Právo vzaté v mene práva.
Tú gitaru mám dodnes. Už mi slúži 40 rokov… Zarobil som si na ňu sám. Mal som vtedy len 13 rokov a šiel som brigádovať. Bol to pre mňa veľmi dobrý čas, ktorý ma veľa naučil. A veľa som získal. Dnešní mladí majú toto právo upreté, lebo ľudské práva sú necitlivo nastavené. Čo tak ich zmeniť, napríklad:
Dieťa má právo na aktivity, ktoré ho rozvíjajú a nevystavujú nadmernej záťaži, ani mu nebránia v primeranej záťaži, ktorá je prospešná pre ďalší život.
Tú gitaru mám dodnes. Už mi slúži 40 rokov. Pravda, spočiatku si to so mnou „užila“. Veď som ju nedokázal ani naladiť… Nieto ešte aby som vedel, čo sú akordy. Ale dnes s ňou už pohladím dušu.
Zarobil som si na ňu sám. A o tom chcem písať. Mal som vtedy len 13 rokov a šiel som brigádovať. Bol to pre mňa veľmi dobrý čas, ktorý ma veľa naučil. A veľa som získal. Nielen tie peniaze na gitaru.
Aj moja staršie dcéra dlho čakala, kým mala možnosť pracovať popri škole. Najprv musela dovŕšiť cca. 16 rokov, ale odvtedy sa pravidlá posunuli a tak nastúpila v osemnástke.
Právo zažiť brigádu nám zobrali necitlivo postavené ľudské práva detí. Tvorcovia zabudli, že každý extrém je zlý. Aj extrémne vykorisťovanie, aj totálne bránenie v adekvátnej práci. Obe veci ničia budúcnosť detí. Ťažko povedať, ktorá viac.
Nebolo by lepšie predefinovať to právo? Napríklad takto:
Dieťa má právo nebyť vykorisťované a nadmieru preťažované prácou, či inou činnosťou.
(Tu by sa dalo rozprávať o škole, ktorá núti deti ešte po vyučovaní dlho drieť)
Prípadne (aj) pozitívnejšie:
Dieťa má právo na aktivity, ktoré ho rozvíjajú a nevystavujú nadmernej záťaži, ani mu nebránia v primeranej záťaži, ktorá je prospešná pre ďalší život.
Keď deťom nedovolíme primerane pracovať, nenaučia jednu z najdôležitejších vecí na svete. Budú uletené a spoločnosť sa rozpadne.