Denník N

Aktuálne problémy politického dialógu nielen na slovenskej scéne.

Nárast používania extrémnych jednosmerných názorov a argumentum ad hominem v politickom dialógu.

Najmä od čias, kedy sa na Slovensku začali prevaľovať veľké politické kauzy, môžeme vidieť zmenu v politickom videní sveta medzi ľuďmi. Tieto problémy vieme zhrnúť do dvoch zásadných kategórií.

Prvou z nich je vznik extrémnych jednosmerných názorov v politike. Dôraz v predošlej vete nie je až tak na slove extrémny, ako na slove jednosmerný. V praxi to vyzerá tak, že ak sa hlásite k politickej ľavici, očakáva sa od vás, že váš politický názor bude absolútne ľavicovo orientovaný – napr. prísna antidiskriminačná politika, pozitívna diskriminácia ako nástroj nápravy diskriminácie a vládne sociálne programy. Takisto, ak ste konzervatívne naladený, očakáva sa od vás akceptácia prísnej migračnej politiky, odstránenie vládnych programov so sociálnym zameraním, nemálo krát aj prísne náboženské zmýšľanie. Problémom je však situácia, v ktorej sa nachádza väčšina ľudí – veria v niektoré idey z obidvoch strán. Avšak akýkoľvek pokus o dialóg je blokovaný zo strany samotných strán (konzervatívci v. progresívci). Takýto stav nevyhnutne vedie k kmeňovým sklonom u daných skupín a odmietaniu racionálneho spôsobu uvažovania, zatiaľ čo preferovaným nástrojom je emócia a súdržnosť (ktoré sa ukázali ako nevýhodné pre ľudské životy – pozri. Alexander Solzenicyn – Súostrovie gulag a iné). Uzatváranie skupín do vnútra nevyhnutne vedie k nárastu extrémistických hnutí, ktoré v spomínanej situácii dostávajú výhodu legitimity v očiach ľudí.

Druhým značným problémom, ktorý však skôr vyplýva z nárastu emócií v politickom dialógu je používanie tzv. argumentum ad hominemKeď sa vám môj názor nepáči, nemusíte si ma ani vypočuť, ani so mnou diskutovať o téme, stačí len použiť jednu z vybratých populárnych fráz (slniečkár, nácek, bohorúhač, fašista). Toto jednoznačne naoko zjednodušuje argumentačnú situáciu pre vás, keďže vlastne osoba, ktorá vám názor prezentuje je archetypom zla a teda si nezaslúži vaše vypočutie. Takáto ideológia je vysoko nebezpečná z dôvodov uvedených v prvej časti. Keď sa nálepkovanie stane bežne tolerovanou metódou v politickom dialógu, ľudia ho začnú vnímať ako kultúrny šum. Tým sa vystavujeme práve riziku, že nebudeme mať možnosti výberu pri voľbách, keď strany sa budú o našu priazeň uchádzať pokúšajúc sa preraziť tento šum extrémnymi vyhláseniami. Nebudem teda prekvapený, keď v roku 2020 bude vládu skladať extrémna strana, nepodstatné či pravicová, alebo ľavicová.

Preto, ak sa chceme vyhnúť podobným krízam, existuje historicky overený nástroj na ich vyriešenie, a to je dialóg. To predovšetkým znamená ochotu počúvať, až potom rozprávať. Je síce nepopulárny, keďže z pokojnej diskusie hlavné správy nebudú, ale aj tak stojí za pokus.

Teraz najčítanejšie

Samuel Eduard Černík

Som študent Právnickej Fakulty UPJŠ Mgr. stupeň štúdia aktuálne. Zaujímajú ma v princípe všetky vedy s humánnym prvkom (právo, ekonomika, sociológia, psychológia, filozofia atď.) Snažím sa písať čo najpresnejšie a veľké množstvo informácií zhrnúť čo najmenej slovami.