Denník N

Úvod do minimálnej mzdy

Len pred niekoľkými dňami ukázal Eurostat najnovšie údaje o výške minimálnej mzdy v európskych krajinách aj so zmenou za posledné desaťročie. Slovensko obsadilo z 22 krajín 16. miesto. Jedna zo slovenských bánk sa vrhla do bezbrehého porovnávania absolútnej hodnoty minimálnej mzdy v rámci Európy , čo je z ekonomického hľadiska úplný nezmysel.

Aj keď článok iba porovnáva rozličné úrovne najnižšej sumy pre zamestnanca v jednotlivých krajinách (22 európskych krajín má zavedený inštitút minimálnej mzdy), titulok tlačovej správy prebralo mnoho slovenských médií – a ako to už býva zvykom, nadpis predáva, bez ohľadu na to, či má zmysel alebo nie.

Zdroj: Eurostat Zdroj: Eurostat

Už len na prvý laický pohľad je jasné, že napr. Luxembursko s vysokými spotrebiteľskými cenami bude mať oveľa vyššiu minimálnu mzdu (MM) než južné Bulharsko. Aj sedliacky rozum teda hovorí, že porovnávame neporovnateľné. Pozrime sa teda na úplne základnú tabuľku, z ktorej správa vychádzala.

Eurostat rozdelil porovnávané krajiny do troch kategórií podľa výšky MM – do 500 €, druhá skupina zahŕňa mzdu 500-1000 € a posledná nad 1000 €. Slovensko sa so svojimi 520 € zaradilo do druhej kategórie, tesne pred Česko (519 €) a za Poľsko (523 €). Prvý a letmý pohľad nám naozaj hovorí, že Slováci pracujúci za minimálnu mzdu (približne 2,5 % všetkých zamestnancov) pracujú spolu so zvyškom strednej Európy za veľmi lacný peniaz. Ako konštatuje Eurostat, najvyššia MM  z porovnávaných krajín je v eurách 7,2-krát vyššia ako najnižšia (tzn. pomer Luxemburska k Bulharsku). Pomer iných krajín voči Slovensku je o niečo pozitívnejší (2,93 pre Francúzsko, 2,99 pre Nemecko a 3,98 pre Luxembursko). Najmenej zarábajúci Francúzi (ktorých je približne 8,4 % zo všetkých zamestnancov) teda dostanú v hrubom v eurách približne trikrát viac než Slovák v rovnakom postavení.

  Zdroj: Eurostat

Krajiny, ktoré sú pre nás relevantné geograficky aj ekonomicky, sú zoskupené predovšetkým vo V4. Už teraz sme na úrovni našich susedov a zvýšením minimálnej mzdy môžeme stratiť konkurenčnú výhodu, napr. pri získavaní investorov.

Absolútne vyjadrenie minimálnej mzdy však nemá veľkú vypovedaciu schopnosť, keďže medzi krajinami panujú veľké rozdiely, napríklad v cenovej hladine. Na porovnanie sa preto používa tzv. parita kúpneho štandardu (PPS), ktorá zohľadňuje práve rozličné ceny medzi krajinami.

Zdroj: Eurostat

V tomto prípade sa rozdiely zásadne znížili. Aj keď si Slovensko o niečo pohoršilo (18. miesto), dôležité je, že rozdiely medzi krajinami už vôbec nie sú také zásadné. V tomto vyjadrení má napríklad Luxembursko, teda krajina s najvyššou MM, „iba“ 2,21-násobok slovenskej (oproti štvornásobku v eurovom vyjadrení).Už je teda jasné, že odstrašujúci prehľad absolútnej hodnoty minimálnej mzdy nie je namieste. V jej výške sme síce na konci európskych krajín, no stále sa držíme tých krajín, ktoré pre nás predstavujú konkurenciu, napríklad pri zahraničných investíciách.

 Zdroj: Eurostat

Tiež vidíme, že rozdiely pri zohľadnení cien už nie sú tak drastické a poburujúce – Luxemburci či Nemci dostanú niečo cez dvojnásobok slovenských minimálnych miezd.

Dôležitým faktorom, cez ktorý sa na minimálnu mzdu musíme pozerať, je produktivita práce – a teda, koľko tovarov a služieb vyrobí jeden pracovník za určitý čas (samozrejme, v eurách). Odmena zamestnancov sa totiž odvíja od ich produktivity, a teda krajina s vyspelejšou technológiou (výkonnejšie stroje, lepšie postupy,…) či kvalitnejším vzdelaním bude svojich zamestnancov odmeňovať lepšie.

Ďalšou podstatnou črtou pre nastavenie minimálnej mzdy je štruktúra ekonomiky, a teda čo zamestnanci vo firmách robia. Vyspelejšie krajiny (ako menované Luxembursko či Nemecko) sa zameriavajú viac na bankovníctvo, finančný sektor, technológie a vývoj, čo je oproti strednej Európe zameranej na iné časti výrobného procesu, významný rozdiel.

Dôvod, pre ktorý si iné krajiny môžu dovoliť stanoviť dvojnásobnú minimálnu mzdu, môžeme vidieť v nasledujúcej tabuľke.

Zdroj: Eurostat

Vidíme, že zatiaľ čo také Slovensko zápasí so stagnáciou produktivity práce na osobu (spolu s prudkým zvyšovaním miezd a aj MM), napríklad Rumunsku sa podarilo produktivitu práce razantne zvýšiť smerom k európskemu priemeru. Jeden pracovník v Luxembursku síce teda pracuje za dvojnásobok slovenskej minimálnej mzdy, no vyprodukuje dvakrát viac ako Slovák za rovnaký čas.

Samotná otázka zvýšenia MM sa nespája len so mzdou, ktorú zamestnanci dostanú, ale aj s tzv. vedľajšími nákladmi práce. Nemecký štatistický úrad uvádza, že na 100 Eur hrubej mzdy musí zamestnávateľ na Slovensku zaplatiť až 37 Eur ďalších nákladov (odvody, sociálny fond, rekreačné poukazy…). Priemer EÚ28 je pritom len 30 Eur a EÚ18 je na úrovni 34 Eur.

Produktivita práce je, samozrejme, jedným z mnohých faktorov, ktoré vplývajú (aj) na výšku minimálnej mzdy, ktorú si tá-ktorá krajina môže dovoliť. Ďalšie sú napríklad odborová organizovanosť, sila odborov, politické presvedčenie vlády a podobne. Bezduché porovnanie výšky MM medzi krajinami jednoducho nedáva ucelený obraz – skôr si treba položiť otázku, prečo si niektoré krajiny môžu dovoliť tak vysokú minimálnu mzdu a iné nie. Cesta pre zvýšenie príjmov zamestnancov (toho, čo si nájdu v peňaženke) pri zachovaní našej konkurencieschopnosti  je napríklad zníženie daní a odvodov. Táto možnosť ale prenáša problém na štát a nehádže ho bez (rozpočtových) dôsledkov na zamestnávateľov – a to je asi aj dôvodom jej nie príliš veľkej popularity.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Matej Horňák

Študent EU v Bratislave, stážista v Industriewissenschaftliches Institut vo Viedni a fanúšik rozumu v ekonómii a politike.