Denník N

Slovenská dovolenka

Mnohí ľudia sa počas celého roka tešia na letnú dovolenku. Mesiace vopred starostlivo plánujeme, kam sa so svojimi blízkymi vyberieme, ako sa tam dostaneme, čo si so sebou vezmeme na čítanie… Tešíme sa na pohostinnosť v krajinách, ktoré sa v letných mesiacoch nemôžu dočkať príchodu turistov a turistiek. 

Do tých istých krajín, v letných mesiacoch viac ako v zimných, prichádzajú aj ľudia, ktorí nemyslia na rekreáciu, ale utekajú pred vojnou či prenasledovaním. Pohostinnosti sa však väčšinou nedočkajú. Ocitajú sa v preplnených utečeneckých táboroch, sú vytláčaní za hranice členských štátov Európskej únie a stávajú sa obeťami policajného násilia. V ďalších turistických destináciách hrozí ich obyvateľom a obyvateľkám prenasledovanie alebo zatknutie za vyjadrenie názoru či politického alebo náboženského presvedčenia. Štátne úrady vo viacerých turisticky atraktívnych krajinách zase systematicky porušujú práva menšín a ohrozených skupín vlastného obyvateľstva.

Slovenské more je v Chorvátsku

„Chorvátsko nás láka z mnohých dôvodov. Dohovoríme sa aj bez znalosti cudzieho jazyka, ceny sú porovnateľné s tými našimi, pripravené sú ubytovania od výmyslu sveta a najmä – nečaká nás žiadna nekonečná cesta. Celú rodinu dostaneme k moru pohodlne autom. A za pár hodín!“

Mestá Bihać a Velika Kladuša na severozápade Bosny, v tesnej blízkosti hraníc s Chorvátskom, sa stali dočasným bydliskom pre viac ako 5 500 ľudí, ktorí opustili svoje domovy kvôli vojnovému konfliktu, strachu z prenasledovania a chudobe. Na tieto miesta prišli po takzvanej Balkánskej trase cez Grécko, Bulharsko a Srbsko, dúfajúc, že dosiahli posledný úsek svojej dlhej cesty. Len niekoľkí z nich sa rozhodli ostať v Bosne a Hercegovine. Väčšina týchto migrujúcich ľudí sa pokúsi o vstup na územie Európskej únie prechodom cez nehostinný terén do susedného Chorvátska, kde ich čaká neprívetivé „uvítanie“ pohraničnej polície.

Najnovšie výskumné správy Amnesty International mapujúce situáciu ľudí na úteku v období od júna 2018 do januára 2019 poukazujú na systematické a cielené vytláčanie ľudí na úteku za chorvátske hranice, sprevádzané násilím a vyhrážkami zo strany pohraničnej polície. Amnesty zozbierala výpovede 94 ľudí zaseknutých v dočasných utečeneckých táboroch v mestách Bihać a Velika Kladuša, vzdialených len pár hodín od obľúbených chorvátskych dovolenkových destinácií, akými sú mestá Zadar či Šibenik. Takmer všetci z oslovených vypovedali o svojich skúsenostiach s násilným navracaním z územia Chorvátska po tom, ako strávili niekoľko hodín na policajných staniciach hlboko v chorvátskom vnútrozemí. Množstvo ľudí tiež poskytlo svedectvá o bití, vyhrážkach a krádežiach či ničení ich posledného majetku zo strany chorvátskej polície.

Európska únia, rovnako ako chorvátske úrady, musí okamžite ukončiť hromadné vytláčanie ľudí na úteku a migrujúcich zo svojho územia a zabrániť tak humanitárnej kríze priamo na svojom prahu. Pridajte sa k našej výzve na pomoc ľuďom, ktorí trpia len niekoľko kilometrov od miest, kam my bez akýchkoľvek problémov a komplikácií cestujeme za oddychom.

To najlepšie z Talianska

Kto by nechcel navštíviť krajinu večne zaliatu slnkom a teplom, cítiť vôňu mora a pred sebou vnímať chladný horský vzduch z Álp. Taliansko je medzi dovolenkármi veľmi obľúbenou krajinou. Víta turistov od skorého leta do neskorej jesene. (zdroj: destinácie.sk)

Takmer 500 Rómov a Rómiek, vrátane približne 150 detí, tehotných žien a starších ľudí, sa 10. mája 2019 ocitlo bez domova po tom, ako boli násilím vyhnaní talianskymi úradmi zo svojej osady pri meste Giugliano in Campania neďaleko Neapola. Talianske úrady im nezabezpečili alternatívne bývanie a sedemdesiatpäť rómskych rodín je tak nútených žiť v nehumánnych podmienkach.

Tie isté rodiny sa v priebehu posledných niekoľkých rokov opakovane stali obeťami rôznych porušení ľudských práv zo strany miestnych a štátnych úradov. V júni 2016 ich násilne vysídlili do blízkej budovy bývalej továrne na zábavnú pyrotechniku, kde museli žiť v hrozných podmienkach až do 10. mája tohto roku. Napriek vyčleneným finančným prostriedkom úrady neboli schopné počas celých troch rokov zabezpečiť pre týchto ľudí adekvátne bývanie, až kým nerozhodli o ich opätovnom vysídlení.

Rómske rodiny bez domova, bez prístupu k elektrickej energii a čistej vode tak zostávajú v ohrození a ich ľudské práva sú kontinuálne hrubo porušované. Situácia najväčšmi zasahuje ohrozené skupiny: deti, tehotné ženy a starších ľudí.

Okrem prípadu vysídlených Rómov a Rómiek odmietlo Taliansko v posledných rokoch poskytnúť bezpečné vylodenie viacerým plavidlám humanitárnych organizácií, na ktorých palube sa nachádzali ľudia na úteku, medzi nimi aj viacero detí. Taliansko víta turistov takmer celý rok. Prečo nie ľudí v núdzi?

Za vôňou a krásou Turecka

„Turecko patrí medzi krajiny s najlepšími službami all inclusive na celom svete. Tí, ktorí radi cestujú za oddychom, určite ocenia vynikajúce služby SPA centier, kvalitne pripravené pláže priam volajúce na oddych a načerpanie nových síl.“ (zdroj: destinácie.sk)

Ako obyčajne, už počas prvých jarných dní bolo vonku krásne slnečné počasie, keď som vstúpila do chladu ženskej väznice Bakırköy v Istanbule. Mala som tu stretnutie s Nazlı Ilıcak, 75-ročnou novinárkou odsúdenou na doživotie za „snahy o rozvrat ústavného poriadku“. Vo väzení strávila už takmer tri roky a stále nedokáže pochopiť, ako mohol jej adresár s menami a telefónnymi číslami priateľov a priateliek poslúžiť ako usvedčujúci materiál pri obvinení z terorizmu.

Nazlı Ilıcak mi počas nášho rozhovoru povedala, že jej chýba starý život, deti a vnúčatá. „Je to ako byť zamknutá v hrobke. Snažíš sa natiahnuť a niečoho sa zachytiť, ale nemôžeš.“

Stretla som tam aj Pınar Gayıp, reportérku agentúry Etkin News (ETHA), ktorá ma privítala so širokým úsmevom. Bola obvinená z „členstva v teroristických organizáciách“ a „prípravy propagandy pre teroristické organiziácie“ a následne umiestnená do vyšetrovacej väzby. Medzi kľúčové dôkazy v prebiehajúcom súdnom procese proti Pınar Gayıp patria jej príspevky na sociálnych sieťach.

Je nepochopiteľné, že novinári a novinárky ako Nazlı a Pınar sú vo väzení za to, že vykonávali svoju prácu. Je šokujúce, že mnoho z nich bolo odsúdených vo fingovaných súdnych procesoch na základe falošných dôkazov a nezmyselných obvinení.

Z väznice odchádzam s ťažkým srdcom. Myslím na novinárky a novinárov, ktorí sú terčom brutálnych snáh vlády o umlčanie akýchkoľvek hlasov kritických k režimu.

– píše Beril Eski Amnesty Turecko.

Moderná tvár biblickej krajiny

Jeruzalem, Telavivské pláže a nočný život, Nazaret, Betlehem, Mŕtve more. Vedeli by ste, v ktorých chvíľach „dovolenky v Izraeli“ necestujete po Izraeli? Cestovné agentúry totiž často preberajú chybné zemepisné údaje, vychádzajúce z úradnej propagácie štátu, ktorý je vo vzťahu k Palestíne okupačnou mocnosťou. Napríklad na webe destinácie.sk, z ktorého sme čerpali aj citácie o predchádzajúcich turistických destináciách, sa o Izraeli nesprávne uvádza, že jeho hlavným mestom je Jeruzalem.

Hlavným mestom Izraela je Tel Aviv. Jeruzalemu prináleží špecifický medzinárodný status a jeho palestínsku východnú časť, v ktorej sa nachádza aj Staré mesto s Múrom nárekov, Izrael nezákonne anektoval pred viac ako polstoročím. Amnesty International v aktuálnej správe o Izraeli a Okupovaných palestínskych územiach uvádza, že izraelské úrady v posledných dvoch rokoch zintenzívnili výstavbu a rozširovanie sídlisk (tzv. osád) na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema.

V týchto osadách, určených na presídlenie výlučne židovského obyvateľstva z Izraela, si môžete ľahko prenajať ubytovanie cez portály Booking, Airbnb, Expedia a TripAdvisor. Amnesty však svetových turistických gigantov vyzvala, aby zo svojej ponuky tieto ubytovacie kapacity stiahli, pretože osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a ich budovanie predstavuje vojnový zločin. Osady a ich infraštruktúru doprevádza vojenská prítomnosť, čo vedie ku kolektívnemu obmedzovaniu slobody pohybu domáceho obyvateľstva a k ďalšiemu vážnemu porušovaniu ich ľudských práv vrátanie vysídľovania a väznenia bez obvinenia či súdu.

Palestínčania a Palestínčanky sa z rozhodnutia Izraelských úradov nemôžu slobodne pohybovať vo svojej vlasti, vyhnané rodiny sa do nej už viac ako sedem desaťročí nemôžu vrátiť ani na návštevu. My ich krajinu navštíviť môžeme a slobodne sa rozhodujeme aj o tom, či osobne prispejeme k profitu z komerčného využívania ukradnutej pôdy palestínskych vlastníkov, a tým prijmeme svoj podiel zodpovednosti za normalizáciu izraelského porušovania medzinárodného práva.

Text vznikol ako obsah špeciálneho letného vydania novín Amnesty International, ktoré ste si mohli vyzdvihnúť v našich stánkoch počas letných festivalov.

_________________________________________
Požiadajte spolu s nami ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby Slovensko v rámci vlastnej politiky, ako aj na úrovni Európskej únie, prispelo k vytvoreniu bezpečných legálnych ciest pre ľudí na úteku a migrujúcich a prijatiu opatrení smerujúcich k spoločnému európskemu systému zdieľanej zodpovednosti. Podpísať petíciu môžete TU.

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.