Denník N

Klimatická zmena v (slovenskej) politike.

Ukazuje sa, že v európskej politike prevládlo očarenie hrou nad pravidlami a dlhodobou stratégiou. Dlhodobo pripravovaný Spitzenkandidat Weber pohnojil hneď na úvod čo mohol, až vzbudil pocit akútnej nepriechodnosti. Po mesiacoch vyťahovania (dvojíc) zajacov z klobúka sa 2 týždne pred uzávierkou kandidátok rozhodol (vicekancelár a minister financií) Olaf Scholz, že pôjde do boja o post šéfa SPD a očakáva sa oživenie strany aspoň približne pripomínajúce to Schulzovo spred dvoch rokov. 2 týždne zostávajú do krajinských volieb v bývalej DDR a AKK presviedča verejnosť, že nemá feeling na vedenie strany (CDU) a niekto si už všimol, že každý mesiac padne za obeť aspoň jeden porcelánový servis. Chlieb sa začína lámať až teraz, niekoľko dní pred voľbami.

Ak Salvini precenil svoju ambíciu byť talianskym premiérom, tak po epizódnom vystúpení s Le Penkou neostáva Borisovi Kollárovi iná možnosť, ako prekryť programové prázdno vlastnej rodiny, len posielať do basy všetkých, ktorých mená mu prídu vhod. Alojz Hlina aktívne zostavuje kandidátku, hoci stávka “všetko na Webera“ jednoducho nevyšla a namiesto toho, aby hľadal (a počkal na) spojencov typu KDH-light, ide do spojenectva s ideovými protivníkmi. Chlieb sa začne lámať v januári. Dovtedy to bude niečo vzdialene pripomínajúce atletický desaťboj.

V zásade najlepšie karty drží v rukách stále Robert Fico. Nazávislí a solidárni bojovníci proti korupcii mu síce ubrali na preferenciách, ale takmer nijako neohrozili jeho ekonomickú moc a vplyv. Nepamätám si, že by Igor Matovič niekedy prišiel s ucelenou koncepciou, ktorá by bola hodná oponentúry. Zvolenie Ursuly von der Leyen na čelo Únie by malo byť kategorickým imperatívom nato, aby hľadali s Hlinom spoločné riešenia. A možno len nerozumiem …

Klimatická zmena je v prvom rade obrovský biznis, ktorý vyrába nových víťazov a porazených. A hoci môžeme mať pocit, že sa to týka budúcnosti nás a našich detí, v praxi ide skôr o to, ako sa rozhodnú (čo urobia) naši volení zástupcovia. Prílišné podľahnutie tlaku “uhlíkových“ lobistov ohrozuje záujmy (schopnosť prispôsobiť sa) nášho priemyslu, bagatelizovanie výsadby lesov a manažmentu vody zase umocňuje našu predstavu o fatálnosti celého problému a nemožnosti ho aktívne ovplyvňovať. Pri všetkej úcte, ani pôsobenie progresívnej omladiny veľkú nádej zatiaľ nevzbudzuje. A ani nekorešpondujú s (technologickými a globálnymi) názormi Richarda Sulíka. Vyjadrenia iných som zatiaľ nepostrehol … Možno len čakajú na vyjadrenia Roberta Fica. Aby podrobili zdrvujúcej kritike jeho názor. Z princípu.

V princípe tu ide ale o nadstranícky problém. Robert Fico má šancu opäť raz pritvrdiť muziku a odpútať sa od pelotónu … zatiaľ čo ostatní budú riešiť Kočnera.

Želám daždivý deň.

Teraz najčítanejšie