Denník N

Kráľovstvo sluhov

King on throne and slaves - Lifestyle collection
King on throne and slaves – Lifestyle collection

Keď sa voľakedy pýtali Einsteina „čo je rozum?“, odpovedal prosto: „Rozum nie je nič iné, než vzatá skúsenosť“.

Nie je nepochopiteľné, že správny spôsob vládnutia máva otvorenú cestu i k blahobytu krajiny a jej obyvateľov. Tzv. „kráľovské“ vedenia prinášajú rozhodnutia, ktoré možno nazvať múdrymi. Tak i vznešenosť cieľov, odvíjajúcich sa z prirodzenej úcty k vyšším hodnotám.

Znamením kráľovského vedenia je slúženie. Znamením vlády sluhu je panovanie.

Sluha nechápe, že kráľ nemá svoju múdrosť zo seba samého, že na kráľovský trón ho vyniesli schopnosti prijímať múdrosť „zhora“, pre ktorú má otvorené srdce i hlavu.   Je ako správca, ktorý zo svojim vládnutím prijal i zodpovednosť. Preto vidí oveľa ďalej než dovidí sluha v obmedzenosti svojich hraníc.

Rozhodnutia sluhu platia dočasnosti. Po zlyhaní jedného cieľa zaháji sa čoskoro nový, jemu nie nepodobný, vychádzajúci opäť len z rovnakého, hodnotovo obmedzeného základu. Niet divu, že po dozretí takých cieľov nasleduje rozčarovanie a spúšť.

Nepravého služobníka nepodporujú vyššie zákony, pretože ich nedokáže vnímať a napojiť sa na ne. V aktivite slona v porceláne si vynucuje vlastný smer a usiluje urvať z toho, čo malo prospievať všetkým. Vláda kráľovskej hodnosti vedie k stále vyššej otvorenosti a rastu schopností, vláda sluhu sa sústreďuje na svoje sebazachovanie.

Nie je ťažké si predstaviť ako dopadne vláda sluhu, ak mu kráľ prepožičia moc, alebo hoci na chvíľu uspokojí jeho túžbu po vládnutí. Sluha okamžite učiní opatrenia a zbaví právoplatného vládcu moci, kráľa uväzní alebo rovno nechá zabiť. Všetky kráľovské nariadenia a zákony, ktorým nikdy nerozumel zmätie zo stola a nastolí vlastné, ktoré sú podľa jeho predstáv praktickejšie a z jeho nižšieho pohľadu videnia užitočnejšie.

Materializmus je víťazstvo sluhov

Víťazstvo materializmu nebolo nič iné, než víťazstvo vlády sluhov rozumu na úkor ducha, ktorý nedokázal už viesť a udávať smer. Tomu zodpovedá i obraz pomýleného sveta, ktorý sa dopracoval pod vedením iba rozumu na pokraj záhuby. V uctievaní menejcenného sa ničomu nedarilo, rástli len zmätky a zlyhanie cieľov, ktoré po naplnení prinášali rozčarovanie a  pocit márnosti. Ak sa na to ovšem nepozerá zrovna z úrovne sluhu, pretože väčšine ľudí, ktorí podľahli nižšiemu pudovému, nepripadá tento svet až tak zlý, ale celkom znesiteľný kým je ešte čo jesť a piť a ak nemajú ani vážne starosti. Netušia, ako veľmi je tento svet otrávený, že si ťažko možno predstaviť zásadný obrat bez najhorších bolestných účinkov.

Všetky diktatúry sveta zviditeľnili vládu sluhu, ktorý nikdy nedokázal vládnuť inak než násilím. Sluha nedokáže zvládnuť zásadné požiadavky na vládnutie kladené, nerieši ich inak než silou a vnútením vlastných náuk. Inak by sa nemohol udržať na tróne. Bičom ovláda masy a odmeňuje iba tých, ktorí jeho trón podporujú a udržujú pri živote. Sluha nenávidí všetko, čo ho presahuje, preto utláčanie každého vyššieho prejavu, ktoré hrozí odhaleniu jeho najväčšej slabosti, bolo na dennom poriadku. Zabíjanie presahujúce akékoľvek pochopenie v každej dobe ako útlak ducha rozumom v neblahých dobách temna v mučiarniach  inkvizičných procesoch cirkví, bezpočetných diktatúr  ako i novodobého teroru. Každá diktatúra vybudovala svoju moc iba na nízkosti, nikdy nie na vznešených ideáloch.

Bozkávanie čižiem

Je strašné sledovať mŕtve davy ako uctievajú svojich vládcov, aké prevláda nadšenie po uznaní a poctách ba až s túžbou po fyzickom dotyku, šalejúcich  po jedinom spriaznenom naklonení, že človek stráca pochopenie pre ľudský druh. Nie je to však tak dávno, keď pre cieľ budovania svetlých zajtrajškov masy radostne kývali na prvomájových oslavách s vykrikovaním vnútených hesiel a prázdnych výziev o slobode. Koľko z tých, ktorí dnes krútia hlavami nad uctievaním vízií pod vplyvom temných ideológií, odvtedy prelomili zámky svojho väznenia zaklapnuté iba rozumom?

Je paradoxné, ako zástupy kedysi s čižmou na krku tú istú čižmy dnes bozkávajú v nostalgickej túžbe  po minulosti.

Kto je teda vlastne nepriateľ?

Je ním snáď rozum? Keď sa voľakedy pýtali Einsteina „čo je rozum?“, odpovedal prosto: „Rozum nie je nič iné, než vzatá skúsenosť“.

V jedinej vete povedal o ňom všetko podstatné. Rozum skutočne nie je nič iné, než výsledky mozgovej činnosti ľudstva, skúsenosti a všetko poznanie zaznamenané v čase a v priestore, uložené v pekne usporiadaných „chlievikoch a regáloch“, zbavené však neobmedzujúcej voľnosti živého pohybu, ktorý je vlastný iba duchu. „Múdrosť“ zamrznutá v čase a priestore ako učenosť a skúsenosť ľudstva, ktorá len dokola obmieňa a formuje poznané. Zostáva však v minulosti, nehybná naďalej.

Rozum nie je nepriateľom sám o sebe, napokon je len druhom, ktorý nemôže konať inak, podobne ako počítač. Nepriateľom si je človek sám tým, že jeho vláde podriadil svojho ducha, a tým sa pripútal k nízkemu. Stratil spojenie so Životom, ktorý vedie všetko vážne úsilie dobra nahor – ku Svetlu, ktoré dáva život všetkému a všetko oživuje.

Iba živý duch prináša nový vietor do plachiet, pretože je schopný čerpať v stálej prítomnosti bez obmedzenia pozemských hraníc a len on dokáže rozpoznať pravú lásku od nepravej, tak i spravodlivosť. Rozum môže a má byť osvietený duchom, preto musí duchu slúžiť, od neho prijímať rozhodnutia a vnášať ich takto  prijaté i do pozemského života. Až potom môže všetko zušľachťovať, zdokonaľovať k vytrvalému napredovaniu. Človek však ponechal svojho ducha, toho čo vôbec robí človeka človekom, lenivému spánku. Následkom toho dnes dohasína a u mnohých prechádza do duchovnej smrti.

Kain a Ábel. Nikto nie je bez viny

Stav ľudského života sa v dnešnom svete nelíši od biblického podania o Kainovi a Ábelovi, je skôr jeho obrazom. Títo dvaja neboli nikdy ľudské bytosti, sú duchovným obrazom toho čo sa odohralo v ovládaní ducha rozumom. Duch človeka, ktorý rozumu ustupoval, až ho napokon zotročil. Ten, ktorý má hodnosť kráľovskú, teda to najvnútornejšie v človeku – duch, sa nechal ujarmiť svojim sluhom, ktorý mu mal slúžiť ako jeho nástroj pôsobenia na zemi.

Dnes, pod neznesiteľným útlakom rozumu by sa nejeden rád zbavil spoluzodpovednosti za tento stav a hľadá jeho aktérov, najčastejšie u „mocných“ tohto sveta. Je to samozrejme sebaklam a iba ďalší ťah rozumu. Veď kto upravil pôdu a vystaval tróny pre mocných sveta aby vládli masám? Vládli násilím a útlakom?

Každý si nesieme zo svojej duchovnej podstaty kráľovskú hodnosť a dostali sme nezmerne veľa príležitostí k tomu aby sme ju spoznali na svojich cestách putovania stvorením a uvádzali do života. V skutočnosti do súladu s prúdením duchovných zákonov, z ktorých stvorenie povstalo.

Sme iba plodmi vo stvorení, nie sme stvoritelia aby sme si osobovali právo vládnuť zákonom z ktorých sme vznikli.

Rozhodnutie postaviť sa na stranu menejcenného sme kedysi učinili každý dobrovoľne. Iste sme mali i schopnosť obrátiť svetlá – pretože pomoc k tomu sme dostali mnohokrát.

Prevažuje len nariekanie a sťažovanie na pomery, ale niet jediného vážneho vzopretia vôle a odmietnutia naďalej v sebe živiť mŕtve a vyhnať hada, ktorý vysáva život.

Napokon, ktoré vedenie krajiny dnes, ktorý politik či len jednotlivec sa pýta pri svojich zámeroch a rozhodnutiach na to, či zodpovedajú aj vôli Toho, kto stvoril zákony?  Na rozdiel od vôle rozumu, prameniaceho iba zo skúsenosti sveta? Duchovné zákony sú však Božská vôľa.Kto sa tiež vážne zaoberá tým, čo je pre rozkvet a blahobyt krajiny podstatné? Iste, súvisí to s poznaním toho, kto je vlastne človek a prečo je na zemi.

Nedá sa povedať, že požiadavka na vzostup krajiny je u vlád úplne ignorovaná, pokiaľ nejde o diktátorov, ktorí neuznávajú okrem seba vôbec nič. Ale i v takých skromných prípadoch prevláda len rozum a tak žiadané preduchovnenie cieľov sa takmer vždy podriadi iba predloženým náboženským prúdom, cirkvám a ich autoritám. Ale prečo sa niekto domnieva, že rozum, ktorý zotročil celú Zem sa vyhol práve oltárom? Bolo by to však na dlhé rozprávanie.

Na záver možno povedať: rozum je oddelený od všeobsiahlej Božskej lásky pretože uznáva iba lásku pozemskú zameranú na pocity tela a spokojnosť lichotiacu malosti cieľov. Nepozná moc ducha, schopného zaplaviť svet teplom a svetlom a obnoviť národy i Zem. Nie však sám od seba, ale v schopnosti otvoriť sa moci pravej Lásky, ktorá presahuje akúkoľvek myseľ a predstavy rozumu.

Túto moc má jedine čisté Slovo Pravdy, ktoré jedine má zmysel hľadať. Nestačia veru ľudské výklady, ani teológie ani filozofie i keby boli ako vznešené a duchovné, pretože vo všetkých je už pokrivenie Slova tak závažné, že sa nedokážu dotknúť ducha, zatriasť ním a prebudiť ho. A viera zo zvyku ešte nikdy nepriviedla  k presvedčeniu.

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash