Denník N

Veľa či málo medveďov?

Emerald Bay State Park, California - idete po kempe vidíte medveďa, idete na parkovisko vidíte medveďa, idete na prechádzku - aha medveď! Tak to má byť, medveď tu je doma.
Emerald Bay State Park, California – idete po kempe vidíte medveďa, idete na parkovisko vidíte medveďa, idete na prechádzku – aha medveď! Tak to má byť, medveď tu je doma.

Predstavte si, že každý deň máte plný dom ľudí. Niektorí sú len na priateľskej návšteve, ale niektorí vám vyjedajú kuchyňu, niektorí odnášajú nábytok a niektorí dokonca búrajú steny alebo rozoberajú strechu. Na noc sa to trochu upokojí, ale stále nie ste v dome sami, nikdy nemáte pokoj. Snažíte sa využiť situáciu, hľadáte niečo na zjedenie, hľadáte životný priestor v ktorom môžete existovať. S trochou predstavivosti sa nejako takto môže cítiť medveď v slovenskom lese.

Dlhé roky na Slovensku, okrem iného, prebieha diskusia ohľadom veľkosti populácie medveďa hnedého. Jedna strana hovorí o tom, že medveďov máme veľa, druhá zas o tom, že ich nie je veľa. Tak je ich veľa alebo nie?

Problémom dnešnej doby je, že keby ste aj boli svetovým odborníkom na medvede a mali relevantné vedecké výstupy, prečo je to takto v poriadku, vždy sa nájde skupina ľudí, ktorí sa budú snažiť vaše argumenty relativizovať. Je to tak vždy a všade, a laická verejnosť nadobúda pocit, že pravda je niekde uprostred. No nie, pravda nie je uprostred – pravda je len jedna, avšak aj tak vyhrávajú „relativizárori“. Dosiahli zmätok vo verejnej mienke.

V prípade medveďov tu máme hlavnú záujmovú skupinu, poľovníkov, ktorí samozrejme tvrdia, že medveďov je veľa, pretože by ich radi strieľali a radi by sa ich kožuchom pochválili pred kamarátmi. Ďalej tu máme skupinu lesníkov, ktorí, ako zo skúsenosti vieme, nenávidia biodiverzitu, ale zato milujú smrekové monokultúry a vrchol blaha dosahujú pri ťažení lykožrútom napadnutého dreva, prepáčte za tú iróniu. Keď si pozrieme štatistiku stretov s medveďmi, ktorá je interpretovaná napr. tu, vidíme, že strety s medveďmi v polovici prípadov pripadajú na tieto dve záujmové skupiny: jedni, ktorí im vyjedajú kuchyňu a zároveň prispievajú k ich zvyšujúcim sa stavom ich prikrmovaním, a druhí, ktorí im rozoberajú strechu. Mimochodom, koľko zranení a usmrtení človeka sa stalo pri poľovačkách na Slovensku? Medveď na Slovensku ešte nikoho nezabil. Potom sú tu samozrejme prípady, kedy si ľudia postavili sídla na hranici s lesom, nedokážu zabezpečiť ani smetné nádoby proti medveďom, ale čudujú sa, že im okolo domu chodí medveď. Treba ho odstreliť! Je ho veľa! Podobne sa správajú niektorí hospodári s nezabezpečenými chovmi. K tomuto stavu samozrejme prispievajú aj média, ktoré s chuťou informujú o medveďovi ako o krvilačnej šelme.

Z praxe poznáme nespočetné množstvo príkladov, riešení a opatrení, ktoré dokážu minimalizovať počet problémových medveďov v ľudských sídlach, napr. tu.  O radikálnom riešení môžeme v krajnom prípade hovoriť vtedy, keď urobíme všetko preto, aby sme predišli tomu, aby medveď schádzal do doliny a on sa tam napriek tomu dlhodobo vyskytne.

Medveďov je len toľko, koľko zdrojov a energie dokážu načerpať, aby prežili v prostredí v ktorom sa nachádzajú. Medveď je súčasťou zložitých ekosystémov bez ktorých by neexistoval ani človek.

Diskusia o tom, či je medveďov veľa, je momentálne irelevantná. Aký je vôbec ideálny počet jedincov tejto šelmy? Môžeme diskutovať o tom, ako predchádzať neželaným stretom s medveďmi, ako im prestať devastovať prirodzený biotop, ako zabezpečiť obývané časti, ako zabezpečiť chovy a farmy, aby nepredstavovali lákadlo pre tieto šelmy, a keď bude toto úsilie maximalizované, potom nemusí nikto riešiť, či ich je veľa alebo málo.

Teraz najčítanejšie

Martin Jančovič

PhD. v odbore Ochrana a využívanie krajiny s celoživotným záujmom o prírodu, geografiu, ekológiu, šport a metal. Veda a technológia, priestorové plánovanie, ekosystémové služby, ochrana prírody.