Ako to naozaj bolo so zadržaním Norberta B. Povedali prokurátori celú pravdu?

Na prípade vraždy pracuje tím vyšetrovateľov zo špeciálneho policajného útvaru – Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá sa venuje najvážnejším zločinom. Na ich kroky dozerajú dvaja prokurátori ÚŠP. Ak chcú policajti niekoho zadržať alebo vziať do väzby, musí s tým súhlasiť aspoň jeden z nich.

Nadácia Zastavme korupciu nedávno zverejnila, že ešte vlani v novembri podpísal prokurátor Juraj Novocký súhlas na zadržanie Norberta B., ktorý mal byť podozrivý  „z uvedeného, obzvlášť závažného zločinu vo forme účastníctva a je dôvodné podozrenie, že bude ovplyvňovať svedkov v rámci uvedeného trestného konania“. Ako spresnil Denník N, stalo sa tak po výpovedi korunného svedka Petra Tótha, podľa ktorého Norbert B. mal financovať sledovanie novinárov vrátane Kuciaka a zabezpečovať cez známych na polícii ich lustráciu v policajných evidenciách. Norbert B. je nitriansky podnikateľ, ktorého novinári označujú za oligarchu blízkeho vládnej strane Smer. Je tiež Kočnerov kamarát.

Ani nie pol hodinu po odchode vyšetrovateľa z ÚŠP, ktorý odtiaľ niesol podpísaný súhlas, prokurátor telefonoval cez aplikáciu WhatsApp a odvolal ho. Vyšetrovateľ Ondrej Šallai o tom urobil záznam, v ktorom okrem iného tvrdí, že prokuratúra na ďalší deň – v piatok, doručila späťvzatie súhlasu aj písomne.

V tejto písomnosti prokurátor uvádza, že berie späť súhlas vydaný dňa 29. novembra z dôvodu zmeny dôkaznej situácie.

Po víkende – v pondelok, sa Norbert B. sám od seba dostavil na políciu, aby vypovedal a poprel, že by sa na vražde a Kuciakovom monitorovaní podieľal. K jeho zadržaniu nedošlo.

Dôvod nepominul

Nadácia sa k informáciám dostala v rámci investigatívneho projektu o prokuratúre: Rozhodla sa ich publikovať, lebo postup vyvolával vážne otázniky. ÚŠP poskytol vysvetlenie na tlačovom brífingu po dvoch týždňoch, ktoré však podľa názoru Nadácie, nebolo dostatočné.

Prokurátor uviedol, že najprv dal písomný súhlas na zadržanie, ale vzápätí sa jeho kolega na jednom stretnutí dozvedel o tom, že podozrivý Norbert B. vie o plánovaných úkonoch. Ihneď po návrate na pracovisko ma na to upozornil a rozhodol o dočasnom nevykonaní plánovaných úkonov. S jeho rozhodnutím som sa stotožnil a ihneď som o tom vyrozumel pracovníka NAKA,“ konštatoval.

Na tlačovej besede prokurátor ÚŠP na otázku jednej z prítomných novinárok (Monika Tódová) k dôvodom späťvzatia súhlasu na zadržanie podozrivého Norberta B. ako aj možného úniku informácií uviedol: „Keby som v tom čase vedel, keď som ten súhlas udeľoval, že Norbert B. vie o pripravovaných úkonoch, tak ten súhlas nedám. Pretože každé zadržanie sleduje nejaký cieľ. V momente, keď človek, ktorého sa ten úkon týka vie, že úkon bude vykonaný, tak jednoducho ten cieľ nebude dosiahnutý. Keby som to vedel v tom okamihu, tak ten súhlas nedám a ani policajti podľa mňa by mi ten podnet nepredložili.“ (zdroj – záznam z tlačovej besedy prokurátorov ÚŠP k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zverejnený prostredníctvom DenníkaN)

Ibaže hlavným cieľom vydania súhlasu k zadržaniu Norberta B. a následnej prípadnej väzby mala byť skutočnosť, aby podozrivý Norbert B. neovplyvňoval svedkov vo vedenom trestnom stíhaní. Prokurátor vydáva súhlas k zadržaniu podozrivej osoby nie na základe toho, či podozrivá osoba o možnom zadržaní vie alebo nie, ale na základe existencie dôvodov väzby, ktoré sú jasne stanovené v  § 71 Trestného poriadku a tieto nepochybne vychádzajú z vykonaného vyšetrovania a nie z informácií, ktoré v danom čase počul, či dostal dozorujúci prokurátor.

Čo na vysvetlení nesedí

Prokurátor nevydával súhlas k vykonaniu domových prehliadok. K týmto úkonom vyšetrovateľ spracováva pod stupňom utajenia zvlášť podnety, ktoré prokurátor buď akceptuje a spracuje sudcovi návrh, alebo nie a písomne ich vráti vyšetrovateľovi.

Prokurátor vydával súhlas na zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Stotožnil sa s tým, že na základe doposiaľ vykonaného vyšetrovania existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ovplyvňovanie svedkov). 

Fakt, že sa Norbert B. dozvedel (zrejme z polície, kde mal svoje kontakty) o plánovaných domových prehliadkach, nijako nemohol zmariť účel jeho zadržania. Ak bol dôvod na väzbu pre obavu z ovplyvňovania svedkov vo štvrtok 29. novembra o 13.25, tak tento musel existovať aj o 14.30, aj v piatok, v pondelok, aj dnes. Nemožno teda súhlasiť s vyjadrením prokurátora, že tým, že sa Norbert B. dozvedel o plánovaných úkonoch, tak by sa jeho prípadným zadržaním zmaril účel týchto úkonov. Lebo ak z konania podozrivého, alebo ďalších konkrétnych skutočností (ako uvádza § 71 ods. 1 Trestného poriadku) vyplývala dôvodná obava, že podozrivý Norbert B. bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, tak táto dôvodná obava sa nerozplynie vtedy, keď sa podozrivý o pláne zadržať ho dozvie.

Dôvody na domovú prehliadku môžu v súlade s Trestných poriadkom odpadnúť napríklad vtedy, ak podozrivý dobrovoľne vydá vec, ktorá ňou má byť získaná. Avšak argument, že plánované úkony by boli neúčelné, lebo sa o nich Norbert B. dozvedel, stojí rovnako na vode. Každý páchateľ totiž môže predpokladať, že u neho spravia domovú prehliadku a snaží sa zakryť stopy. Nemôže to však znamenať, že polícia nebude konať.

Okrem už uvedených skutočností je nanajvýš zaujímavé, že u podozrivého Norberta B. nebol vydávaný súhlas na zadržanie aj z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda z dôvodov tzv. „útekovej väzby“. Ak prokuratúra videla dôvod na tzv. kolúznu väzbu, nie je zrejmé, prečo nevideli dôvodnú obavu v tom, že podozrivý Norbert B. ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu (keďže má dostatočné finančné prostriedky na to, aby žil v zahraničí) a to najmä, ak by mu hrozil vysoký trest.

Čo to znamená

Čo z toho vyplýva? Bohužiaľ len to, že prokurátori nehovorili celú pravdu v súvislosti s Norbertom B. Ak si chcú zachovať verejnú podporu, mali by to napraviť.

Obzvlášť v situácii, keď sa občania vďaka médiám dozvedajú o vplyve Norberta B. a Mariána K. na policajných funkcionárov a prokuratúru.

Z komunikácie Threema medzi ním a Mariánom K., ktorú postupne zverejňuje Denník N a portál Aktuality vyplýva, že mal mať známych na polícii, cez ktorých získaval informácie o trestných konaniach. V Threeme sa okrem iného bavia a svojom vplyve na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika či šéfa finančnej časti NAKA Bernarda Slobodníka. Obaja popreli, že by niekedy pôsobili v prospech tejto dvojice. Slobodník však podal žiadosť o odchod do civilu.

Taktiež v Threeme spomínajú akúsi “dohodu s Milanom”, pričom z kontextu vyplýva, že by mohlo ísť o súčasného prezidenta policajného zboru Milana Lučanského. Ten vzťahy s Kočnerom a Norbertom B. odmietol a poukázal na to, že za jeho pôsobenia došlo k zatknutiu skupiny podozrivej z vraždy novinára a jeho partnerky.

Norbert B. sa pred časom k celej veci pre Nadáciu nechcel vyjadrovať. Doposiaľ nebol z ničoho obvinený.

Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.

Blog vznikol vďaka podpore Fondu investigatívnej žurnalistiky.