V nesprávnom objatí – alebo fenomén milenca / milenky

Slovo milenec či milenka má niekoľko definícii. Môžete milovať platonicky, ale aj vášnivo. Môžete milovať konkrétneho človeka a môžete sa s ním milovať. V kontexte dnešnej témy ide o človeka, ktorý má vzťah s niekým, kto je zadaný. To že je zadaný znamená, že je s niekým vo vzťahu. V tejto chvíli je jedno, či s niekým chodí, alebo je s ním v manželstve… Jednoducho už niekomu „patrí“ a preto by mal byť „nedotknuteľný“…

Nevera

So slovom milenec, je v kontexte dnešnej témy spojená nevera. Ale čia je to nevera? O nevere možno hovoriť, ak sme vo vzťahu s niekým a napriek tomu máme vzťah s niekým ďalším. Nevera je tak spojená primárne s tým, s kým je milenec či milenka vo vzťahu. Hoci môže nastať situácia, kedy dvaja zadaní majú spolu vzťah a svojím polovičkám sú neverní…

Milenecký trojuholník

Ak hovoríme o milenke, či milencovi, v skutočnosti hovoríme o vzťahovom – mileneckom trojuholníku. A u každého z týchto troch, možno ísť do hĺbky pri hľadaní odpovedí na otázku: prečo k nevere došlo a aký na tom majú podiel…

Postava milenca

O nevere ktorá vstúpi do vzťahu, sme sa rozprávali v článku: Keď vtrhne nevera do vzťahu. Práve tu je priblížená situácia primárne z pohľadu toho, kto je neverný a tiež z pohľadu jeho partnera a ich vzťahu. A preto, teraz do popredia sa dostane skôr osoba milenca, či milenky…

Existujú rôzne okolností, za ktorých sa človek ocitne v pozícií milenca, či milenky…

Prvá situácia sa zrodí pomerne nevinne – túžite po vzťahu a keď sa objaví niekto zaujímavý, tak po ňom siahnete. Problémom je, ak je zadaný a nepovie to. K takýmto situáciám prichádza často na firemných večierkoch, ale aj pri obchodných stretnutiach či rôznych konferenciách. Tí dvaja pomerne rýchlo rozvinú vzťah a to skôr, než by sa lepšie spoznali. Mnohé veci tak môžu ostať nezodpovedané. Ten druhý predpokladá, že ten prvý ak by bol zadaný, tak by to povedal. A vlastne, ani by nešiel… A ten prvý to z nejakého dôvodu nepovedal… Skôr, či neskôr však pravda vyjde na povrch. Napríklad pri prehlbovaní vzťahu, alebo pri snahe vystupovať spolu ako pár. Ten kto túžil po vzťahu a ocitol sa v pozícií milenca, či milenky – ak by hneď na začiatku vedel, že ten druhý je zadaný, s najväčšou pravdepodobnosťou by ostalo pri úvodnom „ahoj“. A pomerne rýchlo by zaznelo „maj sa“. Ale keď sa to ukázalo až časom… Už to nie je primárne racionálne rozhodnutie. Už je to o emócií a vtedy je ťažké urobiť správne rozhodnutie…

Druhá a tretia situácia sú si v niečom podobné. V druhej máme človeka, ktorý už netúži, alebo neverí, že by mohol mať vzťah. Keď sa mu podarí niekoho stretnúť, nerieši súvislosti, ale snaží sa užiť si toho druhého. Neráta s tým, že by to mohlo prerásť v lásku. V tretej máme človeka, ktorý nechce mať vzťah, túži len po troche nehy. A tak prechádza zo vzťahu do vzťahu. Vlastne hľadá predovšetkým vzťahy na jednu noc a preto možné komplikácie nerieši. A v obidvoch môžu obaja predpokladať, že ten druhý by povedal, ak by bol zadaný. A možno tušia a boja sa spýtať…

Vo štvrtej situácii môžeme hovoriť o človeku, ktorý buď je zadaný a napriek tomu sa dopúšťa nevery, alebo vie o tom, že ten druhý je zadaný, ale rozhodol sa získať ho pre seba. Kým prvý sa spája so zadaným človekom, druhý s milencom v pravom zmysle slova. V obidvoch však možno hovoriť o sebectve a egoizme, čo s láskou nemá nič spoločné.

Ako sa ukázalo, tak je pomere ľahké ocitnúť sa v pozícií milenky, či milenca. Preč je obdobie kedy ľudia žili v menších spoločenstvách a tak bolo jednoduché vedieť, kto je zadaný a kto nie. A pre cudzincov existovali určité znaky, napríklad žena ktorá bola vydatá, nosila čepiec…

Čo nás ženie do nesprávnej náruče

Ocitnúť sa v pozícií milenca či milenky je jednoduché a každý príbeh je jedinečný a tím aj motivácia a dôvody. Ale skutočná príčina je oveľa prozaickejšia. Ak je niekto zadaný a nájde si milenku či milenca, tak väčšinou má byť náhradou / kompenzáciou za vzťah. Milenec / milenka nahrádzajú / dopĺňajú to, čo chýba vo vzťahu. Manžel / manželka to mohla mať a zo vzťahu sa to vytratilo, alebo to tam nikdy nebolo (a napríklad až časom sme zistili, že je to pre nás dôležité)…

Vzťahový trojuholník

Ale čím to je, že sa človek ocitne v pozícií milenca? Ak dáme bokom náhodu a zlomyseľnosť (ublížiť tomu druhému), tak do popredia sa derú dva problémy – nedostatok sebavedomia a vzťahový trojuholník v rodine.

Ak máme nízke sebavedomie, potom sa ľahko ocitneme vo vzťahu, do ktorého by sme za normálnych okolností nešli. Pre nízke sebavedomie robíme ústupky tam, kde by sme nemali…

Vzťahový trojuholník v rodine – keď chlapec vlastnej matke nahrádza manžela, alebo ak dcéra otcovi nahrádza manželku, tak neskôr bez toho aby si to uvedomovali, nemajú problém rozvinúť vzťah so starším partnerom a kompenzovať to, čo (mu) vo vzťahu chýba. To sú tie situácie, kedy si po vzťahu poviete – prečo som zase skončil / skončila opäť vo vzťahu so zadanou / zadaným…

Kompenzácia & náhrada

Ak ste ženou a chýba Vám otec, alebo ste ho nikdy skutočne nezažili, môžete si pre vzťah vystupovať staršieho partnera. Ak Vás však otec zbožňoval a dokonca boli ste mu náhradou za manželku, vtedy je skôr riziko, že ženatému mužovi nahradíte manželku. V podstate ste už tu pozíciu zažila… Aj tu ide o staršieho partnera, ale zadaného. Už nie je náhradou za chýbajúceho otca, ale kompenzáciou za vzťah s otcom, ktorý bol „neúplný“…

Rodinné dedičstvo

V čom sú deti ktoré rodičia postavili do pozície náhradných partnerov tak príťažlivé?

Ak sú milenec / milenka náhradou / kompenzáciou, potom sa v tejto pozícii môže ocitnúť ktokoľvek. Ale deti ktoré sa pre rodičov stáli náhradou majú väčšie riziko, že sa v takomto vzťahu ocitnú, pretože v snahe potešiť rodiča, často rozvinuli dary a schopnosti, ktoré sú príťažlivé pre opačné pohlavie. A boli by veľkým obohatením, keby sa neocitli v nesprávnych rukách toho, kto hľadá len kompenzáciu. Je to dvojsečné. Na jednej strane sa naučili byť partnerom a na strane druhej, si vyberajú nesprávneho partnera.

Konflikt

Je len otázka času, kedy milenec či milenka zatúžia mať toho druhého len pre seba, prípadne vystupovať spolu aj ako pár, alebo zatúžia po dieťati (žena). Ten konflikt je jednoducho nutný. Väčšinou nevera konci tým, že sa obnoví pôvodný vzťah a milenec / milenka ostanú sami. Ale aj keď príde k rozpadu pôvodného vzťahu a milenec / milenka zaujmú miesto nového manžela či manželky, natrvalo ostane pochybnosť, či ten kto raz bol neverný, to znovu nezopakuje. Ten kto bol náhradou, sám môže byť nahradený. Ten vzťah sa nezrodil za dobrých okolností.

Vzťah za nevhodných okolností

Čisto hypoteticky, je to taký paradox, ale ak by sa stretli neskôr – ona / on ako rozvedený a on / ona už nie ako milenec / milenka, tak ich vzťah by mal väčšiu šancu že pretrvá, pretože od začiatku by vystupovali ako dve rovnocenné bytosti. Na druhú stranu by bola menšia šanca že vôbec k vzťahu príde, pretože by chýbal impulz v podobe náhrady / kompenzácie. Milenec či milenka sú tak v situácií, kedy majú vzťah s človekom, ktorý by za bežnej situácie často o ten vzťah nestál, preto väčšinou milenec či milenka sú tými, kto ostane sám…

Zeus, Héra a Semelé

Zaujímavý pohľad do diskusie prináša antický svet a jeho mýty.

Z gréckeho panteónu si zrejme pamätáte boha Dia a viacerí z Vás aj bohyňu Heru. Títo dvaja boli manželia. Do ich príbehu vstupuje Semelé, ktorá sa neskôr stala bohyňou a Dionýzos – boh ktorý sa zrodil z mileneckého vzťahu medzi Diom a Semelé.

Postava Semelé

Semelé bola kráľovskou dcérou. Kráľ doslova lipol na nej a ona ako poslušná dcéra hľadala, ako ho potešiť. Je to situácia, kedy dcéra akoby nahrádzala mužovi (otcovi) jeho manželku.

Kým bola Semelé dieťa, hrala túto hru. Keď však prišlo obdobie dospievania a vzdoru, už túto hru hrať nechcela, teda nie podľa pôvodných pravidiel.

Keď jej otec vybral ženícha – muža jej veku, vedome sa rozhodla proti. Už nechcela, aby niekto rozhodoval za ňu. Žiaľ, vedome nevedela a neporiešila skutočnosť, že mala vzťah s otcom, ktorý nebol v štýle otec – dieťa, ale muž a žena. A tak hoci odmietla vedome hrať naďalej hru s otcom a byť jeho princeznou, náhradou sa jej stal iný vzťah s mužom, ktorý vekom jej otca pripomínal.

Keď Semelé odmietla nápadníka, požiadala Dia, aby ju zachránil. A ten ju preniesol na tajné miesto, kde sa z nich časom stal pár. Keď na to prišla Diova manželka Héra, vzala na seba podobu Semelinej slúžky a v čase keď Zeus pri nej nebol prišla za ňou a naviedla ju, aby od Dia požadovala dôkaz jeho „božskosti“. Keď sa to neskôr Semelé podarilo od Zeusa vymôcť, ten sa zjavil ako boh a predovšetkým sa prejavil ako boh, hoci táto sila (blesk) Semelé zabila. Skôr než zomrela, Zeus zachránil z nej ich spoločné dieťa – Dionýza.

Samota a čo ďalej?

Väčšinou milenecký vzťah dopadne tak, že ten kto bol neverný sa vráti a obnoví svoj pôvodný vzťah a milenec / milenka ostane sám.

Dalo by sa povedať, že milenec / milenka dopadli najhoršie, pretože vzťah skončil a sú na tom rovnako, ako predtým. Akurát že medzi tým niečo mali a už to nemajú…

Je možné zobrať si z toho niečo pozitívne? Jednou z vecí je skutočnosť, že sa milencovi podarilo nadviazať vzťah s opačným pohlavím. Bez pochýb má dary, schopnosti prípadne kúzlo, ktorým si dokáže získať srdce iného človeka. Len si treba dať pozor na to, s kým ide do vzťahu.

Nie je ľahké a príjemné ísť viac do hĺbky, ale je to dôležité. Po stroskotaní takého vzťahu, sa milenci / milenky zaprisahávajú, že už nikdy… Ale bez skúmania skutočnej príčiny, túto chybu ľahko zopakujú. Do istej miery totiž takýchto partnerov priťahujú.

Ten milenecký vzťah bol v skutočnosti niečím, čo milenec v tej chvíli potreboval. Bola v tom vzbura proti predstave rodiča. Bol v tom kus slobody a neviazanosti. Túžba konečne si urobiť po svojom. A nebyť pripútaný k tomu druhému. Ten predsa odchádzal a pravidelne prichádzal. Dokonca tým nehrozil stereotyp, ktorý tak veľa pekných vzťahov ničí. Bolo v tom napätie aj vzrušenie. Nespútanosť. Ale aj prejavenie emócií a sexuality, ktoré milenka / milenec si voči svojmu otcovi / matke nemohli dovoliť, hoci inak často bola jeho manželkou / manželom. Tá situácia sa javila ako win win pre obidve strany, kým Semelé nedospela k rozhodnutiu, že chce niečo viac. Či už milenka zatúžila po stabilnom vzťahu, po oficiálnom vzťahu, alebo dieťati, dôležité je, že dospela. A dospela vo vzťahu, ktorý v tej chvíli má. Preto hoci ten druhý je zadaný a starší, napriek tomu je jej / jeho prvou voľbou a bojuje o neho.

Ale uvedomí si vedome tento posun, že odteraz chce niečo viac? Ak by sa aj neverník rozhodol pre ňu, jeden problém by tu ostal. Nedoriešení vzťah s otcom, ktorý ju priviedol do náruče staršieho muža. Vek ako taký nie je problém. Ale tu k vekovému rozdielu prišlo z iného dôvodu. A samozrejme, sú tu aj záväzky neverníka a pochybnosti ohľadom jeho schopnosti byť oporou a dať žene istotu…

Väčšinou ten milenecký vzťah končí odchodom neverného a samotou milenca. Uvedomí si milenec, čo sa stalo? Ostane verný svojej túžbe chcieť niečo viac? A predovšetkým, pochopí že príčinou problému je jeho vzťah s rodičom a uzdraví ho? Alebo aspoň pomenuje svoj problém, aby stratil niečo zo svojej moci a zvýšila sa šanca, že ďalší partner nebude náhradou za otca?

.

Jellouschekov pohľad je zaujímavý tým, že vysvetľuje milenecký vzťah ako kompenzáciu a ako dôsledok nezrelých a narušených vzťahov. Pre neverného je milenec kompenzáciou za to, čo mu chýba a dôsledkom vzťahu, ktorý nefunguje tak, ako by mal. To ho samozrejme neospravedlňuje. Na druhú stranu milenec inklinuje k vzťahu so starším jedincom, pretože tak bol vychovaný – bola otcovou náhradnou manželkou, či matkiným náhradným manželom. Vzťah so starším partnerom si tak dokáže predstaviť. Vzťah s iným partnerom (než s rodičom) si vďaka rebélií a vzdoru dokáže predstaviť a v ňom sa realizuje aj to, čo sa pred tým nesmelo…

Zánik mileneckého vzťahu je pre milenca / milenku príležitosťou zamyslieť sa nad svojou situáciou. Uvedomiť si a uzdraviť svoj vzťah s rodičom, ktorý doteraz limitoval výber partnera a nadviazať na túžbu viac – mať stabilný vzťah a tak od začiatku trvať na istých kritériách. Je fér a dôležité stretnúť niekoho, kto od začiatku hrá fér a kto nemá potrebu si zahrávať s druhým človekom a v prípade že si spolu „sadnú“, prevziať na seba záväzok v podobe stáleho a výlučného vzťahu…

 Tomáš Hupka

Hans Jellouschek takmer tridsať rokov pôsobil ako psychoterapeut a venoval sa pritom transakčnej terapií. Ako psychoterapeut pôsobí v Nemecku. Dlhodobo sa venuje partnerským vzťahom a z tejto oblasti napísal pár kníh. Jedna z nich Bludné cesty lásky, sa stala podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:

Wwwcatholicsingles.com