Denník N

Počty

Zisťuje aktuálny stav…

Vetrovka ošúchaná, model, ktorý už dávno vyšiel z módy. Nevadí, aj tak sa to stále mení, povedala by jej kolegyňa. Veselá, praktická a mimoriadne príjemná, tak si ju pamätá. Zlá nálada nikdy nebola u nej doma, dokázala ju potlačiť v správny okamih, len čo vošla do kancelárie tvár jej zdobil úsmev.  Mala k nej dobrý vzťah, ešte aj dnes si v ťažkých chvíľkach na ňu spomenie. Aby nie, čosi spolu preskákali, keď sa nedarilo a šéf im kládol polienka pod nohy.

Boli časy, nič z toho už nie je aktuálne, ani ona už nie je, čo bývala. Roky  prešli akosi rýchlo a priniesli toľko zlého. Nie, hovoriť o tom nechce, našli sa takí, ktorí chceli spísať jej príbeh, aj benefity jej za to ponúkali. Povedala nie, pre ňu je jej život veľmi vzácny, nie je na predaj, nikdy by nič také nedopustila. Hrdosť, tá v nej zostala napriek všetkému.

Ruka vo vrecku, vytiahne ju, prstami ťahá zips. Musí ho dostať vyššie, vietor získal na sile a začal jej nazerať dovnútra pod oblečenie. Cíti ho, nepríjemne ju ochladzuje a vyškiera sa jej do tváre. „Do čerta!“ zahromží a zosunie sa na blízku lavičku. Nechce, ale musí, potrebuje teplo, aspoň trocha. Ulica nie je najlepší úkryt pred zimou a podobnými živlami, čoskoro bude aj horšie. To sú fakty, uvedomuje si veľmi dobre. Super, potiahla ho aspoň kúsok, priestor pre uličnícky vietor sa zmenšil. V očiach sa jej zračí radosť, od istej doby veľmi dobre vie, že radosti života sú skutočne rozmanité, tie jej môžu byť pre niekoho dokonca prízemné.

Taška v ruke, improvizované zapínanie otvorené, v rukách čosi ako peňaženka. Oči nasmerované dovnútra, zisťuje aktuálny stav financií. Pozerá na mince zhromaždené v jednej časti, ani oči s ňou nespolupracujú, akoby sa niečím previnila. Zle je, sú to len drobáčiky, aj päť centov je veľký peniaz, za to v obchode veľa tovaru nedostane. Podpätky, počuje ich zreteľne, okolo prechádza žena. Jej vnímanie je obmedzené, má svoje starosti, keď sa k nej natiahne ruka. Žena, je to ona, presne tá, ktorú takmer nezaregistrovala. Bankovka, má ju pred sebou, skutočne veľký peniaz, až sa preľakne. Pozrie hore, elegantne oblečená,  jej tvár, usmieva sa. Nevie prečo, ale ešte chvíľu na ňu hľadí, akoby sa bála. Ale žena neváha, vtisne jej bankovku do peňaženky a pokračuje v ceste.

Nehýbe sa, sedí bez pohybu, akoby to všetko potrebovala vstrebať, láskavosť mladej ženy ju prekvapila, dokonca dojala. Robí si výčitky, aj poďakovať zabudla. Potom sa postaví a stráca sa v útrobách obchodu, rozhodla sa, konečne niečo zje.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com