Denník N

Neobyčajné stretnutia – diel 2 – nepredvídateľná dávka energie

Ako sa stalo, že s animátorom, ktorý si o mne myslel svoje pracujem na spoločných projektoch? Je o desať rokov mladší a predsa sa dokonale vieme zladiť. Tí, ktorí ma poznajú osobne vedia, že tento text bude o Frederikovi Šmýkalovi, ktorého aj tak všetci voláme Freďo.

Naše prvé stretnutie bolo zaujímavé. Zastrešoval som výber animátorov do turnusov škôl v prírode pre cestovnú kanceláriu SORIKO. Popri tom sa vždy v turnuse objavili nejakí ľudia, ktorí si u nás robili prax. Takto prišiel medzi nás škriatok. Postavou drobec, no ústa sa mu nezatvorili a telo sa nezastavilo. Stále dobrá nálada a chuť vymyslieť čokoľvek, čo by mohol byť zážitok do konca života. Prišiel medzi nás Freďo a zaplavil nás svojou energiou. Rána s ním boli ťažké, lebo fungoval ako perpetuum mobile. A predsa náš prvý rok spolupráce som sa tomuto chlapíkovi nepáčil. Cez leto sme mali letný tábor a chcel nás prísť pozrieť aj s inými animátormi. Zo svojej skúsenosti som však vedel, že vždy keď príde nejaký animátor, tak mi ľudia z tímu začínajú pomaly ale isto zlyhávať a venujú sa skôr návšteve ako deťom vo svojej skupine. A tak som im nedovolil prísť na túto návštevu.

Perfektné na Freďovi je, že druhých neodpíše na základe prvého dojmu, dal mi šancu a  ďalšie leto sme spolu strávili šesť turnusov, tri týždne v denných táboroch a tri týždne v tých pobytových. Za to leto sme zložili osemnásť piesní, ktoré sme sa rozhodli nepublikovať. Odstupom času sme sa na to pozreli a povedali si, že toto snáď nie. Spoločná tvorba nás síce zblížila, rozhodli sme sa odovzdať deťom a mladým okolo seba viac ako len primitívne texty a prvoplánovú zábavu.  A tak sme z roka na rok spoločne dozrievali. Začali sme sa stretávať častejšie a zistili sme, že si na akciách vyhovujeme. Ja zastreším akciu organizačne, zoženiem tím, spoločne vymyslíme program a on do toho vloží svoju šialene silnú energiu. Nechápem ako to robí, no je naozaj fantastický a akcia s ním vždy dopadne perfektne.

Nie je to však chlapík len na zábavu. I keď to je jeho silnou stránkou, ktorú využíva ako animátor a vedúci v školách prírody a táboroch v cestovných kanceláriách Slniečko a Twistovo. Je nezameniteľnou súčasťou tímu ľudí v agentúre Prostaff, ktorá zabezpečuje animácie v hoteloch a aquaparkoch. Tento rok sa zúčastnil aj turné s Tárajkom a Popletajkou pre deti z materských škôl.

Vďaka svojej profesionalite je prvým, ktorého oslovím keď dostaneme ponuku od školy, škôlky či inej organizácií. Spolu sme robili Mikuláša pre Pixel Federation, tímbuilding pre Tower Finance či športový deň pre škôlku v Bratislave, školu v Trenčíne a Edulienku v Sade Janka Kráľa. Na každej akcií sa na neho môžem organizátor spoľahnúť. Veľa sme sa od seba učili, obaja na sebe rokmi pracovali kým sme dosiahli tento stav spolupráce. Veľa sme vždy komunikovali a dávali si spätnú väzbu. Aj napriek niekedy rozdielnym názorom sa vieme vždy podporiť a povedať si často aj krutú pravdu do očí. Na základe nej upravíme svoje správanie a ideme ďalej v stále väčšej pohode.

Čím to ale je, že tento mladý chalanisko má vo svojom veku toľko skúseností a takú už výborne vybudovanú pracovnú morálku? Jeden víkend po našom prvom lete som sa rozhodol navštíviť ho cez víkend. Spoznal som sa s jeho rodičmi, súrodencami a širšou rodinou. Takú spoluprácu som už dlho nevidel. A tú energiu, čo Freďo rozdáva nám, získava od svojej rodiny. Po každom jedle sa vždy našiel čas na partičku Človeče, nehnevaj sa, ktorá niekedy končila emóciami smiechu a niekedy hnevom. Títo ľudia sa majú radi, nájdu si čas na seba a hoci ich „nezbedník“ je doma len občas, vždy dostane poriadnu dávku podpory v jeho plánoch.

Dostal ju i v čase, keď som mu povedal o svojom pláne prejsť hrady, zámky a zrúcaniny Slovenska. Často sa stane, že sa ľudia rozhodnú a potom nechajú svoje plány tak. My sme však naozaj do roka stihli prejsť 91 z týchto úžasných miest. Spočiatku sme chceli prejsť ich len tak pre seba, postupnými výpravami sme však vymysleli náš projekt Cakumprásk, ktorého cieľom je spájať ľudí na Slovensku v spoločných myšlienkach a na akciách, kde budú môcť spoznávať sa a spolupracovať. Obom sa nám nepáči negativita mladších i starších o našej krajine a tak sme našu cestu po hradoch nazvali „Spoznajte Slovensko spolu s nami.“ Zložili sme si hymnu, ktorá ľudí buď baví alebo im spôsobuje smiech ako dokážeme takú blbosť vôbec vypustiť do sveta. Naučili sme sa  tešiť z tejto hymny a zahrali sme ju na každom tomto mieste.  Najkrajším zážitkom bolo, keď sme šli na posledný z hradov v našom pláne. Bol to hrad Devín a pridali sa ku nám deti z Internátnej školy pre zrakovo postihnuté deti. Spolu sme si vyšli na hrad a na najvyššom bode spolu zaspievali našu hymnu. Vtedy sme dostali od týchto detí vzácny dar. Našu hymnu nám napísali v Braillovom písme. Povedali nám, že sa im hymna páči a spôsobuje radosť. Následne sme sa pokúšali o grant v Slovenskej Sporiteľni, kde sme sa dostali medzi najlepších 25% prihlásených projektov. Nevyšlo nám to a tak sme skúsili o našej ceste napísať cestopisnú príručnú príručku. Tá v kampani opäť neuspela a tak sme jej pdf verziu pokrstili na úžasnom cestovateľskom festivale Horomil. Aktuálne máme knihu vo vydavateľstve a robíme všetko preto aby na jar 2020 sa dostala medzi nás a mohli vďaka nej ľudia získavať motiváciu putovať po našich krokoch. No nie tak šialeno, lebo sa nám počas tejto cesty podarilo vytvoriť Slovenský rekord v počte navštívených hradov, zámkov a zrúcanín. Bolo ich 56 za 5 dní, kedy sme si obedovú pauzu dávali vždy v aute a počas kráčania na hrady.

V prírode sme o sebe veľa zistili, sem tam sa pohádali a hľadali možnosti ako byť k sebe lepšími. Obaja sme sa viedli v premýšľaní nad otázkou kam asi chceme svoje životy doviesť. Medzi Freďové veľké sny patrí práve pomoc druhým byť so sebou stále spokojnejšími. A začať to už medzi našimi najmenšími, pokračovať a až ku dospelým. Veľa na sebe pracuje po fyzickej, psychickej i duchovnej stránke. Veľa číta a často komunikuje s ľuďmi. Rozhodol sa o tom začať písať svoj blog. V ňom sa venuje najmä téme sebarozvoja. Vytvoril taktiež 90 dňovku s Freďom, v ktorej sa venuje práve dôležitosti pravidelného  čítania. Motivuje nás tak k čítaniu svojim vlastným príkladom.

Vo všetkom čo robí je s ním dávka energie, úsmevu a chuti dať do toho všetko. Je to človek, ktorý žije tu a teraz. Ako sa ale zachová keď sa pred ním zjaví prekážka? Snaží sa ju „ukecať“ a naozaj sa mu to občas aj podarí.  Keď to však nejde rozprávaním, tak si vyhrnie rukávy a pusti sa do roboty. Už teraz sa teším kam to tento človiečik drobný telom ale veľký duchom dotiahne. Má mnohé plány, o ktorých vám ale ešte nemôžem povedať. Teším sa však, keď sa o tom dozvieme všetci a budeme môcť túto energiu čerpať tiež.

Freďo ma učí mať rád všetkých ľudí, prijať každého svojim úsmevom a podať výkon v projektoch tak veľký, že sa stávajú nezabudnuteľnými. Občas si o ňom môžete pomyslieť, čo asi berie, keď túto energiu má. Minule som tak stretol kamaráta, ktorý mi vravel, že mali debatu práve o ňom a pár ľudí si myslelo, že musí „fičať na niečom.“ On je vzorom toho, že keď vo svojej práci nájdete svoje poslanie, všetko je možné.

Dôkazom toho sú tisícky detí ročne, ktoré majú krásne zážitky spojené s menom FREĎO. Všetkými aktivitami sa snaží povzbudiť  ľudí okolo ku životu po akom snívajú. Nemusíme byť všetci animátori, nemusíme byť všetci ani výnimočnými pre svet. Stačí ak budeme pracovať na sebe a staneme sa najlepšou verziou seba.

Ak ťa zaujal tak si určite pozri jeho stránku „Frederik Šmýkal“. Ľudí veriacich vo svoje ideály potrebujeme ako soľ. Som vďačný za ľudí, ktorí robia svoju prácu s nadšením a ich výsledky hovoria za nich. A takým človekom Freďo naozaj je. Prajem krásnu inšpiráciu týmto príkladom.

 

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

animátor, vedúci táborov, autor kníh Naivná pedagogika z praxe, cestovateľ a držiteľ Slovenského rekordu v počte prejdených hradov, zámkov a zrúcanín. Vyštudoval odbor sociálna pedagogika a vychovávateľstvo v Trnave, s univerzitou spolupracuje ako inštruktor zážitkovej pedagogiky pre študentov Trnavskej univerzity. Pôsobí ako advisor a mentor v programe IAMbitious v Dubnici nad Váhom. Ako učiteľ realizoval experiment šťastná škola, kde pôsobil na pozícií manažéra šťastia. Pedagogickým a mentorským mottom je každý deň inšpirovať seba i druhých ľudí na svojej ceste za šťastím a naplnením svojho poslania