Kvety dobra
Súcit a zamyslenie pri Bohemian Rhapsody for Symphony Orchestra with Solo Viola (2013)
Zase raz, ak nie sme nejako chránení od informácií a aktuálneho diania, zápasíme s tým, nakoľko si pripustiť otras, hnus, špinu, akou je človek schopný zamoriť priestor aj mimo priameho dosahu. Pretože nechceme zostať ani ľahostajní, ani znechutení. Pokušenia sa priam šmýkajú k verejnej teológii…
Stačí sa nejako odpútať? Sme schopní dotykom, slovom, konkrétnym umením trochu napomôcť k tomu, aby sme nezabudli na svoje drobné radosti, potenciály, vlastné obete venovaní a zriekaní sa pre ilúziu moci, ktorá sa stále dopytuje podpory – sumou zabetónovaného osobného strachu?
Jeden odstavec k negatívnemu, jeden odstavec k pozitívnemu…
Čo môže byť vedľa seba, aby z toho bola aspoň harmónia?
Kedy dopláca na krásu šifra a kedy ľudská struna?
Modlime sa vďačne vopred. Správna odpoveď bude vždy viac ako dobre položená otázka.
*
Je pred búrkou.
Asi preto mi napadlo,
že to nemohlo dopadnúť inak,
len náhle.
Tvoje sa vylialo z kože
a otvorilo si svet.
Môžeme si vyberať
aj my – čo chceme.
V okolí letov had,
ako keby
od včera
bola len jar.
*
Stúpame na krídlach,
padáme naostro.
Kupujeme si niečo,
s čím tu nikdy nič nebolo.
Ľahšie hľadáme obrazy.
Chceli by sme v nich zabudnúť
na cenu, ktorou je temný zvyk
obchádzať zázraky aj zmenu.
*
Vo mne
je to vždy najďalej,
kde si.
Požičiame si z večnosti
chvíle,
aby čakanie malo zmysel.
Keď báseň má
aj rým
alebo viac.
Keď je obratom slnko
hviezdna
a Tvoja chuť pre mňa.
*