Veľa či málo medveďov?
Predstavte si, že každý deň máte plný dom ľudí. Niektorí sú len na priateľskej návšteve, ale niektorí vám vyjedajú kuchyňu, niektorí odnášajú nábytok a niektorí dokonca búrajú steny alebo rozoberajú strechu. Na noc sa to trochu upokojí, ale stále nie ste v dome sami, nikdy nemáte pokoj. Snažíte sa využiť situáciu, hľadáte niečo na zjedenie, hľadáte životný priestor v ktorom môžete existovať. S trochou predstavivosti sa nejako takto môže cítiť medveď v slovenskom lese.
Dlhé roky na Slovensku, okrem iného, prebieha diskusia ohľadom veľkosti populácie medveďa hnedého. Jedna strana hovorí o tom, že medveďov máme veľa, druhá zas o tom, že ich nie je veľa. Tak je ich veľa alebo nie?
Problémom dnešnej doby je, že keby ste aj boli svetovým odborníkom na medvede a mali relevantné vedecké výstupy, prečo je to takto v poriadku, vždy sa nájde skupina ľudí, ktorí sa budú snažiť vaše argumenty relativizovať. Je to tak vždy a všade, a laická verejnosť nadobúda pocit, že pravda je niekde uprostred. No nie, pravda nie je uprostred – pravda je len jedna, avšak aj tak vyhrávajú „relativizárori“. Dosiahli zmätok vo verejnej mienke.
V prípade medveďov tu máme hlavnú záujmovú skupinu, poľovníkov, ktorí samozrejme tvrdia, že medveďov je veľa, pretože by ich radi strieľali a radi by sa ich kožuchom pochválili pred kamarátmi. Ďalej tu máme skupinu lesníkov, ktorí, ako zo skúsenosti vieme, nenávidia biodiverzitu, ale zato milujú smrekové monokultúry a vrchol blaha dosahujú pri ťažení lykožrútom napadnutého dreva, prepáčte za tú iróniu. Keď si pozrieme štatistiku stretov s medveďmi, ktorá je interpretovaná napr. tu, vidíme, že strety s medveďmi v polovici prípadov pripadajú na tieto dve záujmové skupiny: jedni, ktorí im vyjedajú kuchyňu a zároveň prispievajú k ich zvyšujúcim sa stavom ich prikrmovaním, a druhí, ktorí im rozoberajú strechu. Mimochodom, koľko zranení a usmrtení človeka sa stalo pri poľovačkách na Slovensku? Medveď na Slovensku ešte nikoho nezabil. Potom sú tu samozrejme prípady, kedy si ľudia postavili sídla na hranici s lesom, nedokážu zabezpečiť ani smetné nádoby proti medveďom, ale čudujú sa, že im okolo domu chodí medveď. Treba ho odstreliť! Je ho veľa! Podobne sa správajú niektorí hospodári s nezabezpečenými chovmi. K tomuto stavu samozrejme prispievajú aj média, ktoré s chuťou informujú o medveďovi ako o krvilačnej šelme.
Z praxe poznáme nespočetné množstvo príkladov, riešení a opatrení, ktoré dokážu minimalizovať počet problémových medveďov v ľudských sídlach, napr. tu. O radikálnom riešení môžeme v krajnom prípade hovoriť vtedy, keď urobíme všetko preto, aby sme predišli tomu, aby medveď schádzal do doliny a on sa tam napriek tomu dlhodobo vyskytne.
Medveďov je len toľko, koľko zdrojov a energie dokážu načerpať, aby prežili v prostredí v ktorom sa nachádzajú. Medveď je súčasťou zložitých ekosystémov bez ktorých by neexistoval ani človek.
Diskusia o tom, či je medveďov veľa, je momentálne irelevantná. Aký je vôbec ideálny počet jedincov tejto šelmy? Môžeme diskutovať o tom, ako predchádzať neželaným stretom s medveďmi, ako im prestať devastovať prirodzený biotop, ako zabezpečiť obývané časti, ako zabezpečiť chovy a farmy, aby nepredstavovali lákadlo pre tieto šelmy, a keď bude toto úsilie maximalizované, potom nemusí nikto riešiť, či ich je veľa alebo málo.
