Denník N

Dlhodobá starostlivosť ako súčasť striebornej ekonomiky

Ľudia sa v globále dožívajú čím ďalej vyššieho veku, vek dožitia sa v priemere predlžuje. Ženy na Slovensku predbiehajú mužov v počte dožitých rokov o 7 rokov. Kým u mužov sa očakáva vek dožitia v priemere 74 rokov, ženy sa dožívajú až 81 rokov.

Súčasný trend starnutia populácie bude mať vážne dôsledky na verejné financie. Na starnutie populácie majú vplyv 3 zásadné faktory. Prvým faktorom je tzv. starnutie zhora, čo znamená predlžovanie veku dožitia. Druhým zásadným faktorom je tzv. starnutie zdola, ktoré pojednáva o znižujúcej sa natalite (pôrodnosti). A tretím faktorom ovplyvňujúcim starnutie populácie sú výkyvy, ako boli baby-boom po 2. svetovej vojne alebo generácia Husákových detí.

Práve Slovensko bude spomedzi krajín Európskej únie dôsledkami starnutia jednou z najviac postihnutých krajín. Neriešené starnutie má za následok zásadné ovplyvnenie fungovania dôchodkového systému, ktorý sa môže zmeniť na prudko deficitný. S poklesom pôrodnosti totiž do dôchodkového systému prichádza menej pracujúcich, a teda prispievateľov na vyplácané penzie je menej, ale zároveň rastie počet poberateľov dôchodku. Rovnako narastá tlak na zdravotný systém, kde taktiež klesajú príjmy do systému, ale rastú výdavky aj vo forme dlhodobej starostlivosti. A v neposlednom rade znížená pôrodnosť bude mať vplyv na školstvo menším počtom žiakov a študentov.

Meniaca sa veková štruktúra obyvateľstva na Slovensku nebude mať iba negatívny vplyv na ekonomiku a spoločnosť ako takú, ale zároveň sa nám poskytuje možnosť na inovovanie častí našej ekonomiky. Musíme sa pokúsiť pretvoriť oblasti ekonomiky, ako sú priemysel, doprava, stavebníctvo, turizmus, potravinárstvo, IKT a zdravotníctvo vrátane dlhodobej starostlivosti.

Zámerom dlhodobej starostlivosti je nepretržitá starostlivosť o pacienta (nie vždy len seniora). Časovo je táto starostlivosť pomerne náročná, keďže nevieme presne odhadnúť, kedy už pacient nebude musieť využívať takúto formu starostlivosti a či vôbec sa dokáže pacient vymaniť z tohto druhu starostlivosti. Potreba dlhodobej starostlivosti vzniká pri trvalej funkčnej neschopnosti a cieľom starostlivosti je poskytnúť trvalú podporu pri prekonávaní funkčných obmedzení a podporu pri integrácii do spoločnosti. Výsledkom dlhodobej starostlivosti je podpora v čo najväčšej nezávislosti klienta vrátane jeho sociálnej a pracovnej integrácie.

Treba ale pripomenúť, že klient dlhodobej starostlivosti je nositeľom nárokov na ňu, ale nie prostriedkov na ne. Dopyt po tomto druhu dlhodobej starostlivosti bude v budúcnosti narastať, keďže sa nám síce vek dožitia zvyšuje, ale zároveň je dôležité poznamenať, aj vek dožitia v zdraví, ktorý nie je totožný s vekom dožitia. V priemere sa nám javí teda ten faktor, že po dosiahnutí hranice veku dožitia v zdraví sa rapídne zvyšujú náklady na zdravotnícku starostlivosť u penzistu a vyžaduje sa u neho často nepretržitá dlhodobá starostlivosť. Poskytnutie tejto služby bude dôležitým faktorom v budúcnosti, a to nielen z ekonomického hľadiska. Jediným problémom totiž nie je, odkiaľ štát zoberie peniaze na dlhodobú starostlivosť, pretože samotní penzisti nedosahujú dostatočne vysoký dôchodok na tento inštitút, potreba väčšej miery zdravotníckeho personálu  zároveň nastoľuje ďalší problém, ktorého riešením sa musíme zaoberať v čo najkratšom čase.

logo evsTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

 

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.