Danko chce menej súťaže pri obstarávaní do milióna eur. Poškodí to najmä stavebný trh

Stavebné práce musia štátne inštitúcie, obce a kraje nakupovať vo verejnom obstarávaní, ktoré sa riadi zákonom. Je to proces, ktorý by mal aspoň teoreticky zabezpečiť férový a ekonomicky výhodný nákup. Medzi zákonné pravidlá patrí napríklad povinnosť zverejniť súťaž, nebrániť v účasti diskriminačnými podmienkami a právo dodávateľov sa takejto súťaže zúčastniť. Prípadne sa pri porušení zákona obrátiť so sťažnosťou na Úrad pre verejné obstarávanie.

Ak je cena stavebných prác do 180-tisíc eur (bez DPH), už teraz môžu byť stavebné práce objednané bez povinnosti dodržať akékoľvek pravidlá.

Dankov návrh ráta s tým, že nároky zníži až do miliónových zákaziek. Stačilo by pri nich priame oslovenie. To znamená, že neexistuje súťaž ani kontrola. Verejný obstarávateľ si môže vybrať za koľko, s kým a za akých podmienok uzatvorí zmluvu.

Ak sa riaditeľ nemocnice dohodne, že zákazku na stavebné práce za 179-tisíc eur bez DPH uzatvorí s firmou svojho kamaráta, neporuší zákon o verejnom obstarávaní. Ak by mal ten istý riaditeľ možnosť takto zadať stavebné práce za 999-tisíc eur, urobil by to. Zohnať ďalšie dve „na oko“ krycie ponuky je maličkosť.

Malé zákazky už pri dnešnom limite 180-tisíc eur predstavujú značnú časť celkového objemu verejných výdajov. Keďže neexistuje presná štatistika, odhaduje sa, že už teraz môžu podľa objemu malé zákazky, ktoré sú obstarávané priamym zadaním, predstavovať až polovicu z celého objemu štátnych zákaziek.

Razantné zvýšenie „mimozákonných“ nákupov by znamenalo, že drvivá väčšina nákupov by išla v mimozákonnom a nekontrolovateľnom režime. To by viedlo k omnoho väčšiemu klientelizmu, korupcii a predražení stavieb, než je teraz. Bolo by totiž možné ukrojiť a rozdávať z omnoho väčších, zaujímavejších peňazí. Do tohto voľného režimu, kedy by si mohli štátne orgány a samosprávy nakupovať bez pravidiel a bez kontroly, by spadli nákupy za stovky až miliardy eur.

Ako to je skutočne s vysokoškolskými internátmi?

Andrej Danko dáva za príklad opravu vysokoškolských internátov v Mlynskej doline. Tento argument nie je pravdivý. Univerzita Komenského predpokladá, že súťaž na opravu „Štúrákov“ bude jednorázovo stáť viac ako 10 mil. eur. Dankova „milionová“ výnimka by sa teda tak či tak na opravu internátov nepoužila.

Pravým dôvodom omeškania s opravami internátov je, že nové vedenie univerzity si prozreteľne nechalo prekontrolovať projektovú dokumentáciu po predchodcoch a zistilo sa, že sú v projekte nedostatky, ktoré si žiadajú jeho prepracovanie.

Človek nemusí byť odborník, aby videl, že budovy štátnych nemocníc a polikliník sú buď dlhodobo extrémne zanedbané alebo dávno za hranicou životnosti. To je aj dôvod „Pellegriniho plesní“…zatekanie a vlhkosť, ktorú nezachráni náter alebo „malá“ rekonštrukcia do milióna eur, ale len masívna stavebná investícia.

Napríklad v Českej republike v roku 2016 vláda na investície do štátnych nemocníc vyčlenila 313 mil. eur. Ani jedna z týchto stavebných prác na českých nemocniciach nebola jednotlivo pod 20 mil.eur. Kto môže porovnať skúsenosti so slovenským a českým verejným zdravotníctvom, mi určite dá za pravdu, že nejaký ten rozdiel by sa našiel.

Prečo to Česi robia lepšie

A ešte jedno porovnanie s Českou republikou. Aj keď tamojší limit pre obstarávanie bez súťaže (cca 235-tisíc eur bez DPH) je podobný tomu nášmu, stavia a opravuje sa v Českej republike omnoho viac ako u nás.

Základným tunajším problémom komplikácií pri obstarávaní nie je zákonom predpísaná súťaž, ale zlá projektová príprava stavieb. Projektové dokumentácie, podľa ktorých sa má stavať, buď neexistujú vôbec alebo sú veľmi nekvalitne spracované. Nie je nič neobvyklé, že projektovú dokumentáciu a ďalšie podklady do súťaže pripravuje a financuje priamo stavebná firma, ktorá následne zákazku aj vyhrá. Niektorí verejní obstarávatelia takpovediac sedia so založenými rukami a čakajú, čo príde firma, ktorá si zákazku „vymyslí, nachystá a vyhrá“.

Ďalším problémom, ktorý brzdí výraznejšie stavebné investície, sú stavebné kartely, ktoré si rozdeľujú stavebné zákazky. Často za výdatnej pomoci verejných obstarávateľov, ktorí cez dopredu určené obmedzujúce súťažné podmienky vznik kartelu umožnia. Stavebným firmám, ktoré stoja mimo kartel, zostáva jediný rokovací argument, ktorým je námietka na Úrad pre verejné obstarávanie. Namiesto stavania sa tak začína zákopová vojna pred úradom, ktorá najčastejšie končí buď zrušením súťaže alebo dobre obchodne vyváženým ústupom sťažovateľa.

No a posledným výrazným problémom sú odborné a morálne vlastnosti projektantov a konzultantov verejných obstarávaní. Pokušenie za províziu prepašovať do projektu alebo súťažných podkladov zvýhodňujúcu podmienku alebo niečí konkrétny výrobok je dosť veľké.

Miroslav Cák z AGM Partners spolupracuje s Nadáciou Zastavme korupciu a špecializuje sa na verejné obstarávanie.

Verejné obstarávanie a legislatívu v tejto oblasti kontrolujeme v rámci projektu, ktorý bol podporený Fondom pre transparentné Slovensko.

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.