Je pomaly koniec leta a nemal som deň voľna. Nedá sa. Finišujeme škôlku. Ľuďom sme dovolili vybrať si fasádu…
Dnes to bude veľmi krátke.
Dnes to bude skôr také milé posťažovanie ako klasické mudrovanie.
Lebo aj to treba…
Ako iste viete, vo Hviezdoslavove finišujeme s novou materskou školou. Projekt riešilo ešte predchádzajúce vedenie, my sme škôlku pre ďalších 75 detí postavili. Boli sme celkom progresívni – dovolili sme totiž ľuďom, aby si vybrali fasádu. Občania intenzívne hlasovali, pozerali, pripomienkovali, vyberali, až vybrali to (asi) najlepšie a esteticky najhodnotnejšie. Sám som hlasoval za víťazný variant. Môj hlas mal rovnakú váhu, ako všetky ostatné.
To považujem za mimoriadne dôležité.
Víťazný variant, ktorý vzišiel z hlasovania…
Termíny sú hrozná vec. Hoci zmluva hovorí, že deadline pre zhotoviteľa je v októbri, my ju musíme otvoriť na školský rok už v septembri. Ak nebudú deti najneskôr 15. septembra vo výkaze, prídeme o poriadnu sumu v rozpočte. To by fakt bolelo. O škrte cez rozpočet všetkým tým rodičom a deťom ani nehovoriac…
Robíme, čo môžme. V dnešných dňoch sa brodíme procesom kolaudácie, dorábame posledné nedorobky. Do 2.9. musí byť všetko hotové a pripravené.
To, že si ľudia vybrali, ako bude na konci tá škôlka vyzerať, považujem za super vec aj do budúcna. Ľudia by mali byť súčasťou týchto verejných vecí a mali by byť spolutvorcami toho ich priestoru. Je to ich škôlka, nie moja. Je naša spoločná, náš spoločný verejný priestor. Hovorme o ňom, bavme sa o ňom, vytvárajme si ho, skrášľujme si ho.
S tým súvisí ten môj dnešný nadpis. Prvýkrát som počas letných prázdnin nemal ani deň voľna. Prvýkrát v živote mi to však vôbec nevadilo. Prvýkrát som musel rušiť zajednanú dovolenku. Dokonca som sa počas prázdnin nestihol ešte nikde vonku ani len okúpať. Solárnu sprchu na záhrade nerátam…
Snáď teda dakedy na jeseň.
Možno.
Čakajú nás dve nové základné školy a milión ďalších projektov…
Máme čo robiť.
P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší:
