Denník N

Keď sa chce, tak sa dá. Ako slovenská obec naučila ľudí triediť odpad

V obci Košeca
V obci Košeca

Vchádzam autom do dediny. Vyzerá ako každá iná, za vstupnou tabuľou lemujú hlavnú cestu dva rady bežných rodinných domov. Cielene pokukávam, či pred plotmi nezbadám vyložené kontajnery na odpady alebo hocičo, čo by naznačovalo, že práve táto obec má jeden z naj dômyselnejších systémov na zber odpadu na Slovensku. Voľným okom sa mi to nedarí, sústredím sa preto na cestu. O chvíľu parkujem pred obecným domom a stretávam sa so starostom, ktorý mi vysvetlí, ako tu miestnych naučili separovať. Vitajte v Košeci.

Ak chceme, aby ľudia zmenili správanie, musíme im dať na to dôvod

 „Nech sa páči, poďte ďalej, usaďte sa. Kávičku budete?,“ pýta sa so širokým úsmevom starosta Radomír Brtáň, ktorý vedenie obce, ležiacej kúsok od Ilavy, prevzal v roku 2006. Mal vtedy 29 rokov. Košečania sú s jeho prácou zjavne spokojní a minulý november mu dali zelenú už po štvrtý raz. Usadím sa do kresla a trpezlivo čakám, kedy ho budem môcť začať spovedať.

„Bolo to v roku 2008, keď sme si uvedomili, že máme problém,“ púšťa sa do vysvetľovania starosta, kým ja si miešam horúcu kávu. „To, čo sme ročne vybrali na poplatkoch od občanov za smeti, nám nestačilo na výdavky spojené s vývozom a uskladnením odpadu. Mali sme tri možnosti:

Buď radikálne zvýšime poplatky za smeti alebo vezmeme peniaze z inej časti rozpočtu, pôvodne vyhradené na iné priority, alebo docielime, aby ľudia začali produkovať menej zmesového komunálneho odpadu. Vybrali sme si tretiu možnosť. Najťažšiu, no zároveň najviac prívetivú k peňaženke ľudí, k rozpočtu obce a k životnému prostrediu.“

Približne v tomto čase sa v obci začal triediť odpad. Ľudia však na to neboli naučení a na konci dňa všetko hádzali do čierneho kontajnera pre zmesový komunálny odpad. Vedenie obce si uvedomilo, že ak chce zmeniť správanie ľudí, musí im k tomu dať dôvod.

Radšej ako negatívnu motiváciu – pokuty a zákazy si zvolili cestu medu. Zaviedli pravidlo – ak občan odovzdal aspoň dve vrecia vyseparovaného odpadu, mohol si uplatniť úľavu na poplatku až do výšky 50%. Tí, ktorí separovanie ignorovali, platili nezmenenú sumu.

Košeca zároveň spustila informačnú kampaň, aby ľuďom dala návod na správne triedenie. „Počkajte, ukážem vám aktuálne letáky,“ zdvihne sa starosta zo stoličky. „Nech sa páči,“ podáva mi farebný leták s veľkým nápisom „Ako triediť“.

Pri každej surovine – či je to plast, papier alebo sklo, je prehľadne uvedené, čo do nádoby s týmto označením patrí, a čo nie. Napríklad papier. Noviny a časopisy áno, obaly od sladkostí či mastný papier nie.

„Nech sa páči, tu máte aj aktuálny kalendár zberu odpadu.“ Každá surovina má svoj špeciálny deň odvozu, najčastejšie sa opakuje políčko čiernej farby – zmesový komunálny odpad. Ten sa však nevyváža každý týždeň – nie je to potrebné. Smetiari chodia po zmesový odpad dva až trikrát do mesiaca. V zásade sa vysýpajú len tie nádoby a vrecia, ktoré sú už plné a ktoré si ľudia vyložili pred dom. Nižšia frekvencia odvozov ušetrí obci nemalé peniaze.

Informačné letáky k nakladaniu s odpadom pre obyvateľov obce Košeca. FOTO: Anna Zemanová

Obec funguje ako zberová spoločnosť, to znamená, že sama riadi svoj zberný dvor a nakladá s odpadom. Iné obce túto službu posúvajú na externé firmy, Košeca si to riadi vo vlastnej réžii. Šetrí, a zároveň zamestnáva ľudí. Na zvážanie komunálneho odpadu však firmu zazmluvnenú má.

Obec zbiera nielen zmesový odpad, papier, plasty, sklo či kovy, ale aj starú elektroniku, použité oleje či dokonca škodlivé odpady. Vykupuje aj drobný stavebný odpad. Odpady neskôr posúva výkupcom na ďalšie spracovanie. Za plasty musí dokonca odberateľovi, ktorý ich ešte dodatočne dotrieďuje, platiť.

Funguje to. Obec si dnes vykrýva náklady na zvoz a spracovanie odpadu z poplatkov, ktoré vyberie ročne od ľudí. Iné peniaze na to nepotrebuje. Ročne pritom zbiera v priemere len 19 eur na osobu.

Hlavne pohodlne

Šálka od kávy je už prázdna, no moje otázky neustávajú. Do Košece som sa vybrala aj preto, lebo som viackrát počula, ako obec využíva pri zbere odpadu moderné technológie a tam sa sústredí aj moja najväčšia zvedavosť.

„Áno, pred pár mesiacmi sme zaviedli elektronickú evidenciu odpadov,“ vysvetľuje starosta. „Posunuli sme sa tak opäť o krok vpred. Viete, keď chcete niečo riadiť, potrebujete mať čo najpresnejšie informácie. Nuž a vďaka starostlivému zberu dát budeme čoskoro presne vedieť, koľko jednotlivá domácnosť vyprodukuje odpadu a koľko ho vytriedi.

So starostom obce Košeca Radomírom Brtáňom (na fotke vľavo) a expertom na odpadové hospodárstvo Marekom Kurincom (na fotke v strede).

Na základe toho nastavíme nový, ešte spravodlivejší, systém poplatkov. Zároveň budeme vedieť adresne cieliť info kampaňou na tých, ktorým sa v triedení zatiaľ veľmi nedarí. Psychologický efekt to má už dnes, za tri mesiace, čo odpad takto meriame, ľudia vykladajú na odvoz zhruba o 20 – 30% menej odpadu.“

Krátko na to sa k nám pripája aj Marek Kurinec, expert na odpadové hospodárstvo, ktorý má celý systém v obci pod palcom. Ten mi podrobne vysvetľuje, ako to vlastné celé funguje. So starostom ma vezmú aj na exkurziu do zberného dvora a neskôr aj do kancelárie, aby som to videla aj z druhej strany – od počítača.

„Základ bolo nastaviť systém tak, aby bol v súlade s prirodzeným správaním človeka. Musel byť preto pohodlný,“ vysvetľuje expert. Každý Košečan dostane na obecnom úrade vrecia na príslušný odpad, a zároveň elektronické nálepky. Tie sa na úrade odpípnu a zaevidujú v systéme pod kódom daného občana.

Vždy, keď sa vrece s príslušným označením, napríklad papier, naplní, občan ho v deň, kedy sa táto surovina vyváža, vyloží pred dom. Smetiari kód na nálepke zosnímajú špeciálnym skenerom, ktorý majú na ruke – predstavte si niečo ako hodinky – a tieto dáta sa odošlú do centrálneho systému. Očipované sú aj spoločné kontajnery pri bytovkách.

Celý proces je vraj veľmi rýchly a odvoz odpadu nijako nezdržuje. Keď sa spýtam, ako smetiari túto novotu prijali, Marek Kurinec sa len pousmeje. „Frflali, ale nemali na výber.“

V počítači sa zatiaľ kumulujú dáta. Na konci roka bude obec presne vedieť, aký objem zmesového komunálneho odpadu, ale aj vytriedeného papiera, skla či plastu domácnosť vyprodukovala a na základe toho ušije poplatky na mieru. Cieľom je znížiť objem zmesového odpadu, ktorý sa skládkuje, za čo obec platí nemalé peniaze.

Nálepky na vrecia s odpadom s elektronickým čipom. FOTO: Anna Zemanová

Samozrejme, najväčšiu časť tohto zmesového komunálneho odpadu tvorí bio odpad, ktorý sa dá kompostovať. Čím viac domácnosť skompostuje doma, tým menej odpadu aj vyloží a v závere aj zaplatí. Ľudia na to postupne prichádzajú a mnohí z nich si už zabezpečili domáce kompostéry.

Softvér aj hardvér obci dodáva externá firma. Keď sa spýtam, či to nie je drahé, pokrúti Marek Kurinec hlavou. „Všetko toto, celá prevádzka systému, stojí približne dve eurá na hlavu.“

Uznávam, že pomer cena – výkon má niečo do seba.

Keď sa rozlúčim a čochvíľa míňam tabuľu s preškrtnutým nápisom Košeca, stále mi hlavou chodí jedna myšlienka, ktorú nahlas vyslovil aj starosta. „Všetko sa dá, keď sa chce.“

Treba hlavne nabrať odvahu, pustiť sa do práce a použiť pritom zdravý rozum.

Je čas, aby sme tento prístup od tejto malej obce prevzali a inšpirovali sa aj na celonárodnej úrovni. V SaS rozumným riešeniam vždy radi dáme zelenú.

—–
Video z návštevy Košece si môžete pozrieť tu: https://bit.ly/2N2xcHk

Náš plán pre životné prostredie si môžete prečítať tu:  https://bit.ly/2OXHg6S

Teraz najčítanejšie