Mojej milovanej…
Tej, ktorá si zaslúži, aby o nej bolo písané.
Predtým…
Nikdy som nebol zástancom verejných klišé vyznaní lásky. Bol som voči takýmto veciam imúnnym. Bol som nakazený obrovskou racionalitou a odstupom od prejavenia citov. Či tých verejných, alebo aj súkromnejších. Ale raz sa to zmeniť muselo a aj sa zmenilo. A dnes moja milovaná oslavuje narodeniny.
Tieto riadky nečítajte, ak nechcete vidieť práve to typické klišé, ktorým vyjadrím svoje city mojej milovanej osobe. Je to venované verejne- len pre ňu. Čo sa vlastne zmenilo?
Je toho veľa, o čom by sa dalo písať. Zmena, ktorá nastala v mojom vnímaní sveta okolo mňa v období posledného pol roka sa nedá opísať iným slovom, než láska. Ak ma už po prečítaní úvodných viet máte dosť, tak Vám radím, aby ste ďalej nečítali. Toto bude vyznanie a taktiež verejné prejavenie mojich citov. Tá láska, ktorá ma zmenila, dnes oslavuje krásne 20. narodeniny.
Ale aby som ostal v dejovej línii pod nadpisu. Čo predtým?
Láska pre mňa nebola ničím iným, ako pobláznením hormónov a chemickou reakciou mozgu. Nedokázal som veriť milovanej osobe, nedokázal som veriť v lásku, ako niečo vyššie, nedokázal som si pripustiť moje city voči milovaným osobám. Bol som chladný, racionálny, ľahostajný a úplne slepý a sebecký bastard voči akýmkoľvek prejavom citov. Prežíval som, nežil som. Až…
Teraz…
Verím v lásku, som dokonca tak zamilovaný, že o tom píšem sem, na blog. Moja milovaná si priala, aby som o nej písal a tak Ti teraz píšem. Táto osoba ma núti byť lepším, avšak nie zámerne. Nie cielene. Náš začiatok bol zaujímavý, ale to bývajú asi každé začiatky.
Hľadieť do oči mojej milovanej je ten najkrajší pocit, aký som do teraz v živote mohol zažiť. Pripadá Ti, že som chladný, že pomáham iným, len nie Tebe a namietaš moju obrovskú nezodpovednosť. Ja viem, som taký, ale verím, že práve ty ma meníš k lepšiemu. Pretože tvoja dobrosrdečnosť, akú zažívam každý deň, tie všelijaké hlúposti čo nastváram mi práve ty dokážeš odpustiť.
Si moja milovaná a prečo to tak vlastne je?
Pretože práve ty si tá, ktorá ma opäť naučila veriť v lásku, pretože ty si tá, ktorá ma núti byť zodpovednejším a pri tom si na oplátku nič nepýta, ty si tá, ktorá mi vyčarí úsmev na tvári (a to som v období posledného roka nemal skoro vôbec dôvod na úsmev), ty si tá, ktorá ma učí byť pozitívnejším, ty si tá, ktorej úsmev mi je najväčšou odmenou, ty si tá, ktorej spokojnosť je mojim najväčším ziskom a sebauspokojením, ty si tá, ktorá ma ráno budí a ja spím, ty si tá, ktorá mi je oporou, ty si tá, ktorá pomáha všetkým, nič za to nechce, ale jej by mala byť poskytnutá všetká pomoc, ty si tá, s ktorou sa viem rozprávať a to aj donekonečna, ty si tá, s ktorou dokážem mlčať, keď si to situácia vyžaduje a to aj do nekonečna, ty si tá, ktorá sa so mnou prechádza až do nekonečna. Ty si tá, ktorá…
Takto verejne som nikdy nevyznal lásku. Viem, že to máš so mnou ťažké, ale aj tak si tu… Si tu a to mi stačí. Keďže si mi ty dala už mnoho a ja mám pocit, že je Tebe nič, tak Ti aspoň píšem. Vieš sama, že písaním viem zo seba dostať viac vecí.
Aj keď ten náš vzťah vyzerá niekedy, ako talianske manželstvo, nemáme aspoň nudu.
A takto verejne Ti teda prajem veľa zdravia, pretože bez neho nemá význam priať viac. Veľa šťastia, hlavne so mnou, keďže to máš ťažké, veľa lásky, nielen ku mne, ale k okolitému svetu, pretože práve ty ma učíš, že láska k všetkému je podstatná a dôležitá. Veľa trpezlivosti s takým tvrdohlavým človekom, akým som. Nech sa Ti splnia všetky tajné túžby a sny, pretože keď už si to niekto zaslúži, si to práve ty, moja milovaná. Oslavuješ dnes krásnych 20 rokov. Krásne, okrúhle životné jubileum. Osláv ho a to poriadne.
Všetko najlepšie moja milovaná…
P. S.: ja som Vás varoval, že ak nemáte radi klišé a verejné vyjadrenie lásky, tak to nečítajte. Pravdu povediac, je mi úplne jedno, čo si pomyslite. Tieto riadky sú venované mojej milovanej…
