Denník N

8 otázok pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k odstraňovaniu bariér

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by kritiku na svoju prácu pri odstraňovaní bariér malo vedieť prijímať. Stav, ktorý tu máme je aj vďaka ich nečinnosti. Ak by lepšie koordinovalo aktivity všetkých, ktorí o túto tému prejavujú záujem, nemuseli sme tu mať toľko zúfalých pokusov. Miesto toho sa najradšej schováva za iniciatívy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a organizácie, ktoré sa dlhé roky snažia bojovať za systematické odstraňovanie bariér.

Je pravdou, že máme Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014-2020, ale samotné organizácie poukazujú na fakt, že pri jednotlivých úlohách nie sú jednoznačne stanovené termíny. Keď sú, neustále sa posúvajú. Preto jednotlivé úlohy napredujú slimačím tempom. Kto iný to môže lepšie ovplyvniť, ak nie ministerstvo?

Konkrétne, jednou z úloh z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím je zabezpečiť bezbariérovosť budov štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií  a  vytvoriť časový plán na 5-ročné obdobie, (ktoré sa už končí) s určením priorít na postupné odstraňovanie identifikovaných bariér. Ministerstvá nevedia odpovedať ani na jednoduchú otázku, či takýto plán majú. V II. správe o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu, na ktorú sa ministerstvo práce odvoláva, má jedine ministerstvo dopravy uvedené, že takýto časový plán nemajú. Ako sú na tom ostatné ministerstvá, sa zistiť nedá. A tak sa pýtam:

Ako sú na tom  jednotlivé ministerstvá s časovým plánom na odstraňovanie bariér?

Najviac by si to zaslúžili ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo školstva, pretože školy a zdravotnícke zariadenia sú z pohľadu bezbariérovosti v katastrofálnom stave. No dá sa predpokladať, čo by na túto poznámku povedali ministerstvá: školy a zdravotnícke zariadenia majú svojich zriaďovateľov, nemáme na nich dosah. Lenže jednotlivé školy a zdravotnícke zariadenia by nemali sami znášať finančný dopad. Mali by dostať podporu a keďže sa nedá všetko naraz, malo by byť snahou štátu, aby vytvárali podmienky pre všetkých rovnomerne. To sa podarí, ak budú mať údaje na národnej úrovni.  Bez identifikácie bariér sa ťažko môžu hľadať zdroje na ich odstraňovanie.  Niekoľkokrát som sa snažila dopátrať, koľko finančných prostriedkov je na debarierizáciu v rozpočte vyčlenených.

Zaoberal sa niekto na ministerstve prípravou samostatnej kapitoly rozpočtu k bezbariérovosti naprieč ministerstvami: koľko finančných prostriedkov, na aký účel a z akých zdrojov by mali byť navrhované riešenia financované?

Jednou z priorít vlády, ktorá vyplýva z jej  programového vyhlásenia je prijatie novej stavebnej legislatívy. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím to vo svojich odporúčaniach  opakovane navrhuje s tým, že by nemal chýbať kontrolný mechanizmus  zo strany nezávislej inštitúcie a ani sankcie. Dnes nikto nedokáže vyčísliť koľko pokút bolo udelených z hľadiska nedodržiavania bezbariérovosti.

Má ministerstvo práce informáciu koľko pokút a v akej výške bolo udelených za nedodržiavanie bezbariérovosti?

Nové stavebné zákony už síce uzreli svetlo sveta vo svojej prvej podobe, no bez výraznejšieho zastúpenia zdravotne postihnutých. Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím adresoval požiadavku na rozšírenie pracovnej skupiny poverenej prípravou nových stavebných zákonov, ale rezort dopravy ich požiadavku zamietol.

Čo urobilo ministerstvo práce ďalej s požiadavkou Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím aby sa zvýšil počet zástupcov ľudí so zdravotným postihnutím v pracovnej skupine k novej stavebnej legislatíve?

Nová stavebná legislatíva mohla byť výrazným krokom vpred pri odstraňovaní bariér, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bude po druhýkrát zmetená zo stola. Keďže zmena mala nastať v roku 2015 a posledná v roku 2019, stratili sme dobrých 10 rokov v tomto smere.

Akú iniciatívu vyvinulo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby bol proces novej stavebnej legislatívy dotiahnutý do konca?

Debarierizácia je nadrezortná téma, ktorej sa bohužiaľ nikto dostatočne nevenuje. Pritom prístupnosť podľa článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je kľúčovým predpokladom pre napĺňanie ostatných článkov. Podľa odpovede z ministerstva dopravy a výstavby o problematike diskutujú okrem komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, s Národnou radou pre občanov so zdravotným postihnutím a pracoviskom na Fakulte architektúry STU. No nie je to stále málo?

Koľko odborníkov resp. ľudí so zdravotným postihnutím sa tejto téme na niektorom z  ministerstiev venuje na plný, resp. čiastočný úväzok?

Jedným zo základných pojmov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je univerzálny dizajn. Pri pohľade na úpravy niektorých našich budov je zjavné, že tento pojem je u nás neznámy, a mal by sa dostať do našej legislatívy.

Ako bojuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za univerzálne navrhovanie?

Ministerstvo sa cíti dotknuté, ak niekto ich kroky spochybňuje, hlavne, čo sa týka „nastaveného komplexného systému postupného odstraňovania pretrvávajúcich bariér našich spoluobčanov s ťažkým zdravotným postihnutím“ ale ak ministerstvo okamžite nezaberie a nezačne jednotlivé iniciatívy zjednocovať, tak nám tu oveľa viac bariér bude pribúdať, ako ich budeme stíhať odstraňovať. A to je vo vzťahu k udržateľnosti alarmujúce!

Aké opatrenia pri odstraňovaní bariér, ktoré ministerstvo práce za posledné 4 roky urobilo, považuje za systémové?

Mnohé inštitúcie štátnej a verejnej správy sa domnievajú, že procesom debarierizácie už prešli. Ale nikto nevyhodnocuje výsledok. Či jednotlivé kroky boli postačujúce, či zahŕňajú úpravy len z pohľadu klienta, ktorý príde do danej inštitúcie na pár minút, alebo vyhovujú aj osobám s naozaj ťažkým zdravotným postihnutím a môžu sa v budove pohybovať dlhšiu dobu. Nikto nekontroluje, či úpravy sú v súlade s vyhláškou, ktorá by niektoré chyby dokázala zmierniť. Poväčšine ide o ľudovú tvorivosť pri odstraňovaní bariér.  Rampy tvarov a sklonov od výmyslu sveta, bezabariérové toalety nebezbariérové pre každého, a preto ak sa bavíme o systéme, je treba sa zamýšľať, ktoré riešenia vyhovujú, a ktoré nie, nielen si odškrtávať „tu sme už niečo urobili“.

Miesto toho hľadá ministerstvo práce dôvody, prečo neprijať zmenu antidiskriminačného zákona zameraného na primerané úpravy, ktorý sa tiež môže považovať za súčasť odstraňovania bariér. Aj preto budem opäť v najbližších týždňoch otvárať diskusiu na rôznych fórach k tomuto návrhu, tak ako si to ministerstvo želá (ale samozrejme nekoná), aby sme sa aspoň týmto spôsobom pokúsili naplniť odporúčania Výboru OSN pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré inak tiež z väčšej časti ostanú nepovšimnuté.

Všetky otázky boli samozrejmé zaslané aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Teraz najčítanejšie

Silvia Shahzad

V živote sa riadim dvomi heslami: "Nikdy nie je neskoro." a "Všetko má riešenie." Vďaka prvému som v 34 rokoch skončila matfyz a ešte chcem získať certifikát medzinárodného účtovníka. Vďaka druhému nepovažujem boj s byrokraciou za beznádejný. Mám slabosť pre bocciu a presnú orientáciu. Momentálne som poslankyňa NR SR. A som na vozíku, len aby sa nezabudlo.