Denník N

Kauza Cervanová – Brázdovo auto vs. svedkovia únosu

Roman Brázda
Roman Brázda

Tento blog nadväzuje na blog Augustín Šiška a Bublincové – svedkovia, ktorí údajne podporujú oficiálnu verziu. Budem v ňom porovnávať Brázdove auto Fiat 125 P (presnejšie auto jeho otca) s autom, aké opísali svedkovia únosu. Ako vo všetkých mojich blogoch, tak aj v tomto blogu uvádzam primárne zdroje, prípadne linky na primárne zdroje, takže každý si môže pravdivosť textu ľahko overiť.

Brázdov Fiat 125 P

Začnime najskôr fotografiou z Kaníc, na ktorej je automobil Brázdovho otca – Fiat 125 P, ktorým mala byť podľa oficiálnej verzie unesená Ľudmila Cervanová:

Brázda a jeho Fiat 125 P
Brázda s manželkou a auto jeho otca – Fiat 125 P

– tu si treba hlavne všimnúť, že zadné svetlá sú zvislé a vzadu pod ŠPZ sa nenachádzajú žiadne mriežky

Podľa oficiálnej verzie mala byť počas únosu posádka tohto auta v zložení: Brázda (šofér), Kocúr (vedľa šoféra) a vzadu Čerman, Andrášik a Zimáková. Po únose sa mala posádka rozrásť o Cervanovú.

Výpovede svedkov únosu

Ide o svedkov únosu dievčaťa, ku ktorému došlo medzi internátom ĽŠ a autobusovou zástavkou. Títo svedkovia vypovedali krátko po zmiznutí Cervanovej (čerstvé pamäťové stopy) a nikdy nespomenuli nátlak, alebo manipuláciu zo strany vyšetrovateľov z prvotného vyšetrovania, preto ich výpovede z tohto obdobia možno považovať za dôveryhodné.

Svedkyne Prieložná a Mlynarčíková

Svedkyňa ZDENKA PRIELOŽNÁ (Kováčová), ktorá sa v kritickom čase vracala so svedkyňou Mlynarčíkovou z parkoviska na internát ĽŠ, vo svojich prvotných výpovediach z roku 1976 (rozsudok KS z r. 2004, s. 59) okrem iného uviedla, že v aute, ktoré videla spolu so svedkyňou Mlynarčíkovou na parkovisku, ktoré okolo nich neskôr zozadu prefrčalo (museli odskočiť do pravej strany) a ktorým bolo následne v tmavej časti – blízko pri autobusovej zastávke unesené neznáme dievča, si všimla, že vpredu bol vedľa vodiča (ktorého nevidela) muž, ktorého zbadala len na malý okamih zozadu (tvár si nestihla všimnúť) – hlavu mal sklonenú k zemi a videla mu len temeno hlavy – mal lysinu a tmavé vlasy. Okrem toho tam bola tma, takže dobre nevidela a uviedla, že tohto muža by nepoznala, aj keby ho videla v skutočnosti. Navyše, na hlavnom pojednávaní v roku 2003 uviedla, že v tom čase bola krátkozraká, mala 1,5 dioptrie a v čase, keď sa skutok stal, bola bez okuliarov.

– už tu je ostrý rozpor s oficiálnou verziou, podľa ktorej mal byť vedľa vodiča Brázdu Kocúr, ale ten bol blondiak s hustými vlasmi (v tom čase nikto z Nitranov lysinu nemal):

Miloš Kocúr
Miloš Kocúr

Prieložná vo svojich výpovediach uviedla aj to, že vodiča vôbec nevidela a nevidela, či niekto sedel na zadnom sedadle, pričom podľa oficiálnej verzie malo byť vzadu v aute pred únosom plno ľudí – Čerman, Andrášik a Zimáková (po únose mala pribudnúť ešte Cervanová). Vpredu mal byť podľa oficiálnej verzie šofér Brázda a vedľa neho Kocúr.

Čo sa týka opisu auta, ktorým mala byť Cervanová unesená, tak svedkyňa uviedla, že bolo bielej farby a pravdepodobne to bola značka Žiguli (Žiguli má vzadu, narozdiel od Fiatu 125 P, vodorovné svetlá).

Svedkyňa MAGDALÉNA MLYNARČÍKOVÁ, ktorá bola v tom kritickom čase v spoločnosti Zdenky Prieložnej, vypovedala podobne ako ona (rozsudok KS z r. 2004 s. 61). Okrem iného uviedla, že vodiča by popísať nevedela a muž vedľa vodiča mal tmavé vlasy a ani toho popísať nevie. Auto bolo podľa nej bielej farby, malo obdĺžnikové, podlhovasté koncové svetlá a že išlo o vozidlo Lada, alebo Žiguli.

Výpovede Prieložnej a Mlynarčíkovej:

Vyšetrovacie pokusy

So svedkyňami Prieložnou a Mlynarčíkovou bol dňa 21. 7. 1976 (12 dní po inkriminovanej diskotéke) vykonaný aj vyšetrovací pokus k zisteniu a stotožneniu osobného motorového vozidla, ktorým bola unesená Ľudmila Cervanová. Svedkyne si mali na parkovisku obhliadnuť všetky parkujúce automobily a zistiť, či sa medzi nimi nenachádza podobný typ vozidla, ktorým mala byť Cervanová dňa 9. 7. 1976 po 22:30 spred internátu ĽŠ unesená. Svedkyne sa zastavili pri autách VAZ-ŽIGULI svetlo-šedej farby a VAZ-LADA bielej farby a obe ich zhodne označili, ako vozidlá podobného typu, ako vozidlo s ktorým bola unesená Ľ. Cervanová. Tieto vozidlá mali zadné svetlá vodorovné. Protokol o vyšetrovacom pokuse so svedkyňami Prieložnou a Mlynarčíkovou:

Fotografie Prieložnej a Mlynarčíkovej pri určovaní typu vozidla VAZ-ŽIGULI a VAZ-LADA pri pokuse:

Svedkyne pri vozidle VAZ-ŽIGULI
Svedkyne pri vozidle VAZ-ŽIGULI

– vozidlo má zadné svetlá vodorovné

 

Svedkyne ukazujú na podobný typ auta
Svedkyne ukazujú na vozidlo VAZ-LADA

– vozidlo má zadné svetlá vodorovné

Porovnanie vozidiel Lada a Fiat 125 P

Fotografia Lada – zadok:

Lada - zadok
Lada – zadok

Fotografia Fiat 125 P – zadok:

Fiat 125 P - zadok
Fiat 125 P – zadok

– ako jasne vidieť, vozidlá Žiguli-Lada majú narozdiel od Fiatu 125 P vodorovné zadné svetlá

Tento vyšetrovací pokus zároveň potvrdil ich výpovede v tom, že vo vozidle bolo síce možné rozoznať, že tam sedí vodič,  ale nebolo ho možné poznať a označiť. Vedľa vodiča bolo možné vidieť sedieť muža vo veku asi 30 rokov, tmavších vlasov. Bolo na ňom vidieť, že je vyklonený v otvorenom okne pravých predných dverí. Avšak, bolo ho možné rozoznať len v prípade, že išlo o osobu dobre známu. V prípade, že by sa jednalo o neznámu osobu, bolo by veľmi ťažké uchovať si podobu tváre muža v pamäti, pre prípad rekognície. Rovnako sa tam uvádza, že vzhľadom na miesto, na ktorom sa nachádzali Prieložná s Mlynarčíkovou a fakt, že vozidlo nepoužívalo svetlá, nebolo možné rozpoznať a zistiť ŠPZ:

Fotografie, ktoré znázorňujú situáciu pred internátom ĽŠ v inkriminovanom čase:

– žltý krúžok označuje miesto, kde malo dojsť k stretu svedkýň Prieložnej a Mlynarčíkovej s rútiacim sa autom únoscov (miesto, kde ich auto skoro zrazilo a museli odskočiť doprava)

– modrá šípka znázorňuje smer pohybu svedkýň (z parkoviska na internát)

– červená šípka znázorňuje smer jazdy auta únoscov (z parkoviska k autobusovej zastávke)

1 – miesto, kde mali pred únosom parkovať únoscovia s osobným autom

2 – miesto, kde došlo k stretu únoscov so svedkyňami Prieložnou a Mlynarčíkovou (miesto, kde ich auto skoro zrazilo a museli odskočiť do prava)

3 – miesto, kde došlo k únosu Ľudmily Cervanovej

4 – miesto, kde došlo ku kolízii medzi autom únoscov a svedkom Karabinošom (o Karabinošovi píšem ďalej v texte)

5 – autobusová zastávka

Na druhý deň, čiže dňa 22. 7. 1976, sa konal s týmito istými svedkyňami ďalší vyšetrovací pokus,  ktorý mal za cieľ zistiť a upresniť farbu auta. Pri tomto pokuse ja veľmi zaujímavé, že sa odohrával na nádvoriach mototechny, kde boli uskladnené rôzne typy vozidiel – vrátane Fiatu 125 P, no svedkyne ho neoznačili ako typ auta, ktorý v inkriminovaný večer videli! Pri tomto Fiate sa pristavili a uviedli len, že toto bola tá farba, čiže biela. Hoci sa pri tomto pokuse primárne zameriavali na farbu auta, je reálne, že pokiaľ by bol únos v skutočnosti vykonaný Brázdovým Fiatom 125 P, a oni pri pokuse mali presne tento typ vozidla pred sebou (dokonca 4 x), že by ho neoznačili ako typ vozidla, ktoré vtedy videli? Protokol o vyšetrovacom pokuse zo dňa 22. 7. 1976:

Svedkyne Bublincové

Svedkyne Bublincové vo výpovediach z roku 1976 opisujú udalosť, ktorá sa mala stať dňa 9. 7. 1976 okolo 23:00 hod., pričom táto udalosť bola spojená so ženským krikom a svedkyne v tejto súvislosti spomínajú aj auto, ktoré videli zo vzdialenosti cca 40 metrov. Je pravdepodobné, že práve v tomto aute boli únoscovia s Cervanovou, keďže sa to podľa výpovede týchto svedkýň odohralo v časovom okne, kedy by to mohlo mať reálny súvis s únosom Cervanovej (Cervanová opúšťala diskotéku po 22:30 hod.). Je tam teda časová aj logická náväznosť na udalosť – únos nejakého dievčaťa spred internátu spojený s krikom, ktorú opisujú viacerí svedkovia – Mlynarčíková, Prieložná (Kováčová), Vanko, Mrázko a Lazový. Pozrime sa teda na výpovede BUBLINCOVÝCH (zdroj: rozsudok KS s. 62 a archív Kanice):

– podľa ich výpovedí malo ísť o Škodu 100, čo vedeli podľa ozdobných mriežok vzadu pod ŠPZ, no ako sme videli, Brázdov Fiat 125 P nemal vzadu žiadne mriežky

– v zhode s Prieložnou a Mlynarčíkovou vypovedali, že auto bolo bielej farby a malo podlhovasté svetlá, ktoré boli vodorovne uložené (to sedí na Škodu 100, alebo Žiguli-Ladu, ale nesedí to na Brázdov Fiat 125 P)

– spomínajú nadávajúceho muža v podnapitom stave – ide o svedka Karabinoša

Svedok Karabinoš

Pozrime sa na výpoveď tohto svedka:

– ako vidno, rovnaký typ auta – bledošedú Škodu spomína aj Karabinoš, ktorý musel to auto vidieť v bezprostrednej vzdialenosti, keďže ho skoro zrazilo a následne pri ňom zastalo, a tak mal dostatok času na to, aby si ho poriadne prezrel

– spomína dokonca, že v ňom sedela Cervanová (ako jediná žena) a kričala o pomoc, ďalej spomína, že v aute sedeli ešte traja muži – čo je v rozpore s oficiálnou verziou (v aute, ktoré unášalo obeť, mal byť podľa oficiálnej verzie Brázda, Kocúr, Čerman, Andrášik, Zimáková a Cervanová)

– spomína, že jeden z mužov bol budúci doktor, no žiadny z Nitranov nebol študentom medicíny

– tu treba ale dodať, že Karabinoš je nedôveryhodný svedok – popis posádky vo svojich výpovediach menil a neskôr označil aj Hrma, hoci ten mal nepriestrelné alibi, no čo sa týka určenia auta (Škoda), boli jeho výpovede vždy konzistentné!

Svedok Vanko

Škodu spomína vo svojej výpovedi zo dňa 2. 8. 1976 (čiže relatívne krátko po únose) aj svedok VANKO, ktorý bol v čase únosu pred internátom (zdroj: rozsudok KS 2004, s. 56):

– ako jasne vidieť, aj on spomína Škodu a spomína aj vodorovne uložené zadné svetlá

Zvyšní svedkovia únosu z roku 1976

Ďalšími svedkami únosu, ktorí vypovedali krátko po únose boli: Krajčí, Lazový, Veľký, Mrázko (rozsudok KS od s. 55). Výpovede týchto svedkov sú, čo sa týka opisu auta únoscov menej relevantné, nakoľko mali sťažené výhľadové podmienky. KRAJČÍ pozoroval udalosť z deviateho poschodia internátu a tak nevedel auto bližšie špecifikovať, videl iba dve osoby a vzadu v aute nevidel nikoho. Aj svedok LAZOVÝ pozoroval udalosť z okna internátu a tak auto identifikoval len podľa zvuku výfuku. Svedkovia VEĽKÝMRÁZKO, ktorí v tom čase stáli spolu so svedkom Vankom pred internátom, nespomínajú žiadne auto (Mrázko nemal v ten večer okuliare a preto dobre nevidel), len potvrdili, že im svedok Vanko hovoril, že išlo o Škodu.

Prečo Mlynarčíková s Prieložnou označili ako typ auta Ladu-Žiguli a nie Škodu 100?

Prečo Mlynarčíková s Prieložnou neoznačili Škodu tak, ako to urobili ostatní svedkovia – Bublincové, Karabinoš a Vanko? Je celkom možné, že Prieložná s Mlynarčíkovou si vzhľadom na krátky okamih (auto okolo nich prefrčalo), slabú viditeľnosť kvôli tme, zhasnuté svetlá na aute a fakt, že Prieložná bola v tom čase krátkozraká a nemala pri sebe okuliare, si ozdobnú mriežku nevšimli a preto označili Žiguli-Ladu namiesto Škody 100, nakoľko tieto autá majú zadnú časť (teda tú časť auta, ktorú svedkyne videli), keď neberieme mriežku do úvahy, podobnú (viď obrázok Škody na konci blogu). Túto možnosť potvrdzuje aj prvý vyšetrovací pokus so svedkyňami Prieložnou a Mlynarčíkovou (viď. hore), z ktorého vyplýva, že  z miesta, kde sa nachádzali svedkyne Prieložná a Mlynarčíkova nebolo možné zistiť a rozpoznať ani len ŠPZ, keďže bolo toto miesto slabo osvetlené a vozidlo prechádzalo popri nich so zhasnutými svetlami.

Menej pravdepodobná je možnosť, že by sa pomýlili zvyšní štyria svedkovia (Bublincové, Karabinoš, Vanko), nakoľko títo mali lepší výhľad na auto únoscov. Je veľmi nepravdepodobné, že by Bublincové videli ozdobnú mriežku tam, kde by vôbec žiadna mriežka nemala byť. Navyše, Bohuslava Bublincová vedela pri vyšetrovacom pokuse jasne identifikovať Škodu 100, vedela jasne rozoznať Žiguli od Škody 100 a aj pri tomto pokuse spomína ozdobnú mriežku. Pokus naznačuje aj to, že Bublincové mali na auto oveľa lepší výhľad (ako svedkyne Prieložná s Mlynarčíkovou) – bola osvetlená zadná časť auta, svedkyňa Bohuslava Bublincová videla ozdobné mriežky, obrysy vozidla a vedela prečítať dokonca aj začiatočné písmeno na ŠPZ. Protokol o vyšetrovacom pokuse zo dňa 28. 7. 1976 so svedkyňou Bohuslavou Bublincovou:

Porovnanie Škody 100 a Fiatu 125 P

Automobil Škoda 100:

Škoda 100
Škoda 100 – zadok

 

Škoda 100 - predok
Škoda 100 – predok

– vzadu má ozdobné mriežky pod ŠPZ

zadné svetlá sú vodorovné

– oblejšie tvary

– výrazné mriežky na boku

Automobil Fiat 125 P:

Fiat 125 P
Fiat 125 P – zadok

 

Fiat 125 P - predok
Fiat 125 P – predok

– má zvislé zadné svetlá

– vzadu pod ŠPZ nemá mriežky

– ostrejšie tvary

– predok má diametrálne odlišný od Škody 100

Ako jasne vidno, škoda 100 sa od Fiatu 125 P výrazne odlišuje už na prvý pohľad a je teda veľmi málo pravdepodobné, že by si tieto autá viacerí svedkovia zmýlili.

Nesprávny model Fiata 125 P vo fotoalbume

V Kaniciach sa našiel aj ďalší zaujímavý dôkaz. Krajskému súdu v Bratislave bol v roku 1982 predložený fotoalbum, kde bol uvedený model poľského Fiata 125 P, ktorý má vzadu uložené svetlá vodorovne. Bol  to model, ktorý sa vyrábal od roku 1974. Brázdov otec ale toto prevedenie nevlastnil, čo je evidentné z fotografií. Išlo o omyl, alebo o vedomú manipuláciu s cieľom aspoň čiastočne sa vyhnúť týmto – z hľadiska oficiálnej verzie smrteľným rozporom? Druhej možnosti nahráva fakt, že fotografie Fiata Brázdovho otca sa objavili v Kaniciach a teda vyšetrovatelia museli mať o tom vedomosť. Fotografia Fiata 125 P s vodorovne uloženými zadnými svetlami, ktorá sa nachádza vo fotoalbume:

Fiat 125 P s vodorovne uloženými zadnými svetlami
Fiat 125 P s vodorovne uloženými zadnými svetlami

Záver

– Nikto zo svedkov únosu, ktorí vypovedali krátko po únose neurčil typ vozidla, ktorým mala byť Cervanová unesená ako Fiat 125 P – čiže Brázdove auto.

– Všetci relevantní svedkovia únosu videli na aute zadné svetlá vodorovné – Brázdov Fiat mal zvislé.

– Štyria zo šiestich relevantných svedkov únosu (Bublincové, Karabinoš, Vanko) určili typ auta Škoda 100, ktoré sa výrazne odlišuje od Brázdovho Fiatu 125 P už na prvý pohľad.

– Dve z relevantných svedkýň únosu (Bublincové), ktoré mali pomerne dobré výhľadové podmienky, určili typ auta Škoda na základe jednoznačného identifikátora pre tento typ vozidla – ozdobných mriežok a potvrdil to aj vyšetrovací pokus.

Je teda reálne, aby všetkých relevantných svedkov únosu zradil zrak a zradil ich rovnako zle – že by videli vodorovné zadné svetlá namiesto zvislých? Je reálne, aby dve svedkyne zradil zrak tak, že by videli ozdobnú mriežku tam, kde žiadna mriežka nemala byť? Je reálne, aby si štyria svedkovia zmýlili Škodu 100 s Fiatom 125 P, hoci sa tieto autá výrazne od seba odlišujú už na prvý pohľad?

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy

Teraz najčítanejšie

Martin Fűzy

Blogy o kauze Cervanová z pohľadu nezainteresovaného občana.