Denník N

♧Rakúsky certifikát ŐIF, die Prűfung a „AUSSCHALTEN“♧

Keď som tu vo Viedni vyberala jazykovú školu, v ktorej by som absolvovala skúšku na certifikát, priznám sa, pozerala som hlavne na skoré augustové termíny a taktiež na cenu. To som ešte netušila, aká je táto skúška náročná… a aké rozhodujúce bude, kde si túto skúšku urobím…

A otvorene hovorím, že to bola pre mňa tá najťažšia skúška, akú som kedy absolvovala…

Nie pre nemecký jazyk, ale pre jej pre mňa trochu psycho priebeh…

Za ten čas čo sa pohybujem vo Viedni som si fakt zvykla na všeličo.

Pretože Viedeň zo mňa tak trochu urobila iného človeka.

Stret rôznych kultúr, národov… kde predsudky z Vás kričia, ale súčasne miznú… kde strácate pôdu pod nohami, lebo Váš domček sa rozpadá, ale súčasne prichádzate oveľa rýchlejšie na to – kto ste… stret rôznej módy, farieb, vôní, chutí, náboženstiev, nálad a zásad.. disonancia názorov a hodnôt sa naozaj stráca, keď máte pred sebou človeka, ktorému vidíte do duše. Keď ho spoznávate a pred Vami sa odkrýva celý jeho život.

A povedzme si to na rovinu. My slováci SME RASISTI…

My totiž neznesieme inakosť. Neznesieme to INÉ. Nie horšie, ani lepšie, ale iné…. Sme plní predsudkov, kritiky, ale nevieme sa pozrieť na seba. Keď bol dúhový pochod vo Viedni, mal aj myšlienku rôznorodosti. A nebol iba o homosexualite. Rôznorodosť – to je niečo, čo ľudia v Rakúsku akceptujú.  Vedia akceptovať „to iné“.. A potom, keď bol v Bratislave, ľudia ho kritizovali. Posudzovali. Mnohí nariekali. Dokonca mali pocit, že im niekto berie ich TRADIČNÚ RODINU. A organizovali smiešny protest. Pritom tí ľudia si žijú len svoj život. A ak kresťan povie: „Je to iba pos…ý teploš“,.. tak nemôže byť pre mňa kresťanom. Potom sme si pomýlili pojmy.. MILUJ BLÍŽNEHO VIAC AKO SEBA SAMÉHO..

Kritizovať, posúdiť, … a odsúdiť a potom nariekať, ako žijeme. To je dosť slovenské. A to nám všetkým ide zjavne veľmi dobre..

No a takýchto príkladov sa dá nájsť niekoľko… Hovoríme si: „SOM TAKÝ/Á“.. To preto, že sa ani meniť nechceme. Preto radšej ukazujeme na iných… Veď to oni nám spôsobujú boľačky. Nesprávajú sa predsa podľa našich predstáv!

Nuž ale ten, kto má pocit, že má vždy pravdu – je vlastne na tom vždy horšie ako ten, kto zaváha. Pretože ten, kto váha je schopný kompromisu a čosi nové sa naučiť. Má nejakú pokoru.

Ale ten, kto vynesie nad vecami čierno-biely súd a to skôr ako ich vyskúša, .. a ešte aj ukazuje pri tom prstom na iných – sa vlastne ukracuje o svoj rast. O bohatstvo nových poznaní…. Stane sa iba chronickým sťažovateľom Vesmíru…. a to aj vysiela do okolia…

Žijeme v krajine silne poznačenou kresťanstvom, ale zároveň je tu čosi demolujúce. Skepsa a ľahostajnosť.. človek druhého človeka nevidí… rodič odsúdi dieťa za to, že je homosexuálom a roky sa nevidia.  Za takýchto podmienok už nie jeho dieťaťom.

A podobne sa správame aj v iných vzťahoch… Zelenú dostáva tzv. TRADIČNÁ RODINA. Ale aká? Poznáte takú? Stretávam rôznych ľudí a som terapeutom pre mnohých mojich bývalých študentov.

Tragédia slovenských rodín tkvie ale v tradícii. Čudné čo? Sme tak zaslepení tým, čo sa má – že nám unikajú skutočne dôležité pocity… Rozprávate sa s deťmi o tom, čo skutočne cítia? To čo skutočne je pre nich dôležité? Lebo ja poznám históriu mnohých naoko tradičných rodín, kde mi deti potom rozprávajú o tom, čo im chýba a boli by ste prekvapení, aké jednoduché veci to často sú……

Viedeň mi najskôr prevrátila môj život naruby, .. a potom ho trochu inak vyskladala….

Ale vráťme sa k skúške.

Na to, aby cudzinci mohli ostať v Rakúsku potrebujú ŐIF certifikát z nemeckého jazyka level A2. Väčšina z nich dostane víza na 2 roky, po dvoch rokoch si musia ale všetci, ktorí chcú zostať v Rakúsku urobiť túto skúšku…

Táto skúška teda nie je len o nemčine, ale aj o tzv. INTEGRÁCII…

Integrácia obsahovala asi 40 stranovú brožúru. 100 otázok o socializácii, financiách, nažívaní, fungovaní školstva, geografii, atď. …

Z týchto otázok musíte mať dobre polovicu…

Inak sa s druhou časťou skúšky „műndliche Prűfung“ – (ústna skúška) môžete rozlúčiť…

Ráno prichádzam teda do jazykovky…

Je takmer 40 stupňov a čaká tu pomerne veľa ľudí…

Potom sa otvoria dvere a kancelária začína úradovať….

Som tu jediná bielej pleti čo vo mne vzbudzuje divný pocit, ale neskôr prichádza ruská rodina. Mám rada rusov, hovoria tak „na rovinu“,  na nič sa nehrajú a majú schopnosť prejaviť srdce♡……

Toto je trochu „horšia“ štvrť, okraj Viedne…

Potíme sa.

Spala som asi hodinu…

Mesačná luna mi nedala spať. V hlave som mala zmes predložiek worűber, wovon,… atď,.. ktoré sa prelínali s integračnými otázkami….

Príklad: „Čo musím urobiť, keď počujem u susedov, že muž ohrozuje ženu? Správna odpoveď v Rakúsku je ZAVOLAŤ POLÍCIU… U nás by to bolo toyo – „len sa nemiešaj do cudzích vecí.. radšej nevidieť, nepočuť… aby si sa neohrozil/a..“

Lenže v Rakúsku má polícia trochu inú váhu. A ľudia naozaj pri každom zaváhaní volajú políciu….. A presne preto to tam dokonalo funguje….

Čo mi v integrácii dalo zabrať – bolo triedenie odpadkov…

U nás sa netriedia zvlášť zelené fľaše a biele. A tak isto sa nezamýšľame, kde sa hádžu konzervy.

S touto motanicou v hlave prichádzam ráno do učebne.

Ukazujem môj „meldezettel“ – potvrdenie o trvalom pobyte….

Medzitým si dotyčná preveruje moju občianku a druhá skúšajuca skúma zvláštnym prístrojom fotku.

„Nejaké iné doklady..?“, pýta sa skúšajúca chlapíka z Kosova.

Výroba falošných občianskych preukazov je tu zrejme bežná…

Medzitým prichádza akýsi starší chlapík a vysvetľuje, že nemá iný doklad len to, čo drží v ruke…

Dotyčná to berie do rúk. Vyzerá to akoby niekto na tom jedol. Potom akoby to zmoklo.. akoby mu to niekto roztrhal, zahodil, našiel, vysušil a zlepil „naspäť“…. a opät na tom jedol..

„Počkajte“,… hovorí mu….

Volá…

No jasné, o chvíľu je tu policajné auto. Dodávka 133 je tu vždy rekordne rýchlo. Ako to len robia? Asi boli na výcviku u Supermana, či čo… (-:

Pán nakoniec vyberie nejaký doklad, pomocou ktorého by mohol urobiť dnešnú skúšku na certifikát.

„Ale len ak donesiete večer svoj Meldezettel (potvrdenie o trvalom pobyte..)“,.. upozorňuje ho dotyčná…

Medzitým skenujú ďaľšie občianky….

Vonku je 40 stupňov. Táto skúška beží bez klimatizácie…

Napadá mi… sú tieto zlé podmienky zámer?

Píšem poslednú správu pred skúškou mojej láske…

Na to ma však dotyčná upozorní, aby som telefón odložila.

Fajn. Odkladám. A idem ešte na toaletu. Tam aj tak ale už v pokoji –  dopisujem správu mojej láske. No jo! Niet nad písanie správy na záchode! (-:

Začíname.

Čo je ale čudné, dotyčná mi berie občianku….

Medzitým druhá skúšajúca vyzýva ľudí, aby dali mobily na stôl.

Toto sa mi vôbec nepáči……

Bez mobilu a občianky?

Okná sa zatvárajú…..

To ma fakt vydesí……

Funguje tu jeden ventilátor a v tejto miestnosti je tak do 15 ľudí….

Pre istotu odosielam správu s adresou. Zažila som už v minulosti všeličo. Občas mám pocit, že mám uz 100 rokov. Prepadnutie, škrtenie, krádež, vyhrážanie sa a aj manipuláciu. Dnes už fakt človek nevie. Moje zlé skúsenosti mi občas vytvárajú v hlave paranoju… Pani Para Nojová ma teda napadá pri každej počudnosti… je zas u mňa na návšteve. Mrcha! Veď ktovie či je toto naozaj skúška na certifikát. Zoberú nám doklady, telefóny a zmizneme…… Navždy! Haha! Mám silnú predstavivosť. (-: Ale toto mi chodilo „po rozume“…

Telefón mám preto v taške. Žeby sa mi ich podarilo oklamať? Pochybujem… Rakúšania majú dokonalé periférne videnie…

Táto kontrola dokladov je podobná ako na letisku. A každý tu má číslo. Sme iba čísla…

„Číslo 8  a 10 .. ešte stále čakame na Váš mobil..“,.. povie skúšajúca. A je to tu! Všimla si to! Čísla má vyskladané na stole a na každom je mobil…. iba políčko 8 a 10 je prázdne.

Faaakt nikto nezaváhal a odovzdal tam mobil? To sa mi ani veriť nechce…

Mobil náš každodenný. (-: V dobrom aj v zlom… Kym nas smrť nerozdelí. Amen. Čosi osobné. Persőnlich. Pre mňa je to poklad. Spojenie so svetom. Istota, kde mám mapy. Obrázky. Nápady. Skladby. Idey. Hlasy mojej lásky a rodiny. Články. Knihy.. Život….

Áno, šťastná osmička patrí mne. Dávam znechutene mobil na stôl…

Moja rebelská časť vo mne kričí HILFEEEE! .., ale pravidlá sú pravidlá….

„A desiatka? Mobil na stôl…“,.. upozorňuje skúšajúca.

„Desiatka“  hovorí, že mobil nemá…

„Môžem vidieť Vašu tašku..?“, … povie druhá skúšajúca…

Žena ukazuje malú minikabelku…

Prichádza ešte polícia…

Čo keby náhodou bola potrebná?

Začínam sa citiť ako v koncentračnom tábore. Najskôr Vám vezmú doklady a potom osobné veci. Potom sa zatvoria dvere aj okná… a potom.. ktovie…….

Ak zvládnem toto, zvládnem všetko!

Ešte aj pero dostávame ich…

Myslia na všetko!

Čo keby v tom pere niečo bolo? (-:

Nechápem prečo zase chcú občiansky preukaz. Veď som im to fotila do mailu. Rovnako aj môj Meldezettel..

Prvý formulár hneď pokazím. „Do kolónky zákazník prosím nepíšte nič..“, radí skúšajúca.  Huuups.. Práve som tam napísala moje priezvisko… (-: )-:

Super! Dobrý začiatok… Celá ja! (-: Rýchlosť nie je niekedy pozitívna vlastnosť… Keď sa druhá skúšajuca blíži, zakrývam rukou „chybu“…. Veď čo keby zas test kvôli mne prerušila?! … To by bolo! Teraz by sa mi hodilo moje gumovacie pero.

Darmo.. vybrala som si skrátka dosť zlú štvrť Viedne……

Odvrátená strana Viedne….

To už nie je Stephansplatz……….

Tu žije naozajstný mix kultúr………..  Tieto zlé podmienky! Toto som fakt nepredpokladala. Písať test v takejto hrôze bez klímy! To som si fakt vybrala! Veď to je hotový zločin! (-: Niekto si prenajal priestory bývalej kaviarne, trochu ich prerobil a šup .. Skúšky ako na páse. Je to tak trochu aj biznis. Hoci, máte zodpovednosť za osudy iných ľudí. Tým na tomto certifikáte stojí život…..

Začína sa školenie na tému, ako máme označiť správnu odpoveď.. žiadne krúžky, ani véčka…

Napadá mi to české „Pohni se, nebo z Tebe vyrostu..!“ Fakt strácam energiu. Už 5 minút beží táto prednáška o tom, ako vypĺňať test…

Nur Kreuz… iba krížik.. krížik nesmie však vyčnievať zo štvorčekov… lebo bude neplatný…..

Dávam si otázku: Je možné vôbec urobiť tento test? Úspešne?

Spomínam si na moje obdobie v školstve – „škrtajte vždy zľava do prava“… inak to budete robiť ešte raz… .toto je podobné….

Začal sa test…..

Na „LESEN“ máme tak asi 47 minút… sú tu 4 úlohy. A ja sa po takomto strese fakt neviem sústrediť. Čítam medzi riadkami, len otázky a časť textu, zaručene nie všetko a krúžkujem. Vlastne krížikujem…

Odpovede sú zradné. Niekde sú aj 2 správne. Čudné…

Po 30 minútach dostávam upozornenie: „Ausschalten“…

Rozmýšľam,..  čo mám vypnúť?

Mobil, ktorý som nechala na stole musel byť vypnutý….. pre istotu.

„A vy, dajte si Meldezettel do tašky.. na stole bude iba pitie…“, hovorí skúšajúca veľmi peknej černoške.

Ona sa zháči, najskôr nechápe… ,…

„Tasche!“,… trochu zdvihne hlas skúšajuca…

Zmätená žena dáva „Meldezettel“ do tašky…

HŐREN… ODPOSLUCHY Z NAHRÁVOK..

Už sa mi varí hlava….

Prvé odposluchy sú ľahké….

Potom však prichádzajú nahrávky, ktoré zaznejú IBA raz.

Snažím sa nevnímať moju začínajucu migrénu…. ale moje telo je fakt vyčerpané a doslovne uvarené z tohto tepla …

V tejto miestnosti je už asi fakt 100 stupňov…. žiaľ si musím vybrať mätový olej. Už to fakt nedávam….

V „hőren“ nie je však čas ani na nádych…. a nieto ešte na mätový olej.

Navyše.. všetky správne odpovede treba spisovať ešte na jeden formulár – tzv. „Lősung“… beda ak sa tam pomýlite! Je prúser….

A to je fakt náročné…. počúvať.. sledovať zmysel viet v texte, čo by mohlo byť správne. Rýchlo to potom nájsť v tom druhom formulári.. a správne to zakrížikovať….

Posledná nahrávka. Sústredim sa, ale za mnou niekomu spadne na zem celá fľaša s pitím a ja cítim na topánke vodu ako sa leje po zemi…. a nahrávka už beží…

„A si v prdeli, moja!“ .. hovorím si… (-:

Ja ako človek reagujúci na zvuk som sa nechala rozptýliť zvukom za mnou….

Úloha bola takáto: chlapec si zabudol tašku v električke. Volá na nejaké telefónne číslo.. a tam je záznamník… „ak chcete hovoriť, stlačte nulu. Ale môžete stlačiť aj deviatku – ak chcete využiť služby také a také .. alebo osmičku a trojku – ak chcete to a hento… alebo 9 a 4 ak chcete tamto.. atď “ Toto som fakt prehliadla… čísla a množstvo informacií. A superrakúsky akcent! Voilà! Vázinet! Ako hovoria viedenčania. Je to skrátene „Ich weiß es nicht“ .. Som tam! Vo „vázinete“ (-:  … rýchly monológ a milión info! Niečo pre mňa! (-:

„Sústreď sa!“..  Hovorí mi môj kontrolór v hlave.

„Drž hubu.. už sa tu nedá dýchať.. kto to má vydržať?“,… hovorí v hlave ten druhý hlas… A beží mi v hlave už komix týchto dvoch hlasov.

Táto skúška je predovšetkým o tom, ako sa sústrediť a vydržať v týchto neľudských podmienkach… a hlavne úspešne to napriek tomu zvládnuť. Je to skúška psychiky…

Po „HŐREN“ prichádza „SCHREIBEN“… schreiben milujem. Keďže sa venujem prekladu kníh – konečne niečo pre mňa!

Ale ešte pred tým sa skúšajúca pýta, kto potrebuje skôr odísť a hlavne – či je tu nejaká tehotná žena.

Prihlásia sa hneď štyri…. Tieto 4 ženy sú na zozname úatnej skúšky prvé…

V Rakúsku má tehotná žena rôzne práva a výsady…

Medzitým sa jedna žena v šatke pýta svojho muža, či sa aj ona má prihlasiť. Potom, keď on nereaguje sa otáča na susedku za ňou…

„Žiadne otáčanie, to nemáte dovolené“… Skúšajúca jej berie hneď test.

Žena ju prosí so slzami v očiach, aby jej to vrátila…..

Toto je fakt blbá situácia plná napätia….

Skúšajúca jej v zapätí  dáva milosrdne test naspäť s upozornením….

„Ešte raz sa tu niekto otočí a test má automaticky neplatný!!!“….

Strhne sa vrava po turecky….

„Nur deutsch!“…. kričí skúšajúca….

„Keď sa chcete niečo spýtať, nur DEUTSCH!“

Žena sa chce opýtať, či môže ísť skôr na ústnu skúšku, lebo má doma deti.

„Nie! Stráženie detí ste si mali zariadiť…“,… hovorí prvá  skúšajúca,…. ale potom tá druhá skúšajúca – staršia – tieto ženy samozrejme dáva na tú listinu skoršich… a robí ústupok..

„A pre oteckov žiadne výhody? Mám choré dieťa doma..“, kričí z druhej strany vtipný chlapík…

„Pre Papa… nič?“,…  smeje sa…

„Zabudnite na to!“….  hovorí prísne skúšajúca .. ale tá druhá ho nakoniec dáva na vytúženú listinu ….

Nasleduje pauza…..

Ani teraz nie je dovolené zobrať si mobil……. napriek tomu, že jedna časť skúšky, presná polka – je za nami…..

Vychádzam na ulicu…..

Chlapík z dodávky hneď na mňa dvíha obočie, ide majstrovsky mačovsky zaparkovat. Lepšie fáro. Tetovačka na ramenách. V ústach žuvačka. Čumí mi na nohy. A ide urobiť svoj majstrovský parking.

V zatáčke však zoberie kolesom obrubník….

Toto ma fakt pobaví….. (-: Ale pre istotu to nedám najavo…

Ale jeho to ani trochu nepobaví…

A fakt ho to naštve!

Prudko vystúpi z auta. Zhodnotí situáciu. Premeria si ma, akoby hovoril: „Nečum na mňa, však za to môžeš ty..“ a naštvane sadá do auta….

Chlapi a ich autá…. (-: a egá………

Ako cez kopirák………

INTEGRAČNÝ TEST…

Presne ako som predpokladala. Otázky typu: či môže žena, ktorú ošetruje lekár – chlap namietať .. či má právo, .. či môže chcieť, aby ju ošetrila žena lekárka… a opačne….

Otázky typu: či je dovolené v rodine – ak máš iný názor ako jej členovia – ho aj povedať verejne..?

Toto ma naozaj pobavilo .. (-:

Správna odpoveď je áno… ale toto ma priviedlo k malej miniúvahe…

Áno. Aj nie.

V spoločnosti predsa nie sú žiadúce moc osoby s tým opačným názorom ako má väčšina… a často sa už deti naučia radšej klamať.,… aby zapadli do society… no a to sa týka aj rodiny. Kto nie je s nami, je proti nám. Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť… to sú programy, v ktorých žijeme.

Rýchlo vypĺňam posledné otázky z integrácie…

Konečne mi prichádza môj mobil aj Ausweis – občiansky preukaz…. prchám do parku…

Sedím na Museumsquartier… nohy mám vo fontáne a predýchavam…. toto miesto mám rada…. na schladenie v lete ideálne…

Rozmýšľam o tom, ako rozdielne žijeme….

Tak blízko do Rakúska a tak mentálne sme si vzdialení…….

Táto skúška bolo to najpotupnejšie čo som doposiaľ zažila v mojom živote.

„Keď to skončíš, zvládneš už všetko..“, hovoril mi môj hlas v duši….

Ústna skúška prebehla nad očakávanie ľahko. Aj keď ma trochu zmiatlo nahrávanie na záznamník ….. zase kontrola občianky a telefón nielen vybrať z tašky, ale dôsledne ho „AUSSCHALTEN“.. vypnúť… trochu ako z filmu(-:

A tak ako som si aj myslela, tá sympatická skúšajúca bola z Rakúska a tá druhá nemka…

Nemôžem si pomôcť, ale nemci majú v sebe určitú nadradenosť. Samozrejme nie všetci, výnimka potvrdzuje pravidlo.. Ale taká je moja skúsenosť. Nadradenosť..  Tak ako ju mala Charlotte z Bayernu, ktorá po mojej sťažnosti dala výpoveď,… tak ako ju mal v sebe Hans, keď nás na skúšobnom teste bodoval trochu čudnou nadradenosťou, .. tak ju v sebe mala aj táto pani – fascinujúco rovnako z Bayernu….. taký muž v ženskom tele……

Mladá žena, ale keď som sa jej pozrela do očí – v očiach nemala ani trochu iskry…

Kým druhá skúšajúca bola staršia a mala v sebe viac energie a aj lásky a to aj pre tých tmavých turkov……

Je to dôkaz toho, že vôbec nejde o vek……

Ja mám takú nevýhodu,… že viem nacítiť energie ľudí. Občas je to dar.. občas je to bolestné, vidieť a cítiť tie odstrašujúce energie zhorklosti, hnevu a frustrácie.. tony usadeného smútku …. ovláda nás často krivda.. nesieme si tony zbytočných krívd z minulosti a škriabancov na duši.

Energie ľudí nevidím vo farbách ako mnoho terapeutov – Lazarev a či Donna Eden.. ale cítim to niekde veľmi hlboko…. ..

Občas cítim z ľudí krásne veci.  Vtedy je to vzácne.. Ako z tejto staršej skúšajúcej z Tirolska..

Ale občas, ani sa mi nechce analyzovať to, čo vidím a cítim…. je to drsné… šokujúce… veľa aj mladých ľudí vyžaruje niečím horkým… ľudia, ktorí nedosiahli ešte 40tku sú nahnevaní na seba, rodičov a svet. A to, čo odrážajú do okolia je naozaj odstrašujúce…….

Táto skúška skončila o štvrtej hodine popoludní……… bola som superzničená. Nohy som už ledva ťahala za sebou…

Po skúške som hodinu recyklovala.

Čumela som hodinu do prázdna………

S nohami vo vode a s pomarančovou čerstvou sťavou som rozmýšľala o tom, aké žijeme rozdielne svety…… uz som ani nepotrebovala jesť. To teplo na skúške mi úplne uvarilo mozog aj telo….

Keď som prednedávnom prišla do Viedne, hovorila som si: „pozri aké máš šťastie, si z Európy.. máš ako žena práva..“ A tak trochu som si niekde v hĺbke pripadala nadradenejšia európanka, ktorá nie je spútaná náboženstvom. To iné – vyvolávalo vo mne strach vyvolaný médiami a strach z neznámeho. Strach vypestovaný a vyšľachtený rôznymi vplyvmi. A raz som fakt dostala skoro infarkt v metre, keď sa zrazu jeden muž začal priamo predomnou modliť. Jeho pokrik vyvolával vo mne strach z terorizmu. Tak ma vychovali médiá, a aj spoločnosť…

Ale teraz… keď poznám rozdiely medzi šatkou, burkou, turbanom, atď,.. keď poznám reálnych ľudí, ktorí opustili svoju krajinu a učia sa od základov nové veci, zmenil sa mi pohľad na to, ako žijeme…….. oni sú v tom sťastní a je to ich cesta. Nedá sa povedať, či je lepšia alebo horšia. Je ich. A ja ich tak trochu aj obdivujem. Lebo od turečtiny k nemčine je fakt ďaleko. Od japončiny taktiež. A nemčinu sa pomerne ťažko učia aj francúzi…

„Môžete mi to prosím pripnúť..?“.. vyruší ma z myšlienok žena v šatke….

„Mám novú!“,… kričí tej druhej.. „A aj nové tenisky..“,… natešene ukazuje na veľmi výstredné tenisky….. Toto je ich móda.

Táto skúška bola mimoriadne náročná…. nie pre nemčinu.. ale pre spôsob, ako prebehla……..

A ukázala mi mnoho vecí……..

Pre mňa ako európanku to bola síce dosť drsná skúsenosť…. niečo dosť ponižujúce v určitých okamihoch. Nie som zvyknutá na príkazy a ani na takúto buzeráciu. Tobôž nie na zvýšený hlas..

Ale čo Ťa nezabije, to Ťa posilní………… Viedeň je fakt divoká. Žije tu mnoho cudzincov. A rakúšania to takto chcú zrejme ukočírovať. Inak by to celé nefungovalo. Bol by v tom chaos. Toto by slováci takto s nadhľadom nikdy nezvládli. Pretože v Rakúsku tá polícia jednoducho maká. Ale u nás polícia stratila pomaly zmysel. Všetko je rozkradnuté, nikto už nikomu neverí. A dobrý zdravý príklad nedávajú už ani politici. Celé je to zhnité. Od kosti. Preto ľudia stratili už dôveru v políciu, súdy a iné inštitúcie. A takáto skepsa a niečo veľmi šedé prevláda aj v spoločnosti. Rakúske energie sú veľmi pestré.  Ľudia sú komunikatívnejší. A keď do Vás niekto náhodne narazí, ospravedlní sa Vám. To sa Vám na Slovensku moc nestane. Lenže tu na Slovensku akoby naozaj už nikto na nič lepšie ani nečakal. Zdriapila nás ĽAHOSTAJNOSŤ. A tiež SKEPSA. je ako mor… Ľudia žijú z výplaty do výplaty..

Veľa slovákov vidí Viedeň iba cez krásne sály Albertiny či majestátneho Stephanplatzu…. Ale skúste zablúdiť na uličky oranžovej linky…. alebo sa straťte v uličkách Westbahnhof…. Skúste sa odviesť na úplne iné Bezierky. Tam na Vás číhajú úplne iné svety…

Viedeň má naozaj mnoho podôb… a občas je dobré vidieť, ako žijú iní…… aby sme pochopili odkiaľ sme prišli, vážili si veci a cenili si ich.

Je dobré vidieť biedu… je dobré a obohacujúce rozprávať sa s ľuďmi z Afganistanu, Kosova, atď.. ktorí nikdy nechodili do školy. Možno zistíte, že sú múdri, celkom sčítaní.. a majú niečo čo vy nemáte. PRISPÔSOBIVOSŤ. A vlastne tou školou ani nič nezmeškali. Sú z nich celkom krásni ľudia, ktorí fungujú v systéme ako vy. Majú svoju prácu. Rodinu. Vedia čítať, písať, počítať a vedia aj nemecky. Sú to borci, ktorí kráčajú svetom ako chameleóni. Vedia prežiť veľa. A tu by sme sa mohli veľa od nich naučiť. Pretože silný je ten, kto sa vie prispôsobiť. Ten, kto ostáva stále akosi mimo línie nepochopil, že prežijú len tí schopní kompromisu…

Jazykové rakúske skúšky na certifikát sa nesú naozaj v poctivom duchu. A dovolím si tvrdiť, že sú oveľa náročnejšie ako na Slovensku. Akoby bolo všetko o jeden level posunuté vyššie… A zaručene sa to týka aj angličtiny. Keď som si vo Viedni robila test na angličtinu, vyšlo mi o jednej level v Rakúsku nižšia úroveň než som robila na Slovensku.

Slováci, nespime! Rakúska výučba jazykov mi pripadá zorganizovanejšia. A pritom hravejšia. Oni sa hrajú, my drieme. Roky vo mne bolo presvedčenie, že sa cudzí jazyk nikdy nenaučím. Vychovali ho vo mne pedagogické autority, ktoré mi zničili moju motiváciu učiť sa čosi nové. Pedagogici. Tí sú úplne najhoršou skupinou, ktorá ničí mnohým ľuďom život svojim strnulým nudným a veľmi suchopárnym prístupom. Tá disciplína Vás v jednom momente skrátka zabije.

Viete koľko ľudí si myslí, že sa nenaučí cudzí jazyk? Pritom je to len vec prístupu. V Rakúsku som objavila mnoho zaujímavých kníh. Napríklad angličtinu pre VIZUÁLOV. Je to úplne iný level knihy – čo sa týka grafiky, .. a vysvetlení jazyka. Rakúšania sú veľmi vizuálni. Také majú aj učebnice. A aj knihy. A takto vyzerá aj ich krajina. Upravený každý detail. Trávnik pri ceste. Trávnik pred domom. Stromy. Skrátka sa o to starajú.. Životné prostredie si cenia a vážia..

V tomto konkrétnom prípade boli na skúške pre mňa dosť nedôstojné podmienky. Ale vybrala som si pravdepodobne zlý Bezierk. Išlo mi o termín a cenu. Takže to bola skôr skúška ako prežiť v  náročných podmienkach. Ale budiž…. Oni vedia prečo si to takto kontrolujú….. a chránia si svoj priestor…. niečo by sme sa od nich mohli naučiť, lebo Slovensko sa už začína podobať Rusku. Nikto nič nevie, a vie to vždy ten, ktorý tu zaručene nie je…. ten má buď dovolenku, alebo je odcestovaný. A ten kto tam je, vlastne aj tak nič nevie (-: … celé zle a skorumpované…

Tu v Rakúsku si nikto certifikát nekúpi….. ani nikto nikomu nič nevybavuje po známosti………. Ale ako mnoho ľudí hovorí: UŽ TO NA SLOVENSKU INÉ NEBUDE. Je to žiaľ program, ktorí majú ľudia v hlavách. Sme nakazení skepsou a ľahostajnosťou… tak keď takýto program máme v hlave, takto to tu bude vyzerať aj o 20 rokov.

Som vďačná za túto skúsenosť….. , ktorá posunula moje hranice…. a pripravila ma na nové výzvy…….

Často krát si myslíme, že na mnoho vecí nemáme schopnosť…

Často nechceme robiť nové veci… prijímať nové výzvy… ale aj to je rozhodnutie. Neposúvať sa..

V skutočnosti dokážeme viac ako si o sebe často myslíme….

Oddychujem…………. recyklujem………. zajtra máme koncert tu vo Viedni, tak čerpám dnes energiu a dobíjam baterky……

A zároveň píšem tento blog… aby som zrecyklovala udalosti… Možno tých, ktorí žijú vo Viedni inšpiruje…..

Viem, je dlhý……….

Ale čo už…….

Nedalo sa napísať na túto tému kratší článok…….

Majte sa slnečne(-:

A nezabudnite, že DOKÁŽETE VIAC AKO SI MYSLÍTE……

A ja viem, o čom po tejto skúške hovorím…..

PS: V noci sa mi snívalo, že všade bol nadpis „AUSSCHALTEN“.

Slovo, ktoré sa mi vrylo z tejto skúšky do pamäti. Tomu sa hovorí učenie sa v teréne. Tri slová, ktoré som si nemohla ešte pred nedávnom vôbec zapamätať.. Zopakujme si ich:

♤Anschalten = zapnúť..

♡Umschalten = prepnúť… 

♧AUSSCHALTEN =VYPNÚŤ!!!

(-:

Ha! Vidíte. Irónia. Teraz to už nezabudnem……

Zaručene!!! (-:

Bye bye a „mach’s gut! ♡♡♡

♧Unavená, ale vďačná Ufónica Kity♧

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: