Denník N

Československé udalosti roku 1968 v archívoch ukrajinskej KGB – pokračovanie

V prvom blogu (https://dennikn.sk/blog/1557628/ceskoslovenske-udalosti-roku-1968-v-archivoch-ukrajinskej-kgb/?ref=box) som popísal, ako sovietska tajná služba KGB zaznamenávala stretnutia svojich pracovníkov s príslušníkmi československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a Ministerstva vnútra (MV) v priebehu jarných mesiacov 1968. V tomto pokračovaní, okrem hlásení KGB z ďalších podobných stretnutí na začiatku leta 1968 pred augustovou inváziou, ukážem tiež ako ukrajinská KGB monitorovala v Československu, osobitne na východnom Slovensku, situáciu v cirkvi a vzťahy s národnostnými menšinami, hlavne ukrajinskou.

KGB už v monitorovacej správe z marca 1968 popisuje vývoj nálad v ukrajinskej menšine žijúcej na východnom Slovensku. Zachytáva výsledky zasadnutia Prezídia Ústredného výboru kultúrneho Zväzu Ukrajinských pracujúcich z 11.marca, ktoré vyzvalo na podporu požiadavky práv Ukrajincov žijúcich v ČSSR, vrátane vytvorenia autonómie. KGB tiež zaujali požiadavky na rehabilitáciu príslušníkov menšiny, ktorí boli odsúdení od konca vojny (od roku 1944) za tzv.ukrajinský nacionalizmus, odmietanie spojenia s pravoslávnou cirkvou, či za odpor proti kolektivizácii (odňatia majetku súkromným roľníkom a jeho prevod do roľníckych družstiev).  Sovietska tajná služba tiež hlási o obnovení činnosti Ukrajinskej národnej rady, ako predstaviteľky všetkých Ukrajincov a Rusínov žijúcich na území Československa.

KGB sa tiež odvoláva na informácie príslušníkov ŠtB, ktorí popisujú vývoj v národnostných vzťahoch tak, ako ich vidia oni. Tvrdia, že sa vzájomné vzťahy medzi Slovákmi, Čechmi, Ukrajincami, Maďarmi a Nemcami zhoršujú a vyostrujú. „Nacionálny moment prevyšuje nad ostatnými,“ zachytáva ich slová KGB.

Obavy pravoslávnej cirkvi z aktivity uniatov a hrozby znovuoživených Gardistov

KGB aj v súvislosti s dianím okolo ukrajinskej menšiny pozorne monitorovala vývoj okolo cirkví. V aprílovom hlásení si všíma, že jednou zo zverejnených požiadaviek čs.študentov na demokratizáciu spoločnosti je aj sloboda vierovyznania a cirkevnej činnosti. KGB hlási, že už v marci boli publikované v čs.tlači články opisujúce administratívnu likvidáciu gréko-katolíckej cirkvi (uniatskej) a represie proti jej duchovenstvu, ktoré sa spustili po nástupu komunistov k moci v roku 1948. Súčasne s tým, na jar 1968, sa objavujú početné výzvy a snahy o obnovu jej činnosti a návrat jej majetkov, predovšetkým kostolov, ktoré zabrala na území Československa pravoslávna cirkev. „Pravoslávne duchovenstvo si myslí, že ich cirkev si ťažko zachová svoju existenciu, ak sa obnoví uniatska cirkev. V súvislosti so vznikajúcou situáciou sa medzi pravoslávnym duchovenstvom objavujú panické nálady,“ píše v hlásení KGB. „Vedúci predstavitelia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa podľa našej mienky oprávnene obávajú, že v prípade víťazstva uniatov v Československu, sa radikálne zvýši aktivita prívržencov tejto cirkvi aj v západných oblastiach republiky (Ukrajiny),“ dodáva KGB.

KGB začiatkom leta informuje o stretnutí bývalého pražského metropolitu Kuchtinu s vtedajším metropolitom pražským a československým Dorofejom. Ten cez Kuchtinu, ktorý bol už na penzii a býval v ZSSR, poslal list moskovskému patriarchovi Alexejovi. Dorofej sa v liste sťažuje, že v dôsledku rozhodnutia vlády ČSSR z 13.júna 1968 o obnovení činnosti gréko-katolíckej cirkvi, uniati si berú späť kostoly, pričom už 130 pravoslávnych kňazov takto stratilo svoje farnosti. Na činnosť uniatských cirkevných predstaviteľov si pravoslávni kňazi sťažovali priamo v Prahe na Ministerstve kultúry a informácií a samotný Dorofej napísal dve sťažnosti až priamo do Vatikánu. Dorofej žiada moskovského patriarchu, aby kňazi, ktorí takto prišli o svoje farnosti v Československu, boli vyslaní na farnosti moskovského patriarchátu v USA.

Ešte začiatkom decembra 1968, teda už po invázii a v čase okupácie Československa vojskami Sovietskeho zväzu, náčelník ŠtB v Michalovciach Martin Smutný svojim sovietskym kolegom tvrdil, že pravoslávna cirkev je na východnom Slovensku prakticky zlikvidovaná. Podľa neho dokonca aj v tých dedinách, kde už pred rokom 1919 boli pravoslávne chrámy, sa teraz slúžia už len gréko-katolícke alebo rímsko-katolícke omše. V tejto súvislosti desať pravoslávnych kňazov z michalovského okresu už požiadalo o prevedenie do Zakarpatia, dodal.

Vo svojej súhrnnej analytickej správe z 31.mája 1968 zakarpatské pracovisko KGB píše o zhoršujúcej sa situácii ukrajinskej menšiny, ktorá sa podľa nich obáva útokov slovenských nacionalistov. Tieto obavy zdieľajú aj repatrianti z Ukrajiny, ktorí sa presťahovali v posledných rokoch  naspäť na územie Československa. KGB do týchto negatívnych trendov zaraďuje aj snahy o obnovu gréko-katolíckej (uniatskej) cirkvi, ktoré podľa nej presadzuje hlavne „pravicovo orientovaná ukrajinská a slovenská inteligencia“, zatiaľ čo bežní radoví veriaci mali podporovať pravoslávnu cirkev.  Okrem týchto tém v súhrnnom hlásení KGB píše o zvýšenej aktivizácii „kulakov“ v prihraničných okresoch so ZSSR (konkrétne zmieňuje príklady z okresu Humenné), či  „Gardistov“ okolo prešovskej Matice Slovenskej (konkrétne KGB uvádza pracoviská mestskej nemocnice a filozofickej fakulty). „ V niektorých dedinách východného Slovenska sú zachytené pijácke pochody nacionalistov, spojené so spevom nacionalistických piesní a zbitím občanov, ktorí sú im nesympatickí,“ tvrdí KGB. A na dôvažok, síce ako neoverenú informáciu, ale predsa uvádza, že  v prípade potreby sú „Gardisti“ pripravení presunúť sa do hôr a odtiaľ klásť prípadný odpor armádnym jednotkám ČSSR a ZSSR.

Stretnutia s príslušníkmi ŠtB

KGB aj na začiatku leta, teda pár týždňov pred inváziou, pokračovala v zbere informácií o dianí v Československu od príslušníkov ŠtB, ktorí im ich ochotne a iniciatívne podávali. KGB na to využívala aj bývalých príslušníkov sovietskych silových a tajných služieb. Ukazuje to hlásenie zo súkromnej cesty občana ZSSR Kuriloviča I.P. v prvej polovici júna v Prahe, ktorého KGB označuje za bývalého člena prieskumno-diverznej skupiny v ČSSR a čestného občana ČSSR. Ten sa v Prahe opakovane stretol s majorom ŠtB Spincerom Nikolajom Viktorovičom, ktorý mal podľa KGB dôveru ministra vnútra Pavla. Spincer prostredníctvom Kuriloviča KGB informoval, že situácia sa stabilizuje, postupne sa zavádza cenzúra a zatýkajú sa alebo rozpracúvavajú osoby, ktoré sú proti režimu. Minister vnútra Pavel je nerozhodný, ale dobrodušný a otvorený. Práca sovietskych poradcov pri orgánoch bezpečnosti bola pozitívna, ale ich rady často nezodpovedali reálnej situácii v krajine, čo vyvolávalo nevôľu občanov.  Spincer a jeho kolegovia podporujú zmeny vo vedení KSČ, píše sa v hlásení KGB.

Dňa 28.6.sa na základe „naliehavej prosby“ náčelníka východoslovenskej správy ŠtB  Ondreja Dovinu s nim stretáva jeho proťajšok z Užhorodu podplukovník Žabčenko. Dovina ho informuje, že v hlavných čs.denníkoch deň predtým bola publikovaná výzva „2000 slov“, čo nadväzovalo na prijatie zákona o slobode slova. Dovina označil túto výzvu za antisocialistickú, protištátnu,  smerujúcu ku kontrarevolúcii. KGB si osobitne poznačila, že výzvu okrem príslušníkov prevažne českej inteligencie podpísalo aj vyše desať robotníkov a niekoľko poľnohospodárov. Dovina odovzdal Žabčenkovi aj telegram, ktorý z Prahy ráno toho dňa, keď sa stretli, dostal prvý krajský tajomník KSČ v Košiciach. V ňom bola informácia o záveroch mimoriadneho zasadnutia ÚV KSČ k tejto výzve. KGB si v preklade textu telegramu vyznačila hlavne závery, že výzva smeruje k anarchii a rozvratu celého štátu a stanovisko ÚV KSČ, aby miestne stranícke a štátne orgány rozhodne reagovali na kroky smerujúce k tomuto vývoju. KGB si tiež zvýraznila slová Dovinu  o tom, že tento telegram nepodpísal Dubček, ale Alois Indra. A tiež jeho následnú charakteristiku, podľa ktorej vyhlásenia vedenia KSČ o tom, že kontroluje situáciu nezodpovedajú skutočnosti. Slabosť a absencia tvrdosti zo strany Dubčeka a iných členov vedenia strany vedie k nárastu aktivít antisocialistických síl, tvrdí Dovina.

„Súdruh Dovina si myslí, že ak sa zachová súčasná situácia vo vedení KSČ, politická situácia sa môže radikálne vyostriť  už na jeseň tohto roka (v septembri má byť zjazd KSČ), a v takom prípade sa im nepodarí vysporiadať  sa  s nepriateľskými silami bez priamej pomoci Sovietskeho zväzu,“ píše sa v hlásení KGB zo schôdzky s Dovinom.

V hlásení z 15.augusta KGB uvádza plný text príkazu ministra vnútra ČSSR č.39 o práci kontrarozviedky, ktorý im odovzdal zástupca náčelníka košickej krajskej správy ŠtB Ján Hanuliak. Od „eštébákov“ KGB dostáva aj podrobnú analýzu činnosti „Klubu – 231“, ktorý združoval rehabilitované osoby pôvodne odsúdené za tzv.protištátnu činnosť.

KGB tiež stručne zmieňuje na základe informácií od „eštebákov“, že v rámci každoročnej družobnej akcie „štafety mieru“, ktorá sa konala  začiatkom leta  na československo-sovietskej hranici, sa „konfidenciálne“ stretli prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny Šelest a prvý tajomník KSS Biľak.

KGB „vyťažovala“ aj pracovníkov československých bezpečnostných orgánov, ktorí  prichádzali do ZSSR na súkromné návštevy. Podplukovník Vladimír Nosek, „náčelník jedného z oddelení MV ČSSR“ v Prahe, začiatkom augusta vo Ľvove „kágebákom“ povedal, že v ČSSR sa značne aktivizovali reakčné a sionistické sily, ktoré majú podporu časti vedenia KSČ. Ostro kritizoval ministra vnútra Pavla za nečinnosť, v dôsledku čoho nemá autoritu. Podľa jeho slov celé oddelenia ŠtB nič nerobia, lebo bola zakázaná ich aktívna operatívna činnosť medzi mládežou, inteligenciou či cirkvami. Nosek tvrdí, že sa aktivizovala činnosť západných rozviedok v ČSSR, negatívne tiež hodnotí narastajúci turizmus z východného aj západného Nemecka. Podľa neho vo vedení KSČ existujú dve tendencie: revizionistické na čele s Dubčekom a zdravšie na čele s Biľakom, ktorého považuje za nástupcu Dubčeka.

Nosek KGB vo Ľvove informoval, že vedenie KSČ odchádzalo na nedávne rokovania s vedením Sovietskeho zväzu do Čiernej nad Tisou nejednotné a bez informácií, s akou pozíciou prídu Sovieti. Podľa jeho názoru sovietsky veľvyslanec Červonenko v Prahe stráca kredit a kompromituje sa svojimi neustálymi schôdzkami so zosadeným Novotným, a navrhuje jeho odvolanie do Moskvy.

KGB týždne pred inváziou do Československa, tiež pozorne monitorovala čs. turistov a občanov, ktorí prichádzali do ZSSR. V hlásení KGB z 1.augusta sa konštatuje, že „chovanie turistov z ČSSR sa v poslednom období výrazne zhoršuje“, vrátane rôznych protisovietskych vyhlásení. KGB vadí, že turisti sa snažia hovoriť so sovietskymi občanmi o situácii v ČSSR, pričom ich presviedčajú, že v krajine je teraz taká sloboda, ako nikdy predtým. Zachytávajú aj kritiku Čechoslovákov pomerov v ZSSR, ich slová o zaostalosti ekonomiky a politickej situácie v krajine Sovietov.

V záverečnom blogu sa pozrieme, ako KGB monitorovala situáciu a udalosti po vpáde vojsk do Československa, reakcie verejnosti u seba doma v Sovietskom zväze a vo svete, či v akom duchu pokračovala komunikácia s príslušníkmi ŠtB.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.