Denník N

Pellegríniho odvaha?

Dôležité je iba jedno –  či sa na tom kľúčovom mieste a v ten kľúčový deň zídu svedkovia, ktorí stoja za pravdou obetí  z roku 1968.  …. Lebo to znamená stáť aj za pravdou o únose mladého Kováča, aj o zavraždení Roberta Remiáša, Martinky Kušnírovej a Janka Kuciaka. Niet inej pravdy, než celá.

Dnes je 50. výročie „dňa hanby“- hovorím mu tak preto, lebo sme v r. 1969 strpeli, že na prvé výročie okupácie „pacifikovali“ pokojné protesty študentov a občianstva naši vlastní vojaci, naši policajti  a červení milicionári[1] . Mal som vtedy iba 17 , ale rozumel som dobre, že som  svedkom veľkého podrazu , hanbu a bezmoc toho čierneho dňa cítim podnes.

A práve na dnes ohlásil súčasný premiér, ktorý doteraz hral Ficovho miestodržiteľa, že začína vlastnú politickú hru. Fajn, no otázne bude, či sa to dá, ak ste v živote niečo dokázali len z milosti strany, ktorá je politickou, aj právnou pokračovateľkou línie  KSČ-KSS-SDĽ-SDA-SOP-ZRS-SMER ?  Pellegríni vstúpil do politky až v tomto storočí, no menované strany boli založené komunistami napojenými na veľké „socialistické podniky“ , ktorí zacítili novú šancu napriek faktu, že pred rokom  1989 patrili medzi  politikov husákovsko-jakešovského  režimu[2].

Stálo by za niekoľko viet  opísať aj to, čo to bola za amorálna bagáž, ale to by som vás príliš zdržal… dosť na tom, že SMER  dostal do DNA ich kádre, peniaze aj  štýl užívania moci. P.Pellegríni dnes hovorí, že SMER sa má zbaviť nejakých  persón, ale však sú aj tak odpísané…to jeho veľké očistenie prebehne nekandidovaním bývalého policajného prezidenta?  Takže ako ?

 

Je to krok ku zmene, alebo trik?

Táto otázka je na stole  už od „výmeny“ premiéra. Aj odvtedy,  čo sme s Milanom Kňažkom vyzvali predstaviteľov štátu  a politikov, aby skončili s hanebnou praxou ignorovania obetí okupácie z augusta 1968 [3] . (Upozornili sme, že sa väčšina politickej elity chová, akoby  by si ani neboli istí, či okupácia nebola bratskou pomocou? Akoby  potichu kalkulovali s tým, že však sa tí Rusáci zasa vrátia…)

Pellegríni vtedy, počas minulého výročia okupácie, po prvý raz naznačil,  že on taký nie je … že ako jediný zo smerákov odsudzuje ruských okupantov. No neodišiel ani nekritizoval  stranu, hoci tá  až dosiaľ urobila všetko, aby nebol odsúdený nik z vlastizradných a  doslova krvavých politikov kolaborácie a totality.

Dôsledkom toho je napr. aj  to, že slovenskí politici, zvlášť vládnuci, bezstarostne  kašlú na verbálne proklamované hodnoty, na zákony , slušnosť, aj na voličstvo (česť výnimkám) , považujúc verejnosť  za stádo  blbcov, ktoré naženú marketingom opäť a opäť k urnám. Kašlú u nás (česť výnimkám) aj na obete roku 1968, aj na pamiatku A.Dubčeka a celé to naše národné nešťastie, čo nastalo po okupácii.  Naopak, postkomunisti robia z éry neslobody zlaté časy, relativizujú utrpenie ľudí postihnutých represáliami a odmietajú existenciu celospoločenského regresu , hoci jeho dôsledky znášame podnes.  Nejde o dva názory, ale o pohŕdanie pravdou, napr. aj o roku 1968 a nasledujúcom normalizačnom znásilňovaní národa,  ktoré pôsobí na náš verejný život ako tichý zabiják,  predovšetkým:

  • pre zmätenie hodnôt sa už roky u nás  ku moci dostávajú hrabiví komunisti a pochybní podnikavci (v štýle M.Kočnera),  ktorí vsadili na niekdajšiu „politickú kultúru“ konexií,  ruka-ruku-umývania a partajnej mafie, akou KSČ vždy bola.
  • dôsledkom našej dezorientácie je aj to, že sa objavili „tlaky z Východu“ za vytrhnutie SR z EÚ a NATO. Ruskí komunisti , ale aj putinovci si trúfajú hovoriť čoraz častejšie o revízii výkladu minulosti a pomýšľajú to stvrdiť v Dume zákonom… Priznajme si, že dokonca ani to, že sme sa ocitli v NATO nezabránilo, že sa aj u nás aktivizovali  „zelení mužíčkovia“, akurát nebojujú so samopalmi, ale sociálnymi sieťami. Výsledkom je, že proruské , antizápadné a antidemokratické sily majú vplyv nad pätinou, no za istých okolností až tretinou  voličstva.
  • dezorientovaná verejnosť na dlhé roky stratila poňatie odkiaľ kam kráča.  Tak sa stalo, že dopustila, aby  rozklad politiky zašiel  až po masívne  skorumpovanie  štátu, politickej scény, polície, súdov aj prokuratúry… čoho šokujúcim dôsledkom boli  nedávne vraždy kritikov moci.

 

Práve to sme chceli pred 50. výročím zmarenia  pokusu o demokratizáciu pomerov s Milanom Kňažkom  pripomenúť , že sa  zosúvame do chaosu. A že pokým bude  fungovanie našej  politickej scény stáť na klamstvách a zlodejine, a pokým budú mať vládnuce elity  strčenú jednu nohu vo vstupnej bráne do Kremľa –  slušný , vskutku  európsky štát tu  nebude!

Po minuloročnom 21. auguste som zadúfal, že vražda mladej dvojice priviedla Pellegríniho k poznaniu, že už je povinný pomenovať chorobu, ktorá je zažratá v jeho strane. Že verejne prizná, že strana SMER tzv. perfektne funguje iba preto, že potichu obnovila  nejednu zo zásad politickej práce KSČ (napr. v oblasti tzv. práce s kádrami,  v politicko-organizačnej práci aj na úseku masovokomunikačných prostriedkov – aby som hovoril dobovou rečou).  SMER tiež stráži udržanie   straníckeho ovládania  štátu, ktorý u nás nikdy neprešiel pod riadenie odborníkmi, ale ostal pod nadvládou  straníckych nominantov (kedysi sa im hovorilo nomenklatúra), existenčne závislých od špičky strany. To je esencia problému a perpetum mobile verejného zla. Stranníci poslúchajú vedenie, lebo majú posty a výsady aj bez schopností : to je špirála verejnej správy smerom nadol!

Nepreberné počty afér a škandálov ilustrujú, akú politikun nám sem vniesli nástupnícke strany KSČ  (a jej klony). Sto krát sa už ukázalo, že neustále  replikujú komunistické  prelínanie  „strany a štátu“ , aj politiky a záujmov privátnych skupín, pričom obmedzujú  verejnú (aj mediálnu) kontrolu svojej moci. Opakovane sme videli, ako po prevzatí moci tieto strany paralyzovali kontrolné mechanizmy štátu , vrátane ovládnutia Generálnej prokuratúry, polície, tajnej polície aj súdov (vrátane Ústavného).

Domnieval som sa, že Pellegrinimu po vražde mladého páru už dochádza, že buď ho systém, ktorému dovtedy slúžil, zomelie, alebo sa voľky nevoľky musí stať tým, kto vysloví pravdu o tejto,  údajne sociáno-demokratickej strane, kde sa ešte aj minister sociálnych vecí hrdí hodinkami, na ktoré  si bežný občan nenašetrí ani za celý život. Čo ale urobil Pellegrini ?

………………………

Vsuvka : pre kontext by nebolo od veci si pripomenúť udalosti okolo minuloročného okrúhleho výročia  21. augusta 1968, pretože ilustroval  našu biedu viac, než iné trapasy. Ak ale máš o našej biede prehľad, kľudne túto vsuvku preskoč  ( :  

Našu Výzvu,  ale aj polstoročnicu okupácie z roku 1968,  de facto ignorovali všetky (!) vládne strany. Obmedzili sa nanajvýš na tlačovú správu v štýle  bla- bla- bla. Štátne inštitúcie nezorganizovali panychýdy, ani iné formy pamätných zhromaždení. Osobitne dôkladne sa na to 50. výročie zašil Robert Fico[4]. Sám totiž najlepšie vie, že on, aj jeho SMER sú zombíkmi  Husákovho režimu. Každý rok sa bojí tých dátumov,  pri ktorých by to mohlo verejnosti doklapnúť (najviac  17.novembra  a 21.augusta.). 

Ale na háku mali polstoročnicu okupácie aj ďalší ústavní činitelia:  nič nezorganizoval napr. parlament A. Danka. Sídli síce na Námestí Alexandra Dubčeka a odnedávna si osobuje aj udeľovanie Dubčekových štátnych cien… ale ak išlo o 50.výročie 21.augusta 1968,  NRSR pod vedením A.Danka neusporiadala žiadnu dôstojnú spomienku, , naopak, pán Danko sa ešte aj v to leto  pchal Kremľu do zadku [5] Bola to hanba? Nie , bola to Hanba! Verím, že ak by Dubček vstal z hrobu, ako prvé by si odniesol spred NRSR svoju sochu, a ako druhé by strhol tabuľu s názvom „Námestie A.Dubčeka“.

Nič v ten minulý august nepodnikla ani slovenská vláda, hoci jej hlavná politická strana sa verbálne hlási za sociálnodemokratickú a tvrdí že nadväzuje na „odkaz A. Dubčeka“ (ten by vám to, chlapci , vytmavil, ak by mohol!) Hanba!

Nič nezorganizoval ani prezident Kiska, ktorý pre istotu v hlavnom meste ani nebol… vraj dovolenkoval.  Bol už vtedy vydieraný svojimi daňovými …ehm…záležitosťami? Bál sa pochopov Roberta Fica tak strašne, že ho nechcel dráždiť? To pán Kiska neprezradil. Až o pol roka neskôr vyšiel so šokujúcim priznaním : vraj on bol už vtedy Ficom zastrašovaný, aj vydieraný[6].

Čo si o tom má človek myslieť? Prečo s tým nevyšiel ihneď pri prvom náznaku vydierania?  To preto si zadovolenkoval aj po vražde Kuciaka a Kušnírovej? Preto zahasil minulú jar protesty mladých? Ktovie…  faktom ostáva, že  na 50. výročie krvavého potlačenia č-s pokusu o demokratizáciu sa pán Kiska zašil ešte dôkladnejšie, než R. Fico. To mu ostane ako hanba.

Aby som neobišiel ani zodpovednosť opozičných strán: spoločný projekt sa – ako inak-  nedohodol. S výnimkou Igora Matoviča a ľudí z OĽaNO a SaS, si nespomínam na žiadnu inú akciu opozície.  OĽaNO nekládlo iba vence pri múre Univerzity Komenského (o túto akciu sa rok čo rok stará mimovládka Konfederácia politických väzňov Slovenska, ešte že takú máme!), ale sme sa postavili pred ľudí tam, kde to pred 50 rokmi vrelo – na Námestie SNP.      Bolo v ten 36 stupňov v tieni, a  každý politik vedel, že v takom hici sa nedá urobiť žiadna kortešačka –  vedeli to aj lídri opozičných strán (preto išli zväčša k vode).  Vedeli to  aj u tzv. bláznivých matovičovcov, ale práve títo pochopili, že pri krvavých a bolestných výročiach sa nekalkuluje, čo z toho strana vyťaží. Že vtedy nerozhoduje  ani to, koľko príde ľudí. Dôležité je iba jedno –  či sa na tom kľúčovom mieste a v ten kľúčový deň zídu svedkovia, ktorí stoja za pravdou obetí  z roku 1968.  …. Lebo to znamená stáť  aj za pravdou o únose mladého Kováča, aj o zavraždení Roberta Remiáša, Martinky Kušnírovej a Janka Kuciaka. Niet inej pravdy, než celá.

……………………………………………………………

Toho minulého 21 augusta sa v tej teplom zmorenej Bratislave dalo vidieť v priamom prenose,   ako stojí  svet slovenskej politiky dolu hlavou : pre rešpekt k hodnotám , ktoré zosobnujú obete  roku 1968,  urobila niečo aktívne  len hŕstka posmievaných popolvárov slovenskej politiky. Slávni, bohatí a titulmi ovenčení ústavní činitelia, ako prezident, parlament či vláda im nevenovali  ani toľko úsilia, aké venujú zorganizovaniu  predvianočných večierkov na svojich úradoch.

………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

Tá spomienka na minuloročné výročie 21. augusta sa mi aktualizovala kvôli dnešnému zásadnému stanovisku P. Pellegríniho. Vtedy, pred rokom, sa predsa len trochu odlíšil, ba si aj požičal z mojej a Kňažkovej výzvy zopár citácií  : )

Pravda –  neodvážil sa urobiť to , ku čomu sme ho vyzývali, tzn. usporiadať štátnu spomienku, alebo panychýdu za obete okupácie. Chápeme, sovietčík Fico by sa hneval. Obmedzil sa teda na minimum – tzn. že vystúpil  na pódiu počas otvorenia jednej foto výstavy … ale zarečnil odvážne, akoby už-už  chcel vybehnúť z komunistického košiara SMERu. [7] Vyjadril sa tiež, že nemá problém, aby sa 21. august  (konečne) zapísal medzi pamätné dni SR[8].

…………………………………………………………………

No máš ho vidieť…! [9] Možno by aj nemal nič proti, ale to je málo. Premiér P.Pelegríni nepokračoval v náznaku odvahy, ktorý prebleskol 21. augusta 2018.  Naopak – celý ten rok len uhýbal Robertovi Ficovi a zhulákal ho bárs aký Blaha. Zľaknuto  sa prizeral politike konvergencie medzi SMERom a fašistami. Prehrával aj zápas o vládnu zahraničnopolitickú líniu, s ktorou si svoje ruské čižmy opakovane poutieral A.Danko. Pellegrini ten rok, čo uplynul  od 21. augusta 2018, nevyužil,  iba prečušal.

Dnešok, presne rok po, si vybral na svoje veľké vyjadrenie.  Bude to ale tentoraz už naozaj? Alebo opäť ako zvyčajne? Končí, alebo nekončí so štruktúrou SMERu? Prečo až teraz hovorí to, čo mal povedať hneď po vražde Kuciaka a Kušnírovej?

Nie sme náhodou svedkami  stĺkania  ďalšej záchrannej plte pre oligarchiu KSČ (potom SDĽ, ZRS, SNS, HZDS, … SMER), podobnú tej, čo ju postĺkal  do podoby strany SMER Robert Fico v r. 1999?

 

Poznámky:

[1] Pre mladších :  Ľudové milície predstavovali v č-s štáte   paralelnú zbrojnú moc podriadenú výlučne najvyššiemu predstaviteľovi KSČ.  Bola to plne ozbrojená armáda, zložená  výlučne z členov KSČ . V prísahe si dali za cieľ brániť so zbraňou v ruke nadvládu komunistickej strany nad zvyškom spoločnosti. Práve jej príslušníci zabíjali 21.  augusta 1969 neozbrojených demonštrantov.

.

[2] O tom, ako sa  kariéristi z historicky porazenej a za zločinnú uznanej strany  KSČ dostali opäť na popredné politické pozície, ako cez ekonomickú transformáciu získali majetky, aj médiá , ako nám vládli aj prezidentovali … o tom by bol oveľa dlhší článok, než teraz vládzem napísať… Isté ale je, že prvou nekomunistickou hlavou tejto republiky sa stala až Z.Čaputová.

[3]https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480761-budaj-a-knazko-vyzvali-ustavnych-cinitelov-aby-odsudili-okupaciu-ceskoslovenska/ )

[4]https://dennikn.sk/1211710/fico-si-vyrocie-okupacie-sovietskymi-vojskami-nevsimol/?ref=tema

[5]https://hlavne.sk/domace/a-danko-posiela-z-ruska-sarkasticky-pozdrav-co-v-nom-je/

[6]https://www.facebook.com/AndrejKiska/videos/2170125843239785/?v=2170125843239785

[7]https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480761-budaj-a-knazko-vyzvali-ustavnych-cinitelov-aby-odsudili-okupaciu-ceskoslovenska/

[8]Zákon, čo by zapísal deň okupácie medzi pamätné dni predkladám v tomto volebnom období už štvrtý krát.

(9) Moju legislatívnu iniciatívu za zapísanie 21. augusta medzi pamätné dni zakaždým zmarili najmä hlasy SMERu

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.