Prečo štátne IT nefunguje …. a ani nemôže?

Predstavte si stavbu domu. Chcete, aby to bola pekná a slúžiaca budova, kde bude každému dobre. EÚ vám na ňu dokonca dá nenávratnú pôžičku, tak prečo nepostaviť viac izieb a každú oveľa väčšiu ako v skutočnosti potrebujeme? V každej bude bývať iný člen domácnosti, tak prečo by si sám nepopísal svoje špeciálne požiadavky?

A potom každý svoju časť zadá inému remeselníkovi. Či zaplatil aj takým, ktorý na stavbu ani neprišli, to teraz dajme bokom. Peňazí je dosť, veď máme tú nenávratnú pôžičku. Avšak náklady na budúcu údržbu a kúrenie a prevádzku v tej chvíli nevidíme, ale dobehnú nás skôr, či neskôr. Cieľom je vyčerpať tie peniaze z EÚ. Tak prečo všetko nenafúknuť?

Po čase chceme tie svoje izbiská poprepájať, veď sme jedna rodina. Ale ako? Môžeme začať stavať mosty, tunely a nejako sa navzájom prepojiť. Najlepšie každý s každým. Veď sme nezávislí. Každý máme vlastnú kuchyňu, studňu, kotolňu. Nič vám to nepripomína? Každá štátna inštitúcia má vlastný systém a vlastný rozpočet, vlastné IT oddelenie a vlastných dodávateľov.

Potom príde niekto s nápadom vybudovať centrálnu studňu a centrálnu kotolňu. Bude mať super výkon, aby pokryla nároky všetkých plus rezerva 30 percent. Je to super nápad. Veď ju budeme zdieľať. Všetci si môžu ponechať aj vlastné kotolne, keď chcú. (To je ten vládny cloud. Ale o tom inokedy.)

Môže také niečo efektívne fungovať? Určite nie. Ako tomu predísť? No, veď to je predsa jednoduché – ak by to navrhol jeden architekt. Alebo aspoň spolupracujúci tím architektov a projektantov. A keby bol za realizáciu zodpovedný jeden, alebo aspoň spolupracujúca partia murárov s poriadnou kontrolou stavbyvedúceho sliediaceho ako pes. Nebolo by to funkčnejšie? A lacnejšie?

Ako to teda je v skutočnosti? Máme tu nový Zákon č. 95/2019 Z. z. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe. Tento zákon rieši organizáciu správy informačných technológií verejnej správy. Dáva nám jasný obraz o tom, ako je výstavba tej babylonskej veže organizovaná a prečo to tak celé vyzerá. Zákon rozoznáva 2 stupne riadenia:

1), orgán vedenia, ktorým je úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (UPVII). Jeho postavenie je metodické. Koordinuje orgány riadenia, monitoruje spôsob riadenia a vyhodnocuje tento stav. Orgán riadenia je povinný poskytovať súčinnosť a informácie pre štatistiky. To je všetko? Štatistiky? Určuje štandardy, ktoré sú na úrovni detailov. Teda určuje aké majú byť v spoločnom dome vypínače a koberce, ale kde majú byť dvere, a ako sa majú otvárať, to nenájdete. Teda neexistujú štandardy na úrovni dát a aplikácií. Takzvaná centrálna architektúra neexistuje. A ak, bude to presne návod na to, ako sa poprepájať tunelmi a mostami. Národná koncepcia je z roku 2016 a popisuje vágne ciele. Je to ako pohľad na náš dom z výšky 10-tich kilometrov.

Kde je teda master plan? Ako tie izby majú byť prepojené a prečo? A kde je architekt? Kto za to celé zodpovedá? Lebo orgán vedenia to riadi IBA metodicky. To nie je ani majster, ani stavbyvedúci, a ani stavebný dozor.

A potom tu máme

2), orgán riadenia. Teda veľa orgánov riadenia. Sú to totiž všetky ministerstvá a orgány a organizácie štátnej správy. Je ich viac ako 50. A orgány verejnej správy, teda obce a vyššie územné celky. Kolko ich je? Veľa. A ďalšie organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti a komory a záujmové združenia. Ešte viac. Každý z nich si teda stavia vlastnú izbičku a kope vlastný tunel a ak chce, tak aj most. Orgán vedenia (UPVII) ich riadi metodicky a určuje im povinnosti mať systém riadenia, vlastnú stratégiu, riadiť vlastné zmluvné vzťahy, zabezpečiť riadenie kvality, rizík, bezpečnosti. Orgán riadenia ich potom bude monitorovať.

Teda chce od nich, aby mali pravidelne kontrolu svojho kotla, neurčuje im akého, pravidelne poupratovali a vyvetrali a môžu si na to najať koho chcú. A keď si chcú pristavať ďalšiu izbičku, alebo tunel, je to na nich. Musia mať ale stratégiu.

Asi už je jasné, kde to celé začína. Ak chcete mať dom, ktorý niečo vydrží, musí mať pevné základy a dobrú organizáciu práce. Vidím niekoľko kritických problémov, kvôli ktorým štátne systémy nefungujú a ich prevádzka nikdy nemôže byť efektívna.

• Neexistuje centrálna autorita so zodpovednosťou. Zodpovednosť je distribuovaná. IT systémy nemajú jasne definované ciele a prínosy a tieto prínosy nie sú vyhodnocované.
• Neexistuje jasný master plan, ktorý by zabezpečil úzku integráciu systémov. Integrácia na úrovni číselníkov je nedostatočná. Neodstráni množstvo duplicitných agiend. Štandardy sú definované zákonom na veľmi detailnej technickej úrovni. Toto je zbytočné. Nemáme plán domu, ale máme chemické zloženie tehál. Strategické ciele zasa veľmi vágne a všeobecné.
• Decentralizácia a multiplicita. Obrovské množstvo systémov, ktoré riešia to isté. Koľko rôznych emailových systémov naša štátna správa používa a koľko ľudí ich spravuje? A koľko dodávateľov? Pozrite si webové stránky ministerstiev. Každá je iná. Ani len emailový podpis nemajú štandardný. Koľko rôznych personálnych a účtovných systémov?

Chcete príklad? Predstavte si nasledujúcu situáciu. Podľa vyššie zmieneného zákona orgán vedenia vyžaduje od orgánov riadenia (všetkých 100+) subjektov, aby si vytvorili procesy potrebné na riadenie, systém riadenia kvality, rizík a bezpečnosti. Každý si teda vytvorí svoj, možno musí každý z nich prijať zmocnenca pre kvalitu, vypíše transparentné výberové konanie na dodávku služieb. Každý svoje. A to sú len podporné procesy, ktoré sa netýkajú podstaty samotného IT. No viete si predstaviť niečo viac neefektívne?

Podobnú situáciu som zažil ešte na začiatku mojej kariéry vo VSŽ. V tom čase sa atomizáciou podnik rozdrobil na skoro 150 firiem a skoro každá si začala budovať svoje vlastné IT oddelenie a svoje vlastné systémy. Bola to tvrdá práca skonsolidovať 14 dátových centier a množstvo izolovaných systémov, čo trvalo takmer 8 rokov. Riešenie je jasné. Štandardizácia a centralizácia. Akákoľvek korporácia štandardizuje všetko, čo je možné a má zmysel štandardizovať. Vizuál vizitky, web stránku, email, typ firemného telefónu, počítača, má jeden personálny, jeden finančný a jeden systém nákupu, unifikovaný typ firemného auta, aplikácie pokiaľ to má zmysel. Má svojho CIO (Chief Information Officer), ktorý tomu rozumie a za to celé zodpovedá. Za to, že projekt nového systému spĺňa štandardy a vytvorí úspory a má finančnú návratnosť, alebo iný benefit.

Áno, tieto problémy sú riešiteľné. Je to o úplne inej organizácii štátnych IT systémov. Je to nutný krok. Ale to nestačí. Tých problémov je tam oveľa viac. O tom nabudúce.