DS sa skloňuje podľa vzoru CDU.
Šéfka CDU AKK prišla s návrhom zelenej – klíma neutrálnej nuly a čiernej – rozpočtovo neutrálnej nuly. Bola by škoda, keby sme si zo všetkého zapamätali len 2 nuly. Keď hovorí o vymieňaní starých olejových (naftových) kotlov za nové (prečo nie hneď na zemný plyn), prvýkrát mám pocit, že sme voči Nemcom v niečom (výrazne) vpredu a plynofikácia Slovenska mala svoj (ušľachtilý) ekologický význam.
Nemecko stojí na prahu recesie a konštatuje, že (neúmerne) viac spotrebovávalo ako investovalo a že sociálny program nie je synonymom pre splnenie všetkých želaní každému. Navyše konzum je veličina výsostne súčasná, zatiaľ čo investícia sa spája s časom budúcim. Doteraz rástli daňové príjmy rýchlejšie ako HDP a “roh hojnosti“ sa zdá byť ešte stále bezodný. Obdobie “bonsai“ úrokov láka k uvoľneniu dlhovej brzdy, najmä ak úrokové miery štátnych dlhopisov sú (výrazne) nižšie ako rast HDP. Ak štát na dlhopisoch dokonca zarába, je lákavé tvrdiť, že dlhová brzda bráni rýchlejšej modernizácii a hospodárskemu rastu. Niekto spočítal, že zvýšenie úrokovej sadzby o 1% by stálo nemeckých poplatníkov (strednodobo) 13 mld. EUR ročne. Štátne dlhopisy sú vraj bezpečným “vankúšom pre majetných“. Odpadá riziko dynamiky trhu, súťaž o každodenné výnosy z investícií, daňový poplatník je tou istotou, že štát zaplatí.
Politický systém zase zaručuje spoľahlivé výnosy (bývalým) ľudovým stranám, ktoré naučili svojich ľudí, že stranícke záujmy svojich funkcionárov sú dôležitejšie, ako samotný volebný výsledok a kto chce sedieť v parlamente, musí sa rádovo viac starať o svojich funkcionárov ako o voličov. A že záujmy partajníkov nemusia (ale vôbec nijako) korešpondovať so záujmami voličov. Pripadá vám to povedomé? Ešte stále píšem o Nemecku.
Aktívny štát môže v období prebytku svojich príjmov naopak znížiť daň s príjmu (právnických osôb), zmeniť odpisové pravidlá napr. na podporu digitalizácie, stimulovať privátnu spotrebu nízkopríjmových skupín formou daňových úľav (Nemci hovoria o nezdanenej sume 1200 EUR ročne). Bez rizika zvýšených úrokových sadzieb. Najmä, ak veritelia sedia prevažne v zahraničí.
Aktívny štát by mal mať odvahu povedať svojim občanom, že naplnenie klimatických cieľov nebude bezbolestné. Že výmena kotlov je len také suché z nosa (najmä ak kapacitne pôjde o proces v trvaní rokov). Že fiškálna politika štátu by si mala stanoviť svoje priority v poradí – investície do infraštruktúry, do vnútornej bezpečnosti a spoločenskej súdržnosti a až potom do rozvíjania už beztak košatého sociálneho štátu.
Ďalej Friedrich Merz hovorí, že politika nie je o tom, ako nasledovať každé želanie s cieľom vyhovieť mu, politika má byť o zoradení myšlienok, priorít a boji o získanie väčšiny medzi obyvateľstvom. Nemecko čaká volebná jeseň pravdy. Merz je tu beztak čo nevidieť …
