Denník N

Československé udalosti roku 1968 v archívoch ukrajinskej KGB

Z archívov ukrajinskej KGB, ktoré boli sprístupnené po revolúcii na Majdane, je možné sa dozvedieť aj zaujímavé veci o dianí v našej krajine. Jedným z dôležitých medzníkov bol rok 1968.

Pred rokom som publikoval z pamätí zakarpatského komunistického funkcionára spomienky na rok 1968, v ktorých usvedčil Vasiľa Biľaka a ministra obrany Martina Dzúra zo lži a zrady vlastnej krajiny (https://dennikn.sk/blog/1212297/ako-uzhorodsky-komunista-potvrdil-bilakovu-a-dzurovu-zradu-v-1968/). V tomto a nasledujúcich blogoch prinesiem informácie o pozadí udalostí búrlivého 1968 roku v Československu (Československej socialistickej republike – ČSSR) tak, ako ich zaznamenali ukrajinské pracoviská tajnej služby (KGB) Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) – skrátene Sovietskeho zväzu. Tieto informácie sú z archívov v Kyjeve, ktoré boli sprístupnené po roku 2014, po revolúcii na Majdane. Mená a údaje o príslušníkoch KGB, sovietskych bezpečnostných a štátnych zložiek uvádzam podľa hlásení KGB v transkripcii z azbuky do latinky. Mená príslušníkov československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), predstaviteľov Ministerstva vnútra (MV) a Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) uvádzam podľa zápisov KGB (opäť v transkripcii z azbuky do latinky) a podľa archívnych údajov slovenského Ústavu pamäti národa. Práve stretnutiam s nimi KGB venovala veľkú pozornosť a archívy pomerne podrobne zachytávajú ich priebeh. Uvádzam aj  mená všeobecne známych vládnych a politických predstaviteľov a straníckych funkcionárov Komunistickej strany Československa a Slovenska (KSČ a KSS) v hláseniach KGB, neuvádzam však mená civilných občanov ČSSR, ZSSR a iných krajín.

Košický policajný náčelník: vývoj je pod kontrolou

Archívne záznamy ukrajinskej KGB zachytávajú množstvo stretnutí s príslušníkmi ŠtB a vedúcimi pracovníkmi MV ČSSR, osobitne z vtedajšieho Východoslovenského kraja a Košíc. Bolo to dané hlavne geografickou prihraničnou polohou oboch pracovísk. Zo zápisov (hlásení) KGB je citeľné, že ich československí kolegovia mali voči nim podriadené postavenie. Boli to vlastne ich informátori nielen o všeobecnom dianí v Československu, ale aj o citlivých a dôverných informáciách z kabinetov najvyšších vládnych a straníckych zložiek, ako aj zo samotného MV a ŠtB.

Na jar 1968 sa opakovane s príslušníkmi KGB zo Zakarpatska stretáva náčelník Krajskej správy ZNB v Košiciach Ján Majer, sprevádzaný niektorými svojimi podriadenými. Jedno z hlásení KGB hovorí o takomto „priateľskom“ stretnutí 20.marca. Majer na ňom popisoval aktuálnu búrlivú politickú situáciu spojenú so zásadnými zmenami vo vedení KSČ a štátu. Ubezpečoval svojich sovietskych kolegov, na čele s náčelníkom zakarpatskej KGB Žabčenkom, že odvolanie nepopulárneho Antonína Novotného z čela KSČ a štátu je nevyhnutné, a že samotné vedenie strany zámerne iniciovalo širokú diskusiu v spoločnosti o nedostatkoch a chybách, aby sa mohli zistiť a vyriešiť. Informuje aj o uvažovanej vnútornej reorganizácii silových zložiek zameranej na oddelenie ŠtB od MV a na zmenu práce samotnej ŠtB, ktorá by sa už nevenovala boju s „vnútorným nepriateľom“, teda sledovaniu bežných občanov z radov mládeže, inteligencie či cirkví, ale plnila by úlohy štandardnej kontrarozviedky. Majer vyhlásil, že sa zavŕši proces federalizácie, a že v rámci neho sa posilní aj autonómia maďarskej a ukrajinskej menšiny. „Počas stretnutia Majer neraz podčiarkol, že udalosti u nich v republike majú výlučne vnútorný charakter a sú plne kontrolované stranou na čele ktorej stojí súdruh Dubček, veľký priateľ Sovietskeho zväzu, a že základom politiky ČSSR naďalej ostáva posilnenie družby so ZSSR,“ konštatuje sa v hlásení KGB z marca 1968.

Na ďalšom stretnutí s „kágebákmi“ 17.apríla ich Majer informuje o citlivých rokovaniach československej vlády s predstaviteľmi viacerých štátov o možnosti poskytnutia úveru, ktorý by stabilizoval zložitú hospodársko-sociálnu situáciu v štáte. Predbežné ponuky predložili ZSSR, Spojené štáty, západné Nemecko, Taliansko a štáty Beneluxu. Majer síce ubezpečuje, že pred prijatím konečného rozhodnutia určite prebehnú konzultácie so ZSSR, ale KGB získava dojem, že „ je možné prijať úver podľa podmienok navrhnutých Beneluxom“. KGB zaujali aj informácie o možnej strate „mechanickej väčšiny“ KSČ v štátnych orgánoch a výraznej redukcii straníckeho aparátu v regiónoch, keďže sa obmedzia jeho riadiace kompetencie. Tiež o pripravovanej rozsiahlej rehabilitácii politicky odsúdených občanov v rokoch 1949 až 1953, či o liberalizácii súkromných ciest čs.občanov na Západ. Majer súbežne „kágébákov“ ubezpečoval, že československá ochrana hraníc so Západným Nemeckom a Rakúskom sa nezníži. Avšak vyjadril rozhorčenie z posilňovania vojenskej prítomnosti susedného Maďarska pri československých (slovenských) hraniciach. Informoval Sovietov aj o tom, že viacero československých občanov židovskej národnosti, vrátane čelných predstaviteľov KSČ, má pozitívny vzťah k Izraelu.

Príslušníci ŠtB: Situácia sa vyhrocuje, sme pripravení aj na ozbrojený boj

Okrem krajského náčelníka ZNB sa separátne s vedením zakarpatského KGB stretáva aj krajské vedenie ŠtB v Košiciach a iní jeho príslušníci. Ich popis situácie doma v Československu je však podstatne dramatickejší.

Hlásenie KGB zachytáva, že 1.apríla sa uskutočnilo stretnutie zástupcu náčelníka Ondreja Dovinu v doprovode  jedného z jeho vtedajších podriadených Jána Hanuliaka.  Dovina prichádza s čerstvými informáciami priamo z Prahy, kde sa zúčastnil porady u náčelníka kontrarozviedky. Dovina s Hanuliakom tvrdia, že začiatkom roka bolo vedenie KSČ a armády výrazne oslabené a ochromené, ale teraz sa už situácia zlepšuje. Informujú o radikálnych kádrových zmenách v krajských a okresných orgánoch strany, s výnimkou Košíc a Brna. Za hlavnú úlohu strany označujú boj s pravicovými a oportunistickými silami v spoločnosti aj vo svojom vnútri. Osobitne poukazujú na stratu kontroly nad médiami, keď už aj ústredný stranícky denník Rudé právo publikuje články v rozpore s líniou Ústredného výboru (ÚV) KSČ.  Sovietom avizujú zmenu v zložení československej vlády. Poukazujú na to, že po škandálnom odvolaní Novotného prišlo do Prahy vyše 200 korešpondentov západných médií, ktorí v nej ostávajú. A sťažujú sa na neobjektívne informovanie o dianí v ČSSR zo strany médií socialistických susedov –  Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Maďarskej ľudovej republiky.

KGB v hlásení zachytáva aj to, že si Dovina s Hanuliakom počas stretnutia v Užhorode vypočuli vo svojom autorádiu prejav Alexandra Dubčeka, a vyjadrili s ním spokojnosť. Naopak, nespokojnosť vyjadrovali so stále neuspokojivou rovnoprávnosťou Slovákov voči Čechom v spoločnom štáte.

Košickí „eštébáci“ zakarpatským „kágébákom“ popisovali aj napätú situáciu medzi vedúcimi zložkami štátu a ŠtB aj v súvislosti so zmenami vo vedení ministerstva vnútra. „V súvislosti s tým, že z Prahy by mohli prichádzať pre krajské vedenie (ŠtB) príkazy a usmernenia vyjadrujúce záujmy skupín alebo jednotlivých osôb, náčelníci oddelení túto otázku medzi sebou prediskutovali a rozhodli, že budú plniť príkazy a usmernenia, ktoré sú v súlade s vôľou KSČ. Dovina a Hanuliak vyhlásili, že orgány štátnej bezpečnosti nevylúčili možnosť ozbrojeného zápasu a boli naň pripravení. Osobne oni a ich kolegovia, nachádzajúci sa neďaleko hranice so ZSSR, sa cítia lepšie, ako príslušníci orgánov štátnej bezpečnosti v centrálnych a hlavne západných regiónoch štátu,“ píše sa v hlásení KGB z prvoaprílového stretnutia.

Ešte dramatickejšie vyznieva hlásenie KGB zo stretnutia s československými „eštébákmi“ z 29.apríla, ktoré sa uskutočnilo v Čiernej nad Tisou. Pozoruhodné je, že sa v ňom, na rozdiel od iných z tohto obdobia, neuvádzajú mená zúčastnených príslušníkov z oboch strán. Nemenovaní predstavitelia ŠtB sovietsku KGB informujú, že Dubček a jeho vedenie KSČ ustupuje pravicovým silám a stratilo úplne kontrolu nad médiami. Práve vymenovanú novú československú vládu na čele s Oldřichom Černíkom označujú za dočasnú a dávajú jej prezývku „vláda Kerenského (poznámka: podľa prechodnej ruskej vlády Alexandra Kerenského, ktorá vládla v Petrohrade pár mesiacov v medziobdobí po zosadení cára a vyhlásení republiky až do boľševického prevratu v roku 1917). Tvrdia, že ešte začiatkom roka 1968 MV ČSSR informovalo vládu, že americké a západonemecké tajné služby rozpracovali rozsiahly plán destabilizácie situácie v ČSSR, ale bez odozvy. Ako príklad uvádzajú, že na výročie ukončenia 2.svetovej vojny  9.mája je už odsúhlasené verejné vystúpenie amerického diplomata v západočeskej metropole Plzeň, ktorú na konci vojny oslobodili vojská USA. Varujú pred aktivizáciou pravicových síl aj v samotnej KSČ, ktoré chcú prevziať kontrolou prostredníctvom zvolania mimoriadneho zjazdu strany. Do vysokých funkcií v strane aj štáte sa dostávajú čerstvo rehabilitovaní ľudia a aktivizujú sa aj príslušníci cirkví a duchovenstvo.

Príslušníci ŠtB sa KGB sťažujú na narastajúcu nevraživosť a stupňujúce sa osobné útoky voči nim a ich rodinám, čo niektorých z ich kolegov malo priviesť až k samovražde. Tiež s nevôľou informujú o kritike ich práce na schôdzi  straníckeho vedenia v Košiciach. „Československí súdruhovia sa obávajú, že u nich môžu vypuknúť udalosti podobné udalostiam v Maďarsku v roku 1956,“ píše sa v hlásení KGB. Príslušníci ŠtB súčasne však ešte vyjadrili podporu Dubčekovi  a ÚV KSČ s tým, že doteraz to boli z ich strany len taktické ústupky pravicovým silám. Dúfajú, že teraz sa už prikročí k razantným opatreniam, lebo inak sa vývoj situácie vymkne kontrole. „Vyhlásili, že dobre chápu zložitosť situácie a sú pripravení v prípade nevyhnutnosti brániť úspechy socializmu so zbraňou v ruke….Českí (poznámka: KGB veľmi nerozlišuje slovenskú národnosť a buď píše o Čechoslovákoch alebo Čechoch, aj keď sú účastníci stretnutí zjavne Slováci) súdruhovia budú bojovať do konca a v krajnom prípade poprosili o možnosť emigrovať do ZSSR,“ dramaticky hlási začiatkom mája užhorodské pracovisko KGB svojmu straníckemu a vládnemu vedeniu v Kyjeve a Moskve.

Výzvy na vojenskú intervenciu

V polovici mája je už citeľne kritickejší aj pôvodne umiernený náčelník krajskej správy ZNB Majer. Na stretnutí 13.mája už hovorí KGB o výraznej aktivizácii antisocialistických síl, anarchistov a demagógov. Hlavné médiá sú, podľa neho, pod kontrolou „pravicovej inteligencie“ s prítomnosťou „sionistického elementu“. Majer spomína varovanie poľského kolegu, podľa ktorého začínajú situáciu v ČSSR kontrolovať Židia. Zmieňuje sa o desaťtisícovej demonštrácii pri pamätníku „bývalého francúzskeho generála“ Štefánika, kde zaznievali početné antikomunistické heslá. Obáva sa, že pravicové sily získajú prevahu na chystanom mimoriadnom zjazde KSČ. „Kágebáci“ si myslia, že Majer ich zámerne chcel použiť, aby cez nich poslal odkaz do Kyjeva a Moskvy, že hovorí za tých, čo chcú a trúfajú si situáciu ukontrolovať.

Prakticky súbežne sa s KGB stretáva aj náčelník pracoviska ŠtB v Čiernej nad Tisou kapitán Ondrej Široký. Tiež popisuje dramatické zhoršenie vnútropolitickej situácie a pripúšťa už ozbrojené stretnutie. V tejto súvislosti tvrdí, že zbrane, ktoré majú oddiely Ľudovej milície v jeho mestečku, nie sú kvôli svojmu technickému stavu použiteľné. Zaujíma sa, či sú pravdivé informácie o zoskupovaní vojenských síl ZSSR na hraniciach s ČSSR a o vyhlásení čiastočnej mobilizácie. „Kágebáci“ mu to potvrdzujú s tým, že je to len plánované cvičenie. Široký na to reaguje, že ak by sovietska armáda bola naozaj na hranici, oni by boli pokojnejší a mohol by sa v republike urobiť poriadok.

Ďalšie znepokojivé správy podáva KGB 17.mája podplukovník Hanuliak z košickej krajskej správy ŠtB. Informuje o zvýšenej aktivite maďarskej menšiny a o distribúcii letákov vyzývajúcich na jej autonómiu. S uspokojením konštatuje, že dovtedy voči jeho kolegom kritické košické krajské vedenie KSČ vyzvalo ŠtB, aby zasiahla. Tiež označuje novovymenovanú vládu O.Černíka prezývkou „Kerenského vláda“, a tiež spomína upozornenie kolegov z Poľska na snahu čs.občanov židovskej národnosti obsadiť vedúce posty v ČSSR.  Pozitívne referuje o stretnutí s maďarskými kolegami v Miškolci, ktorí ich varovali pred opakovaním udalostí z roku 1956. A v prípade potreby ponúkli svojim československým kolegom úkryt a azyl aj s rodinami v Maďarsku. Naopak, za pozitívum vývoja doma v ČSSR Hanuliak označuje to, že za posledné mesiace sa ukázali všetky protisocialistické a protisovietske sily, ktoré ŠtB mohla zmonitorovať a KGB hlási, že im uvádzal mená konkrétnych spisovateľov, novinárov a ďalších verejne činných osôb.

Koncom mája, počas spoločného kultúrneho podujatia na československo-sovietskej hranici, odovzdáva cez operatívneho pracovníka KGB svoj list náčelník 4.správy východoslovenskej  ŠtB Ján Haščák (v hlásení KGB je uvedený pod porušteným menom ako Ivan Dmitrijevič Haščák – poznámka: KGB porušťovala a uvádzala pri československých občanoch typické ruské meno po otcovi veľmi zriedka a zdá sa, že zväčša to bolo pri osobách, ktoré mali k ZSSR alebo KGB nejaký veľmi blízky vzťah).  Haščák vo svojom liste tvrdí, že vývoj v ČSSR smeruje podobným smerom ako v Maďarsku v roku 1956. Uvádza príklady, podľa neho, narastajúcej anarchie cez „absolútnu demokraciu“, keď si médiá môžu písať kriticky voči socializmu bez kontroly čo chcú. Tvrdí, že sa na dedinách aktivizujú tzv.kulaci, ktorí žiadajú od družstiev naspäť svoju pôdu, ale aj nacionalisti z obdobia tzv. Slovenského štátu. Popisuje spory v ukrajinskej menšine na východe Slovenska, kde sa ľudia delia podľa toho, či sú pravoslávneho alebo gréko-katolického vyznania. Ostro kritizuje ministra vnútra Pavla, ktorý podľa neho svojimi príkazmi sparalyzoval prácu ŠtB. Tiež sa zmieňuje o osobných útokoch na príslušníkov ŠtB a ich rodiny a tvrdí, že vo vedení KSČ je citeľný príklon k sionizmu. „Zachovať socializmus v našej krajine je možné v súčasnej situácii len s pomocou sovietskeho národa,“ posiela Haščák cez KGB odkaz do „Sojuzu“.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.