, že spoločnosť riadi umelá inteligencia. Alef. Otázka teda znie: čo chce od neho Alef?

„Alef sledoval príjazd Georga Jordana. Vyžíval sa v takých pozorovaniach, v ľútosti, súcite a empatii, ktoré vznikali, keď Alef predvídal zmeny, ktorými George prejde,  i v sprievodných pocitoch – extázach, vášňach a bolestiach. A zároveň ľahostajne vnímal nutnosť jeho bolesti, až po hranicu smrti. Alef sa rozosmial niekoľko tisíc hlasmi. George čoskoro spozná, čo sú to medze a paradoxy. Prežije? Alef dúfal, že áno. Túžil po ľudskom dotyku.“

Brilantná kyberpunková poviedka s rýchlo rútiacim sa dejom využívajúca celú škálu kyberpunkových tém a rozhodne patrí medzi vrchol celej zbierky.

***

Voľná zóna

„Voľná zóna plávala po hladine Atlantického oceánu; mesto omývané sútokom všetkých kultúr. Kotvila asi sto míľ na sever od Sidi Ifni, ospalého prístavu v Maroku. Voľná zóna bola pôvodne obyčajnou vrtnou plošinou.“

Všetko zmenil teroristický útok so špinavou jadrovou bombou, ktorý spôsobil elektromagnetickú pulznú vlnu, ktorá vyradila americký bankový systém. Zrútenie bánk bola však len rana z milosti pre umierajúci americký priemysel, ktorý už dávno predbehli ázijské a juhoamerické tigre.

Jeden texaský podnikateľ, ktorý prežil kolaps finančných trhov pochopil potenciál obrovského množstva vrtných plošín na voľnom mori. „Na opustených lodiach ukotvených okolo umelých ostrovov vyrástla džungľa nevestincov, herní a kabaretov. Texasan sa dohodol s marockou vládou a kúpil hrdzavejúce lode a nočné kluby z vlnitého plechu a všetkým dal výpoveď.“ Hrdzu vystriedala tvrdá umelá hmota a voľná zóna sa rozrástla o 17 štvorcových míľ.

„Bohatým poskytovala Voľná zóna všemožné rozptýlenia v exkluzívnych štvrtiach, v okrajových častiach trpela technikov z ropnej plošiny. Vonkajší okruh poskytoval útočisko pochybným existenciám a niekoľkým stovkám umelcov.“

Jedným z tých umelcov je Rick Rickenharp. Posledný mohykán klasického roku proti apatickému publiku privyknutom na divnú drogovú elektroniku. Rick je súčasťou vymierajúceho druhu. Skutočný rock sa vracia, vravel skoro každému, kto bol ochotný ho počúvať. To nebol skoro nikto. Mal s kapelou pár dobrých hitov, ale šlo to do hája. On to cítil. Ostatní členovia kapely mu to aj dali pocítiť a on im to oplácal. Chce to zmenu frontmana, zmenu štýlu, zmenu hudby. Kapela ho trpela a on len predlžoval spoločnú agóniu. Ešte jeden koncert a hotovo. Vypadne a nech ich všetkých berie čert.

Rick Rickenharp sa narodil do zlej doby. Dnešná doba cerebrostimulátorov, chrómových elektród napojených do lebky a do počítača syntezátora vyludzujúceho hudbu priamo z vašej hlavy mu absolútne nič nehovorila, bolo mu to hnusné a protivné a nechce na to ani pomyslieť. Nebola to hudba preňho. Nebola to generácia, ktorej rozumel. On chcel len svoj rokenrol, ktorý už nikoho nezaujímal. Bol takou živou mŕtvolou. Artefaktom z doby, na ktorú väčšina ľudí zabudla. Istým spôsobom bol už vlastne mŕtvy. A keďže znova prepadol modráku – modrému meskalínu – nebola to smrť len čisto metaforická.

Na poslednom koncerte Rickovi padne do oka jedna baba. Ale veľmi rýchlo sa ukáže, že okrem modráku prináša aj kopec problémov. Alebo skôr celé hory problémov. Niekto po nej a jej dvoch parťákoch ide. Ale kto? Chcú ich zatknúť alebo zabiť? Alebo oboje?

Skrachovaný Rick je zatiahnutý do nekalého biznisu troch podivínov, s ktorými vychádza na Promenádu nájsť útočisko pred neznámymi prenasledovateľmi. A my ideme spolu s nimi a sme vťahovaní stále hlbšie do sveta skleníkovej atmosféry, mnohofarebného parného kúpeľa dymu a pachov predierajúcich sa skrz dusný vzduch a rozptyľujúcich svetlá reklám, teletričiek, fosforeskujúcej bižutérie, neónov barov, klubov, bordelov lákajúcich návštevníkov videoreklamami, ktoré sa snažia prehlušiť dotieraví pasáci, prostitútky a díleri. A niekde tam hore, nad cimburiami najvyšších reklám boli pásiky modročiernej oblohy. Náznak úniku.

***

Poviedka Slnovrat je o drogovom umelcovi, ktorý sa topí v peniazoch a stráca zmysel života a sám seba. Unavený falošnými vzťahmi, ktoré priťahuje jeho majetok, unavený zo sveta, v ktorom prešiel všetky dovolenkové destinácie od pláži, lesov a hôr až po habitaty okolo Zeme a zábavné parky na Mesiaci, rozhodne sa pre bytosť, vytvorenú z jeho buniek v umelej maternici.

„Odmietal na ňu myslieť ako na dcéru. Ale nebola ani jeho klon. Bola niečo ako dvojča, až na to, že sa každý narodil z iného lona, dvadsaťšesť rokov po sebe, a tvrdé prostredie, ktoré formovalo jeho, nemalo na ňu vplyv. Takže dvojčaťom nebola. Bola niečo nového a moc, naozaj moc vzácneho. Nebola obmedzovaná pravidlami ani schopnosťami.“

***

Poviedka Stone žije na malom priestore dokáže vykresliť atmosféru preľudnenosti a priepastných rozdielov medzi bohatými a chudobnými lepšie ako celý román od Harryho Harrisona Miesto, miesto! Viacej miesta!, ktorá bola predlohou pre film Soylent Green. A zároveň je táto poviedka čistý kyberpunk: všemocné nadnárodné korporácie, ktoré si navzájom idú po krku – na riaditeľov firiem a členov správnych rád sú robené korporátne atentáty – priemyselná špionáž – bionické implantáty – hluchí počujú a slepí vidia (ak na to majú prachy) – blyštiace mrakodrapy pulzujúce ako veže Smaragdového mesta a špinavé ulice nezamestnaných, nekvalifikovaných a chudobných, topiacich sa v podvýžive a chytajúcich sa posledných slamiek zločinu.

„Pach, ktorý sa lenivo vinie okolo Imigračného úradu, pripomína odstátu polievku. Pot zúfalých mužov a žien, smradľavé odpadky povaľujúce sa v prepchatých uliciach, štipľavý pach kolínskej používanej jedným z policajtov u vonkajšieho vchodu. Z tej zmesi pachov sa točí hlava, a kto sa v Brungli nenarodil, toho môže pokojne položiť, avšak Stone ja na ňu zvyknutý. V tej otrasnej atmosfére žije odmalička, je v nej ako doma. Smrad je tak dôverne známy, že nad ním nemôže ohŕňať nos.“

***

Poviedka Mozart v zrkadlovkách zo začiatku nepatrila medzi moje obľúbené, ale s odstupom času sa to výrazne zmenilo. Niektoré poviedky som si už ani nepamätal (a tie tu ani napokon nespomínam, lebo patrili medzi tie slabšie), ale z nejakého dôvodu mi Mozart zostal v hlave. Bol to taký divný a zároveň vtipný príbeh – a s reflexiou o histórii vykorisťovania a ničenia technologicky a kultúrne menej vyspelej civilizácie tou vyspelejšou.

Mozart v zrkadlovkách je v skratke o nezáväznom cestovaní v čase, čím sa vytvorí alternatívna línia histórie. Cestujeme v čase, aby sme tak mali nevyčerpateľnú zásobu surovín. Všetko sa však ako iste už tušíte vymkne kontrole. Je to však štýl, akým je príbeh napísaný, čo ho činí takým zvláštnym a zároveň zapamätateľným. Sú to bizarné obrazy, ktoré Bruce Sterling a Lewis Shiner maľujú, čo vám zostanú v hlave. Mária Antoinetta v džínsoch? Mozart hrá elektronickú hudbu? Džingischánovi Mongoli v poľných uniformách so samopalmi v Hohensalzburgu? Šialené! A predsa to je z nejakého dôvodu konzistentné a nesie nelichotivý politicko-satirický odkaz.

***

Kyberpunk napokon nepriniesol len moderný technický pokrok a vizionárstvo do science fiction, ale otvoril dvere širokej škále nápadov, ktoré sú neskrotené starými literárnymi postupmi.

Kvalitná science fiction vždy predstavovala prehliadaný literárny smer a to napriek tomu, že často z čisto gramaticko-syntaktického, jazykového a kompozičného hľadiska predstavuje literárno-vedné Eldorádo.

Kyberpunk nie je len o umelej inteligencii, globálnom kapitalistickom inferne, habitatoch krúžiacich na orbite, o rozpoltenosti ľudskej psychiky, o spodine, drogách, hudbe, o antihrdinoch, sexy zlodejkách a konšpiráciách – je aj o Mozartovi v zrkadlovkách.

Kyberpunk je ako rokenrol. Každá gitarová kapela vie zahrať nejakú rockovú hudbu. To je rock. Rokenrol je však životný štýl. Ako človek chodí, ako sa oblieka, ako rozpráva, aký má životný postoj, aké sebavedomie – nielen slnečné okuliare v noci, ale vzťah k životu. Kyberpunk je o vzťahu k vedeckej fantastike. Je o objavovaní nových postupov a syntetizovaní tých starých. Neriadi sa nejakou zabehnutou paradigmou. Kyberpunk je večný experiment – s technikou, s ľuďmi, so životom. A výsledky sú často veľmi prekvapivé.

***

Gernsbackovo kontinuum (The Gernsback Continuum) – William Gibson

Hadie oči (Snake-Eyes) – Tom Maddox

Minútu ticha za rokenrol (Rock On) – Pat Cadiganová

Houdiniho príbehy (Tales of Houdini) – Rudy Rucker

Chalani zo Štyristej (400 Boys) – Marc Laidlaw

Slnovrat (Solstice) – James Patrick Kelly

Petra – Greg Bear

Dokým nás ľudské hlasy nerozdelia (Till Human Voices Wake Us) – Lewis Shiner

Voľná zóna (Freezone) – John Shirley

Stone žije (Stone Lives) – Paul Di Filippo

Červená hviezda, zimná orbita (Red Star, Winter Orbit) – William Gibson a Bruce Sterling

Mozart v zrkadlovkách (Mozart in Mirrorshades) – Bruce Sterling a Lewis Shiner

***

Zrcadlovky: kyberpunková antologie – Bruce Sterling, laser-books, 2009

Mirrorshades: The Cyberpunk Anthology – Bruce Sterling, Arbor House, 1986

 

 

Teraz najčítanejšie