Denník N

Právo vzaté v mene práva.

Zdroj https://pixabay.com/sk/photos/t%C3%ADmov%C3%BD-duch-s%C3%BAdr%C5%BEnos%C5%A5-spolu-2447163/
Zdroj https://pixabay.com/sk/photos/t%C3%ADmov%C3%BD-duch-s%C3%BAdr%C5%BEnos%C5%A5-spolu-2447163/

Tú gitaru mám dodnes. Už mi slúži 40 rokov… Zarobil som si na ňu sám. Mal som vtedy len 13 rokov a šiel som brigádovať. Bol to pre mňa veľmi dobrý čas, ktorý ma veľa naučil. A veľa som získal. Dnešní mladí majú toto právo upreté, lebo ľudské práva sú necitlivo nastavené. Čo tak ich zmeniť, napríklad:

Dieťa má právo na aktivity, ktoré ho rozvíjajú a nevystavujú nadmernej záťaži, ani mu nebránia v primeranej záťaži, ktorá je prospešná pre ďalší život.

Tú gitaru mám dodnes. Už mi slúži 40 rokov. Pravda, spočiatku si to so mnou „užila“. Veď som ju nedokázal ani naladiť… Nieto ešte aby som vedel, čo sú akordy. Ale dnes s ňou už pohladím dušu.

Zarobil som si na ňu sám. A o tom chcem písať. Mal som vtedy len 13 rokov a šiel som brigádovať. Bol to pre mňa veľmi dobrý čas, ktorý ma veľa naučil. A veľa som získal. Nielen tie peniaze na gitaru.

Aj moja staršie dcéra dlho čakala, kým mala možnosť pracovať popri škole. Najprv musela dovŕšiť cca. 16 rokov, ale odvtedy sa pravidlá posunuli a tak nastúpila v osemnástke.

Právo zažiť brigádu nám zobrali necitlivo postavené ľudské práva detí. Tvorcovia zabudli, že každý extrém je zlý. Aj extrémne vykorisťovanie, aj totálne bránenie v adekvátnej práci. Obe veci ničia budúcnosť detí. Ťažko povedať, ktorá viac.

Nebolo by lepšie predefinovať to právo? Napríklad takto:

Dieťa má právo nebyť vykorisťované a nadmieru preťažované prácou, či inou činnosťou.

(Tu by sa dalo rozprávať o škole, ktorá núti deti ešte po vyučovaní dlho drieť)

Prípadne (aj) pozitívnejšie:

Dieťa má právo na aktivity, ktoré ho rozvíjajú a nevystavujú nadmernej záťaži, ani mu nebránia v primeranej záťaži, ktorá je prospešná pre ďalší život.

Keď deťom nedovolíme primerane pracovať, nenaučia jednu z najdôležitejších vecí na svete. Budú uletené a spoločnosť sa rozpadne.

Teraz najčítanejšie

Peter Dubec

Som trochu ako kačica zo známej bájky, čo vedela plávať ako ryba, lietať ako orol a behať ako jeleň. Vlastne nie ako jeleň, ani ako orol, ani ako ryba… Inými slovami, viem všeličo, ale v učebniciach o mne zmienka nebude :-) Tak aj ja. Som doktor prírodovedy, ale stihol som už aj Master of Divinity. Písal som kedysi aforizmy a epigramy (dokonca mi za ne aj platili :-) ). Aj v Romboide mi vyšlo pár veršov... Vydal som zo dve menšie knižky. Vo voľnom čase pracujem ako mentor Rómskeho chalana, alebo vedúci v Royal rangers (niečo ako skauting). Na NationsUniversity mám na starosti predmet World of Mathematics – ako dobrovoľník – je to teologická škola, kde sa prihlasujú aj z chudobných krajín a na tých pár študentov, čo si tento predmet vyberie netreba venovať až tak veľa času. (Asi mám na to gény, lebo starý otec bol povolaný na vtedy vznikajúcu pedagogickú vysokú školu, aby založil sekciu didaktiky matematiky, hoci ja som len tieň z neho.) Ale za väčší pedagogický výkon považujem, že som zachraňoval žiakov pred reparátom. Prípadne im iba pomáhal, aby rozumeli. Od najmenších, až po študentom matfyzu. Tiež pôsobím v redakcii Cestou svetla. Zarábam si ako informatik (mám rád túto prácu, lebo pri nej môžem aj pomáhať, aj učiť, aj riešiť problémy a nové veci). A tiež prevádzkujem ubytovanie na súkromí. Mám manželku a dve dcéry. Rád sa bicyklujem, hrám na gitare...