Denník N

LSD: Ako sa rozprávame o drogách

V poslednej dobe niektorí odborníci vyjadrili názor, že úroveň verejnej debaty o drogách je slabá. Problémom je podľa nich slabá informovanosť verejnosti, ktorá neobchádza ani iných odborníkov. No ak jeden prijme predpoklad, že medzi neinformovaných patrí, potom by mal očakávať, že po informovaní sa bude prekvapený. Myslím si, že k zlepšeniu debaty sa dá prispieť aj tým, že budeme venovať viac pozornosti jazyku, spôsobu, akým o drogách rozprávame a ako o nich uvažujeme.

Dve „drogy“

Prvou zaujímavou črtou našej reči o drogách je to, že slovo „droga“ sa používa v dvoch odlišných významoch. Vo vede má „droga“ neutrálny význam. Napríklad na obaloch bylinných čajov sa na zmes odkazuje ako na „drogu“. Štandardnou farmakologickou definíciou drogy je chemická látka, ktorá ovplyvňuje funkciu živých organizmov, s výnimkou jedla. Nehovorí sa nič o tom, či je ono ovplyvňovanie funkcie organizmu prospešné alebo nie.  V tomto zmysle slova, konopa, LSD či heroín sú drogy, no aj alkohol, tabak, káva a zelený čaj. Všetky majú účinok na fungovanie nášho organizmu.

Na verejnosti je však „droga“ odsudzujúci výraz, podobne ako slová „ideológia“ alebo „kult“. Označiť niečo za „drogu“ neznamená len povedať, že to je nejaká látka, znamená to aj zaujať k nej negatívny postoj. Neexistuje dobrá droga, rovnako ako neexistuje dobrá ideológia a dobrý kult[1]. Droga je niečo z definície zlé.

Problémy začnú vznikať, keď sa tieto dva významy nerozlišujú a začnú sa zamieňať. Napríklad, nedávno zverejnené správy o tom, že istý politik užil LSD, zaplnili stránky novín správami a rozhovormi o LSD. V interview s psychiatrom Jánom Kohútom novinár Aktualít napísal, že „LSD je halucinogénna droga“. A mal pravdu (tak trochu [2]), vo vedeckom zmysle slova, lebo LSD je látka, ktorá ovplyvňuje v prvom rade fungovanie psychiky človeka. No potom, čo Kohút poukázal na to, že LSD nemusí byť tak škodlivé, ako by jeden čakal, sa novinár prekvapene spýta: „Ako to myslíte? Na Slovensku je to skôr vnímané tak, že drogy sú zlá vec, ktorá človeku uškodí…“ No tu sme už prešli na bežný, nevedecký význam slova „droga“. Pretože, uvážte; čaj je tiež droga, ale Slovákov by nenapadlo o čaji zmýšľať ako o niečom škodlivom. Teda, skryto sa tu zmenil význam slova z drogy ako niečoho neutrálneho na drogu ako niečo zlé. Keby si novinár všimol, že vo vedeckej literatúre sa aj alkohol označuje ako „droga“, mohol by zakaždým, keď si politik vypije, robiť interview s psychiatrami o nástrahách alkoholu.

Vráťme sa však späť k dvom významom „drogy“. Aby sme si udržali prehľad, označujme bežné, odsudzujúce použitie ako „drogab“ („b“ ako bežné chápanie) a vedecké použitie jednoducho ako „droga“. Vieme, že vo vedeckom zmysle je konopa, LSD aj alkohol droga, pretože všetky majú biologický efekt na náš organizmus. No ako vieme, že niečo je drogoub? Podľa čoho usudzujeme, že nejaká psychoaktívna látka je zlá? Očividne, nejaká psychoaktívna látka, napríklad LSD, nemôže byť zlá len preto lebo ju nazvem drogoub. Čivava sa bojovým plemenom nestane, keď ju nazvem „Trhač“.

Jedna možnosť je, že za drogyb považujeme tie látky, ktoré sú zákonom zakázané. Napríklad konopa, LSD alebo kokaín sú drogyb, lebo sú zakázané, ale alkohol, tabak, či káva nie sú drogyb, lebo sú povolené. Bolo by veľmi zvláštne v bežnej reči odkazovať na alkohol ako na drogu a povedať, že keď idem do krčmy alebo si zafajčiť, že idem drogovať. Pre niektorých by hádam bolo až urážlivé povedať, že katolícky kňaz na omši užíva drogu. Máme chuť povedať, že alkohol nie je drogab, že tabak nie je drogab. Ako keby pravá drogab bola niečím zakázaným. Dôsledkom tohto spôsobu reči je, že istá látka je drogoub podľa toho, kde sa práve nachádzate. Na Slovensku alkohol nie je drogoub, v Afghanistane je. Na Slovensku sú listy koky drogab, rovnako ako odvar Ayahuasca, no koka v Bolívii a Ayahuasca v Peru drogamib nie sú.

Toto sémantické cvičenie však nezodpovie zásadnú otázku. Je na mieste myslieť si, že istá látka je zlá preto, lebo je zakázaná zákonom? Jeden by mohol povedať, že občan si môže oprávnene myslieť, že konopa je zlá, pretože zákon ju zakazuje a on verí, že zákonodarcovia mali dobrý dôvod ho prijať. Ako som už písal inde, tento argument má ten kuriózny dôsledok, že by ste mali veriť rôznym veciam podľa toho, kde práve stojíte. Jedna a tá istá rastlina konopy je na Slovensku zlá, ale v Kanade nie. A takto by sa dalo dlho pokračovať. Ak má Kanaďan veriť svojim zákonom a Slovák svojim, oprávnene by sa nezhodli, aj keby išlo o jednu a tú istú rastlinu.

Mierim tým k tomu, že ak sa náš súd o tom, že istá droga je zlá, zakladá na zákonoch, tak to nemusí byť dobrý súd. Zákony sa líšia a niektoré nemusia byť dobré. Napríklad, ohľadom konopy, oba zákony, slovenský aj kanadský, nemôžu byť správne zároveň. Niekto sa musí mýliť. Navyše, celá záležitosť zostáva záhadná, pretože stále nevieme, prečo zákon zakazuje istú látku, prečo má byť LSD drogab. Jednoducho veríme, že na to existuje nejaký dôvod.

„Tak kto má správne zákony?“, mohli by ste sa spýtať. Tu by nám mohlo pomôcť druhé vysvetlenie toho, čo vlastne rozumieme pod drogamib. Drogyb sú tie látky, ktorú sú škodlivé alebo nebezpečné. Látky, ktoré nie sú škodlivé alebo nebezpečné, nie sú drogyb. Preto povieme, že čaj nie je drogab, lebo nie je nebezpečný, zatiaľ čo heroín je drogab, lebo je nebezpečný. Táto možnosť znie perfektne rozumne. Má to však háčik. Podľa čoho vieme, že LSD alebo konopa sú drogyb? Na základe čoho usudzujeme, že sú škodlivé a čo vlastne pod „škodlivosťou“ myslíme?

Otázka škodlivosti

„Je LSD nebezpečná droga?“ Túto otázku položil v interview Denníka N iný novinár inému psychiatrovi, Martinovi Šurkalovi. No ak sa nad tým zamyslíte, ide o otázku, ktorá je príliš vágna, než aby dávala jasný zmysel. Ako Šurkala poznamenáva, všetko má nejaké riziká a nič nie je perfektne bezpečné. Aj antibiotiká vám môžu uškodiť. Znamená to, že odpoveď na otázku je vždy áno a nikdy nie? Prečo sa ju potom pýtať? Otázka dáva zmysel, len ak sa upresní.

Aby som vysvetlil. Predstavte si, že sa vás niekto spýta: „Je jazda na koni nebezpečná?“ Ako by ste mali odpovedať? Na jednej strane, nie je pravda, že jazda na koni je perfektne bezpečná, lebo predsa má svoje riziká, ktoré môžu byť aj smrteľné. Na druhej strane, znie trochu zvláštne povedať, že jazda na koni je nebezpečná. Prečo by sme na koňoch nechávali jazdiť deti? Takže to, či je niečo nebezpečné, zrejme závisí od toho, akú mieru nebezpečenstva máme na mysli. Potrebovali by sme sa spýtať: „Nebezpečná v porovnaní s čím?“ V porovnaní s náročnou chirurgickou operáciou je jazda na koni bezpečná, no v porovnaní so sedením doma a pozeraním telky nie je.

A to isté platí o drogách. Na otázku „Je LSD nebezpečné?“ by sme preto mali odpovedať otázkou: „Nebezpečné v porovnaní s čím?“ S čím by sme mali porovnať nebezpečnosť látky ako LSD? Britský neuropsychofarmakológ David Nutt porovnával škodlivosť drogy extázy s jazdením na koni (tutu). Porovnávajúc štatistiky o úmrtiach, ujmách na zdraví a podobne dospel k záveru, že užívaním extázy sa vystavujete menšiemu riziku. A tu to len začína. Jeden by mohol dostať lepšiu predstavu o benefitoch a rizikách drogy, ktorú nepozná, ak ju porovná s inou drogou, ktorú pozná. Napríklad s alkoholom a tabakom. Takže, je LSD nebezpečné v porovnaní s alkoholom alebo tabakom? Pred niekoľkými rokmi si skupina expertov dala prvý krát za úlohu systematicky porovnať riziká rekreačne užívaných drog. (Škodlivosť povolených a zakázaných drog nebola takto systematicky nikdy porovnávaná, ani pred písaním drogových zákonov tu či inde na svete.) Porovnávali množstvo typov škodlivosti; fyzická, psychická, sociálna, pre užívateľa, pre druhých, mieru návykovosti, dokonca aj ujmu na rodinných vzťahoch a na životnom prostredí. Výsledok, ktorý neskoršie štúdie zopakovali, môže prekvapiť:

Relatívna škodlivosť vybraných rekreačne užívaných drog vo Veľkej Británii. Škodlivosť pre užívateľov je vyznačená modrou, škodlivosť pre druhých červenou. Zdroj: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736%2810%2961462-6/fulltext

Takže „Je LSD nebezpečné?“ Musíme povedať, že v porovnaní s alkoholom alebo tabakom nie je. Rovnako ako lysohlávky nie sú, alebo v menšej miere extáza a konopa. To však neznamená, že tieto drogy sú celkom bezpečné, nič nie je. Sú len tak bezpečné, ako referenčný rámec, ktorý používame; alkohol, tabak a iné drogy. Takže LSD buď nie je nebezpečné, alebo sme si nemali zvyknúť na alkohol a tabak.

Na dôkazoch založená drogová debata

Toto je ošemetná situácia pre odborníkov, ktorí majú znalosti o psychedelikách ako LSD.  Snažia sa neveriacemu publiku narušiť vžitú predstavu, že LSD a iné drogy sú démonicky nebezpečné, ale potrebujú to urobiť bez toho, aby sa podcenili či zabudli ich reálne riziká. Pretože aj tá najmenej škodlivá droga, medzi ktoré LSD patrí, má svoje riziká, na ktoré by si rozumný užívateľ mal dávať pozor (o tom viac v spomínaných rozhovoroch).

Štúdie ako je táto ukazujú, že drogové zákony nie sú založené na realite, na reálnej škodlivosti drog, a nikdy neboli. Toto tvrdenie však ide natoľko proti vžitým predstavám a názorom na drogy, že vlastne neočakávam, že mi čitateľ hneď uverí. Aj keď sa čitateľ nemusí rozhodnúť veriť tomu, čo tu bolo prezentované, dúfam, že nech už sa rozhodne akokoľvek, urobí tak sa základe dôkazov.

 

 

[1] Slovo „kult“ sa v religionistike taktiež používa v neutrálnom zmysle, na rozdiel od bežnej reči.

[2] LSD je psychedelikum a psychedeliká sa tradične zaraďujú medzi halucinogény. No termín halucinogén je zavádzajúci, lebo LSD nevyvoláva halucinácie.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie