Denník N

Etymologické jednohubky

Etymológia je plná neočakávaných prekvapení a fascinujúcich bizarností. Tu je len malá a úplne náhodná ochutnávka toho, čo všetko tento bohatý svet pôvodu slov prináša.

Vedeli ste napríklad, že za ženské meno Jessica sa môžeme poďakovať Shakespearovi: v hre Kupec benátsky pomenoval jednu z postáv Jessica, pravdepodobne podľa biblického Iscah (zdroj: Oxford Dictionaries).

Alebo slovo lazaret: nesúvisí len s Lazárom z Biblie, ale aj s históriou. Keď v roku 1348 postihol Benátky mor, zriadili na ostrove Santa Maria di Nazaret špitál a nazvali ho podľa Lazára. Spojením slov LazárNazaret vznikol lazaret (zdroj: Jana Skladaná – Ukryté v slovách).

No a jedno z mojich (mnohých) obľúbených: leporelo je pomenované podľa Leporella, sluhu z Mozartovej opery Don Giovanni, ktorý zostavil dlhý zoznam mileniek svojho pána, no a odtiaľ v jazyku tlačiarov „Leporellov album“, skrátene leporelo, ako označenie papierových hárkov skladaných na spôsob harmoniky (zdroj: Ľubor Králik – Stručný etymologický slovník slovenčiny).

No a to ste vedeli, že švédsky stôl máme naozaj zo Švédska? Podávanie jedla na jednom stole, z ktorého si každý mohol vziať čo chcel a kedy chcel, je v škandinávskych krajinách už tradičnou formou stolovania, ktorá má svoje korene hlboko v minulosti. Švédi ho nazývajú smörgåsbord, teda v preklade „stôl, pri ktorom si človek sám robí obložené chlebíky“. A prečo mu hovoríme práve švédsky a nie napríklad dánsky? Pretože Švédi si túto formu pohostenia vybrali pre svoj pavilón na Svetovej výstave v New Yorku v roku 1939, ktorá mala obrovský úspech, a tak sa ich smörgåsbord dostal do širšieho povedomia a nakoniec aj do našej reči.

A v ceste okolo sveta môžeme pokračovať.

Station wagon sa volá preto station wagon, že keď začali vo veľkom cestovať Američania na výlety vlakom, tak zrazu bolo problém, ako sa dostať s kopou kufrov na stanicu, čiže to je doslova auto s prirobenou zadnou časťou, keď potrebuješ ísť s kufrom na stanicu“ (via Tomas Bella).

Alebo: v roku 711 dobyla armáda Arabov a marockých Berberov pod vedením Tárika ibn Sijáda Gibraltár a ten nechal ikonickú gibraltársku skalu po sebe pomenovať „Džebel-el-Tarik“ (Tarikova skala). Odtiaľ Gibraltár.

Názov Burkiny Faso, krajiny, ktorá dodnes bojuje so značne vysokou úrovňou korupcie, znamená v preklade „krajina čestných“. Burkina v jazyku Mooré znamená čestný alebo nepodplatiteľný a faso v jazyku Dioula znamená krajina, domovina.

Alebo aj taká Guatemala – krajina mnohých stromov. A Venezuela: doslova „little Venice“, malé Benátky, lebo domy na koloch pripomínali objaviteľom benátsku architektúru.

No a, taká chuťovečka: „Ødegard je jeden z najrozšírenejších geografických názvov v Nórsku. Takmer každý región má nejaký Ødegard. Znamená to pustý statok a pochádza to z čias morovej epidémie v štrnástom storočí, ktorá vyhladila celé sídla.“ (zdroj: Ondrej Sokol – Ako som vozil Nórov).

Alebo sa môžeme pozrieť na výrazy, ktoré bežne používame (no dobre, možno nie všetky).

Nedávno sme sa naprílad zamýšľali nad tým, odkiaľ je české slovo „emzák“. No tak presne odtiaľ, odkiaľ anglické E.T. (Extra Terrestrial). Je to zjednodušená slangová forma slova MimoZemšťan (em-zet = emzák).

Alebo viete, prečo sa upútavke na film hovorí trailer? Je to z anglického „trailer“ – označenia pre príves ťahaný za vozidlom (alebo všeobecne niečo, čo je ťahané niečím iným alebo čo sa za niečím ťahá), pretože trailery sa pôvodne v kine premietali na konci filmu (shown after or „trailing“ the main feature film). To síce netrvalo veľmi dlho, ale názov ostal.

Aby sme zabrúsili aj do iných oblastí, názov kovového chemického prvku kobalt sme prevzali z nemčiny, kde sa tento názov začal používať okolo sedemnásteho storočia ako odvodenina zo slova kobold, čo bol škriatok v nemeckých povestiach (Dungeons & Dragons anyone?). Zdôvodňuje sa to dvoma povesťami: podľa jednej škriatok kradol z baní cenné kovy a nechával tam len bezcenné rudy; a podľa druhej baníci, ktorí ťažili kobalt, často zomierali na otravu arzénom z kobaltovej rudy, a vinníkom bol vždy, ako inak, škriatok kobold.

Slovo šalát pochádza z latinského výrazu „salata“ (nasolený, slaný), čo bola skrátená forma z „herba salata“, teda zelenina naložená do slaného nálevu, čo bolo obľúbené rímske jedlo. Označenie salata je z pôvodného latinského označenia pre soľ – sal a neskôr prenieslo na samotnú zeleninu používanú pri jeho príprave.

Anglické označenie platu “salary” (výplata v soli, ktorá mala kedysi cenu svojej váhy v zlate), je z rovnakého koreňa. No a keď už sme pri tom jedle, “saláma” tiež (keďže pôvodne šlo o mäsový výrobok konzervovaný v soli).

Z jedla sa môžeme plynulo premostiť na nápoje:

Alkohol: arabské slovo al-kuḥl pôvodne označovalo jemný prášok, ktorý sa vyrábal zo sulfidu antimónu a používal sa ako černidlo napríklad na farbenie viečok a maľovanie očných liniek. Neskôr nadobudlo všeobecnejší význam „niečo jemné, jemný prášok“ a k dnešnému významu prišlo takouto krásnou cestou:

Do európskych jazykov slovo preniklo prostredníctvom španielčiny (Berberi a Mauri v Španielsku) už vo forme „alcohol“ resp. „alcofol“ a hoci sa pre liehový nápoj začalo používať až od 19. storočia, napomohol tomu nemecký prírodovedec Paracelsus, ktorý v šestnástom storočí používal latinské spojenie „alcohol vini“ (vínna esencia – esencia v zmysle niečo jemné, subtílne).

Význam „opojná prísada v silnom nápoji“ je prvýkrát zaznamenaný v roku 1753 a ono sa to potom do toho devätnásteho storočia pekne zovšeobecnilo na akékoľvek nápoje obsahujúce etanol (aj pre alkoholové zlúčeniny v chémii sa slovo začalo používať okolo roku 1850).

Whisky (v angličtine sa používa whisky aj whiskey) je jedným zo vzácnych príkladov, kedy sa galské slovo dostalo do angličtiny. Je to skrátená forma z whiskeybae, ktoré sa vyvinulo zo staroanglického „usquebae“ a pochádza z dvoch galských slov: uisge (voda, írsky uisce) a bethu (život, írsky beatha).

Whisky tak doslova znamená živá voda. Je dosť možné, že to súvisí s tým, že latinsky sa destilovaný alkohol nazýval aqua vitae a Kelti to proste od Rimanov prevzali vlastnou frázou.

A úplné chuťovky:

Dočítala som sa, že oranžová farba sa volá oranžová podľa pomaranča (orange, názov ovocia do angličtiny prenikol okolo roku 1300). Najskôr bolo ovocie, potom názov farby (predtým to bola proste žlto-červená). A ešte malé doplnenie k slovenskému názvu pomaranč: Slovenské „pomaranč“ pochádza zo starofrancúzskeho „pomme d’orenge“, v doslovnom preklade „plod pomarančovníka“.

Slovo oxymoron je autologické, pretože je zložené z gréckeho oxys = ostrý, inteligentný + mōros = tupý, hlúpy (z mōros sa mimochodom vyvinula aj anglická nadávka moron) a tým je vlastne samé osebe príklad oxymoronu.

Slovo knihomoľ používame pravdepodobne ako preklad z nemeckého Bücherwurm (anglický „bookworm“ je rovnaký prípad, ale my sme to prebrali z nemčiny) a je odvodené z toho, že larvy určitých druhov hmyzu sa naozaj prehrýzajú väzbami starých kníh (červotoče, švehly, pavši).

Moje najobľúbenejšie: slovo avokádo pochádza z aztéckeho slova ahuácatl, ktoré znamená semenník. Aztékovia ho tak volali nielen preto, že sa na semenníky podobá, ale aj preto, že vraj funguje ako afrodiziakum. Z Ameriky sa dostalo do španielčiny a “ahuácatl” sa postupne zmenilo na “aguacate”, “avogato” a nakoniec “avocado”. Na toto len tak ľahko nezabudnem.

No a na záver, aj keď nájsť by sa toho dalo ešte mnoho: Logogram & sa volá ampersand a kedysi bol aj súčasťou anglickej abecedy (ako jej 27. písmeno). A tak divne sa volá preto, lebo keď sa v anglických školách odriekala abeceda, každé písmeno, ktoré môže stáť samostatne aj ako slovo (napr. A, I), sa opakovalo s latinským „per se“ (sám sebou, sám osebe). A keďže sa & (a, anglicky „and“) uvádzalo na konci abecedy, jej odriekavanie sa končilo: „X, Y, Z, and per se and“ a to sa neskôr spojilo a začalo používať ako termín „ampersand“ v bežnej angličtine cca od roku 1837 (na ilustračnom obrázku k článku je strana z učebnice z roku 1863 – M. B. Moore – The Dixie Primer, For The Little Folks).

Staršie články k etymológii:

Teraz najčítanejšie