Denník N

Hra

Nič, len ticho, akoby to bola hra, nevinná, detská…

Raz, dva, tri, raz, dva, tri a potom znovu, do tretice všetko dobré. Moje prsty, striedam ich v presne určenom poradí. Neviem, naučila som sa to kedysi dávno, to bolo machrovania pred spolužiačkami. Aj chalani to chceli vedieť, lenže také jednoduché to nebolo, ak im to vôbec vyšlo, tak jedine v spomalenom režime. Inak nič, prsty sa im poplietli, ešte ani nezačali.

„To sa nedá naučiť,“ lamentoval Tomáš.  Sú to roky, ale na jeho tvár nedokážem zabudnúť, jemu som zo svojho času venovala špeciálnu porciu. Prosíkal, vysvetľoval, ale pomôcť mu to nepomohlo, nikdy to nedokázal. „Moje prsty sú krátke,“ hovoril, keď sa mu nedarilo. Nezainteresovaní mu verili, ja nie, vedela som svoje. Nešikovný, presne taký bol.

Smiešne, ani neviem, prečo som si na čosi také spomenula. Prsty a pohyby s nimi, je tam toho, naučila som sa to a potom, akosi som si to zachovala. Tiež sa divím, uchovať si čosi tak banálne niekoľko dlhých rokov. O nič nejde, palec, ukazovák, malíček, zostava na striedačku, ale jednoduché to nie je. Možno to súvisí s mojím stavom, je to dokonca pomerne pravdepodobné. Ivan, tie jeho reči, stačí, aby okolo nás prešla sukňa. Žiadny zázrak, ani modelka, ale jemu je to jedno. Otáča sa, ukazuje úsmev, potrebuje zaujať. A ja?  Pýtam sa, chcem, aby mi vysvetlil svoje správanie.

Nič, len ticho, akoby to bola hra, nevinná, detská. Ale ja, tento typ hier nemám rada. Ak vyhovujú jemu, mne nie, žiadna iná žena, som dosť citlivá. Nesúhlas, dávam mu ho patrične najavo, nechcem, aby sa takto správal.

Zbláznim sa, musím opustiť tento priestor, už to nevydržím, ani šikovné prsty mi nepomôžu. Buchnutie brány, kráčam ulicou. Nevidím nikoho, som tu len ja a vietor. Uličník, vlieza mi pod kabát, akoby práve pochopil, že drobné rozptýlenie by sa mi mohlo hodiť. Pravda, nemám námietky, len mi začína byť trochu zima. A potom, zbadám ho, pristane mi priamo pod nohami. Žltý, mierne do červena, ani jeseň ešte nie je a on takto. Pošta, prebehne mi hlavou a kráčam ďalej. Od Ivana, možno ospravedlnenie pripravené pre mňa, namiesto slov.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com