Denník N

Ešče kebi tu tak biųa trepňa …

S tim prícím prekvapių, no enem mja …

——————————————————————

Ešče kebi tu tak biųa trepňa …

S tim prícím prekvapių, no enem mja,

lebo šeci tré vjedzeli, co akorád bi sceų,

enem já sem si ňeco úplňe inačího misleų,

že nač bi mu biųa ešče ňejaká baba, co trepe

pri tej dost čaškej manuálnej roboce,

šak bi mu tá trepňa tú činost vúbec neulahčiųa,

právje naopak, tú robotu bi mu porádňe ščažiųa,

kebi v jednem kusi bárco trepaųa

a, samosebú, svojima rečama pracovňí prostreďí otravovaųa …

Enemže trepňa neňi ženská co kecá,

ale hrubá širší deska, po kerej na vlečku s táčkama sa vilezá,

ked sa stavebňí suť pri opravje domu vivážá,

též aj škridle, cihųi …

No a šeci tré sa prevelice smíli,

že já sem nevjedzeų, co je ve skutečnosci trepňa,

snat to už nezapomenem ňikedi

a možná, možná v záhoráčťine aj použijem ňekedi,

lebo už to fčil vím!

A tich, kerí to nevjedzá, vjerím, že neskaj naučím:

neňi to baba, co kecá, teda trepe, ale je to hrubá fošňa,

po kerej sa dá bez táček či s táčkama na vlečku vitrepat

a pri tem račik žádné babské trepaňí nemoset posúchat … (-:

11.08.2019

Poznámka:

Jazyková korektúra: Andrea Danišová z obce Smolinské.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Foto – TASR/AP

Anton Žemlička

milovník kníh i hier so slovíčkami pred rokom a pol začal premýšľať nad (ču)desnými mu(d)rovačkami prvá knižka vyšla minulý rok v decembri a ďalej v nich pokračuje na sklonku všedných dní ...