Svojho času nás istý anjel presviedčal, že milión hlasov zmení Slovensko. A hoci vyhral, nezmenilo. Dnes hovorí o Slovensku bez bariér. Ale zábrany už stratilo dávnejšie. Zábrany trepnúť čokoľvek, čo sociálny darknet unesie. Biely raper z Kysúc nás presviedča, že bez jointa by ho nenapadlo byť premiérom a light verzia Smeru by vraj mohla byť dobrá voľba.

A možno len stačí sledovať hospodársky vývoj v Nemecku (šmrncnutý Brexitom a obchodnou vojnou) a odhadnúť, čo z toho sa u nás prejaví ešte pred voľbami a čo až po nich. Či sa navzdory realite dočkáme “dramatického“ navýšenia minimálnej mzdy, sprofanovaných investícií do infraštruktúry, klimatickej sanácie budov a životného prostredia vôbec.

Predvolebná situácia je o to zložitejšia, že dnes tu nemáme preferenčného milionára, ktorý zabezpečil hlasy a jedinou starosťou ostatných bola pozícia na kandidátke nad čiarou ponoru. A pre volebný program platilo – program som ja. Ten sa tvoril vlastnou hlavou a móda špecialistiek pre styk s verejnosťou (hovorkýň) prišla až v pozdejšom období.

Za prezidentku si (prevažne) omladina zvolila politickú startupistku a v rámci hesla “s jedlom rastie chuť“ automaticky predpokladá, že “zlá oligarchia“ im to nechá vyhrať aj v tých parlamentných, lebo veď ich zoskupenia majú viac expertov ako členov a maturita z matiky je politologický prežitok. Demokracia je o počte krúžkov a nekonformný názor zrelý na skupinovú terapiu. A tie konzervatívne dristy, že prikryť sa môžeme len takou perinou, na akú máme? Dôležité, že sponzor je iného názoru a vie “štedro“ oceniť  mieru ich snaženia.

Progresívny miništrant nechápe, čo zlé urobil, lebo byť premiérom je len o počte hlasov. Na obsahu nezáleží. Demokracia ako nátlaková úderka mileniálov, ktorí chcú zdieľať zelený svet, plný emotívnych zážitkov, zdravého životného štýlu a primeraného životného štandardu. Jo a raz za čas sabatikal. Keď budú mať pocit, že vyhoreli, svet zovšednel, partneri sa okukali a nastal čas na zmenu.

A zmena prichádza. Nie zvnútra, ale zvonka. Volá sa recesia. Dokonca aj anglický originál znie tak veľmi podobne, že mu rozumie aj migrant z Afriky. A čoraz viac ekologický ako ekonomický. (Voda ako strategická surovina rokov budúcich.) Recesia nemá veľmi zmysel pre stožiare a iné symboly márnivosti a moci. O to viac by sme sa mali prizerať, ako sa s ňou chcú popasovať naši referenční západní susedia.

A hoci politológovia strašia, že ľudové strany sa historicky opotrebovali, tá najsilnejšia nemecká má v názve demokratická (a kresťanská). A je celkom možné, že bude čoraz viac zelenšia a progresívnejšia. Jej slovenskou alternatívou by mohla byť Demokratická strana. V environmentálnej časti agendy má už dokonca čo povedať …

Prajem daždivý deň.