Denník N

♧Slovenské fenomény♧

K tomuto článku ma inšpirovali ĽUDIA. Ľudia s tak rovnakými reakciami – ako cez kopirák… A keďže sa často pohybujeme s mojou láskou medzi Slovenskom a Rakúskom, rozdiely na nás vyskakujú z každej strany. A niekedy nám dávajú poriadne facky…

Niekedy sú to tak smiešne veci, ktoré sa opakujú – až sme z toho obaja zúfalí….. (-: Zúfalá frustrace… haha… Tak poďme na to!

1. Idete na úrad niečo vybaviť. Pošlú Vás samozrejme k iným dverám. Vraj im NEFUNGUJE SYSTÉM. Mám tušenie, že ten systém nefunguje celý rok.. Ale toto tvrdenie sa naozaj skloňuje neustále.

„Nemôžem Vám vytlačiť faktúru, lebo nejde systém.“

„Musíte prísť zajtra, lebo nejde systém..“

A tak ďalej… Jednotku teda dávam slovnému spojeniu NEJDE SYSTÉM…

Obrázky z terénu sú tu… Fotky sú z môjho putovania a sú to naozaj vtipné momentky niekedy…. (-:

2. Podobná situácia. Chcete niečo úradné vybaviť, potrebujete úradný dokument. Sú dve možnosti ako sa táto situácia vyvinie. PRVÁ: Zaklopete na dvere a ste celý natešený, že ste tam. Dokonca ani obednú prestávku nemajú a dokonca tam aj niekto je.

Pozor! Zdanlivé a klamné. Dotyčný Vám hneď na úvod povie, že ten kto to má na starosti – tu NIE JE.

Mám tušenie, že niekedy je to dobrá výhovorka, hlavne ak ide o sťažnosti. Vtedy tam jednoducho  kompetentná osoba nebude nikdy. Po A) tá má buď dovolenku.. alebo B) tam skrátka „momentálne“ nie je.. Ďalší fenomén sú dovolenky. Dvojka patrí situácii zvanej DOVOLENKA. Dotyčného ste síce našli, ale ten nič nevie. Frustrace!

Táto situácia nám vyúsťuje do trojky… A to je tá spomínaná druhá možnosť:

3. Prídete k tym druhým dverám, kde sa kompetentný má nachádzať. Ale čo tam nevidíte?

Vidíte tam tento lístok..

„HNEĎ PRÍDEM“… Ááááá! Pomóóóc! Poznáte tento lístok?

Každý máme očividne iné predstavy o „hneď“… (-: Niekedy, keď mi napríklad kuriér zavolá, že je tu „hneď“,.. vždy sa pre istotu opýtam, koľko času to „hneď“ potrvá.

Slovenské HNEĎ je niekedy fakt nekonečné. Je to ako ten film Pán prsteňov, ktorý sa nie a nie skončiť. A furt pokračuje… A potom sa obed varí, mäso sa pečie, doma nikto, a ja čakám na kuriéra pred blokom .. čakám 5 minút, 10 minút, 15 minút. Je to hotová skúška trpezlivosti. Potom dotyčný príde, .. a ani ho nenapadne povedať „Pardón, stratil som sa a nevedel som nájsť Vašu ulicu.. prepáčte..“

4. Štvorka patrí dvojici Samovi a Satovi…

A tak trochu nadväzuje na jednotku a na slovné spojenie: POKAZENÝ SYSTÉM… Nejako SA TO stalo, že nám to nejde a SAMO SA TO urobilo…. SAMO A SATO chodia vždy vo dvojici… Sú niečo ako Pat a Mat. A nájdete ich všade. Na úradoch, vo všelijakých možných inštitúciách….. ale aj na hlavnej stanici, pri priehradkách.

Sú to fakt borci…… Trochu zmätení, ale… dajú to nejako nakoniec…. s oneskorením, s rozbitým oknom, ale dokončia (-: (-: (-: hahaaaa…

5. Päťka patrí tykaniu. TYKANIE je obľúbenou vlastnosťou slovákov. Prídete na masáž a hneď otázka: „Môžeme si tykať?“… Prídem na chiropraktiku a zase tá istá otázka. Dotyčný ma potom oslovuje „zlatko“. No to si fakt nechajte.. Rada znie: buďte radšej outsider a nepotykajte si takto na prvý krát s nikým. Títo ľudia chcú mať pohodlie, vraj „aby sa im lepšie pracovalo“… Pri prvej príležitosti Vás však mnohí oklamú. Familiárne tykanie skrátka podľa mojej skúsenosti neprináša nič dobré… A v ppzícii žena – muž už vôbec nie. Chlapi si potom dovoľujú na ženy viac ako je žiadúce.

Alebo Vás niekto osloví vo vlaku a hneď veselo Vám tyká. Lebo je starší. Staršia generácia to má tiež niekedy pomýlené. To, že je niekto od nich mladší ešte neznamená, že mu hneď tykám. Rada znie: dajte dotyčnému/dotyčnej najavo, že ste si nepotykali…. Tomuto fenoménu fakt nerozumiem. No a tento fenomén nadväzuje na ďalšiu situáciu zvanú:

6. STRATA PAMÄTI…

 Dáme jej číslo 6. Dajme tomu, že si s Vami v obchode potyká predavačka… Vy prídete o dva týždne neskôr do toho istého obchodíku, kde ste si s predavačkou potykali, ona Vám však zrazu vyká… Vari zabudla na to, že me si potykali? A potom skrátka začnete pochybovať, či sa tak niekedy vôbec stalo. Pritom viete, že áno…. (-: Ale dotyčná Vás zmätie… Asi zabudla?

Inokedy sa to deje zase opačne. Vôbec ste si s kolegom nepotykali, ale on Vám na druhý deň tyká……. Ufffff…. Niekedy si pripadám naozaj ako z iného Vesmíru… Šestka teda patrí fenoménu zvaný STRATA PAMÄTI..

7. RODINKÁRSTVO A DOPORUČENIA..

Slovensko je tak skorumpované, že ak chce niekto niečo vybaviť = začne rozmýšľať KOHO POZNÁ. Keď som začala chodiť k zubárovi do Maďarska, fakt sa ma mnoho ľudí ako prvú otázku spýtalo: „KTO VÁM TO VYBAVIL A DOPORUČIL..?“ Nechápala som túto zvrátenosť. Ale takto naozaj žije 90% ľudí.

Haló! Ľudia! Máte aj rozum? Alebo už máme tak vymyté mozgy, že len čakáme – kto nám čo dohodí? A čo keď to, čo Vám niekto dohodí bude nevyhovujúce..? Čo potom? Existuje predsa internet… Čo tak si niekde zavolať a vyskúšať niečo úplne iné?   Mnoho ľudí však ide celý život podľa akýchsi odporúčaní. Môže to byť superpohodlné, ale ukracujete sa o možnosť spoznať niečo úplne nové…. a možno aj LEPŠIE.. uviaznete v tomto modeli a prestanete vidieť nové možnosti…

Stretla som veľa ľudí, ktorí by aj chceli niečo zmeniť vo svojom živote, ale nikdy neprekročili hranicu a nezašli do diskomfortu. Napríklad – keď som nakoniec už mala po operácii implantátov, zrazu všetci odo mňa chceli kontakt. Pritom v prvotnej fáze to nebolo až také jednoduché..  Zažili sme v tejto fáze naozaj v našom okolí veľa pokrytectva. Aj čo sa týka zubárov a aj reakcií okolia.

Ale o to sme si to potom viac užili. Pretože sme si to našli sami, bola to naša vlastná skúsenosť a o to sladšie víťazstvo.. Objavujte nové veci a kašlite na to, že Vaši známi to tak nerobia. Nájdite si svoju cestu a tej sa držte.. Pokiaľ prestaneme objavovať, je to akoby sme pomaly umierali…. Nášmu životu bude chýbať vzlet, nový závan…. a nové výzvy… Sedmička nadväzuje na osmičku. A to je:

8.VYPOČÍTAVOSŤ...

Vypočítavosť vyzerá takto: „Óch, Vás mi samo nebo poslalo…. to je ale šťastie…“ Neskôr sa to pretaví do tohto: „Náhodou ak tam nabudúce pôjdete za svojou zubárkou do Maďarska, nevybavili by ste mi termín…? Alebo by som sa zviezla s Vami…“ Hlavne:

9. RÝCHLO A ZADARMO…

Rada ľuďom dám potrebné informácie, ale prosím Vás – nečakajte, že to vybavím za Vás…. Každý máme svoje lekcie. A tie sú naozaj rozmanité… Deviatka nadväzuje na číslo 10.

10. KŇUČANIE..

Fakt som alergická na neustálych kňučateľov a kňučky. Sťažovanie slovákom naozaj ide……. Ale vyskúšať veci na vlastnú päsť, to už nie je také pohodlné…………

Desiatka nadväzuje na silný syndróm zvaný SKEPSA…ten by som zrejme mala dať v emóciách na prvú priečku. Len čo sa vrátime do Bratislavy, rozdiely v náladách sú zjavné. Kiež by som mala na takýchto ľudí akýsi prístroj, ktorý by vždy zapípal, keď sa takýto niekto objaví. Je to veľmi deštruktívny program pre život.

11. SKEPSA..

To je fakt diagnóza. A s ľuďmi so skepsou sa naozaj ťažko žije.. Skepsa je zrejme vzdialená sesternica NAIVITY…. Skôr ako vyprodukuje človek nejaký zaujimavý nápad, chce sa s nadšením o ňom porozprávať, zdieľať ho. Lenže často číha naňho skepsa. Zase sa všetko iba NEDÁ. A nerozmýšľa sa, ako sa dá… Booom! A Vaše motýle zrazu odletia. Farby zošedivejú.. Niekedy len lepšie porozmýšľajte, komu svoje nadšenie zdelíte…

Veď „NEHOVOR HOP KÝM NEPRESKOČÍŠ“. Hrozne deštruktívny program….  a tu máme dvanástku….

12. NEDÁ SA!….

Ďalší deštruktívny program v spoločnosti. A čo tak vyskúšať nové veci? Zariskovať? Ak neriskujeme, ostávame doma medzi štyrmi stenami. A síce v bezpečí… ale čo z toho???…… Prestaneme rásť. Zabarikádujeme sa istotami…. Toto nemôže byť skutočne pestrý život.. Vždy máme na výber…

Keď sa môj lektor z angličtiny presťahoval na Slovensko, jeho prvé slovné spojenie, ktoré sa tu naučil bolo „NEDÁ SA“!!! (-: Toto hovorí za všetko …

13. INTERNETOVÝ SVETradšej zbabelo napísať…. nie volať…

Keď si Rakúsku s niekým vymením kontakt, tak mi nikdy nedajú tí ľudia mailovú adresu, .. a už vôbec nie facebook…. Dajú mi rovno telefónne číslo…. V Rakúsku je mailový svet naozaj v závese. Niekde ani e – mailový kontakt nenájdete. Ak chcete čosi vybaviť, majte odvahu a zavolajte… Ľudia v Rakúsku sa radi vidia osobne. Radi sa pozerajú jeden druhému do očí… Radi chodia do kaviarne.. diskutujú…a tak predchádzajú nedorozumeniam..

Lenže tu na Slovensku majú ľudia STRACH dávať hneď niekomu telefónne číslo. Toto je fakt problém. Ľudia majú v hlavách STRACH. Radšej sa s ľuďmi bavia cez whatshapp alebo viber či facebook.

Najlepšie napísať nenávistný komentár a pekne v papučkách doma a v dokonalej anonymite čakať na odpoveď…. a mydliť si pritom ruky..  to je dosť slovenské… Ale vystúpiť z anonymity, to už nie je až také pohodlné…

S trinástkou súvisí aj 14. STRACH..

14. STRACH..

„Nerozprávaj sa s cudzími ľuďmi..“

„Nehraj sa s cigánmi a s deťmi s tmavou pleťou..“

„Keď vidíš niečo podozrivé, utekaj a tvár sa, že si nič nevidel/a…“

Potom máte zrazu  skoro 40 rokov a práve v cudzej krajine zisťujete, v akých programoch plných strachu ste žili. A čo všetko máte zbytočne v gebuli. Inde ihneď ľudia volajú pri zneistení políciu a hneď konfrontujú… Tu radšej nevidia a nepočuju..  Inde sa Vám radi prihovoria, to len vy si myslíte, že Vás A) chcú okradnúť.. alebo B) sú to skrátka nejaké podivné entity….

Opak je pravdou. A ak máte odvahu – získavate v cudzom svete nových priateľov. Stačí sa len  trochu otvoriť…. Lenže my sme často tak zatvorení, že nevidíme nové možnosti..

 

(Obrázok, ktorý vznikol nedávno – za Splnu mesiaca..)

 

Prednedávnom sme podvečer relaxovali. A zrazu sa ozvala prudká rana. Vybehla som na terasu, … znelo to ako výbuch. Nikde však nikoho. O 5 minút sme zacítili pach niečoho spáleného. A už pekne požiar stúpal svojim rytmom. Zavolali sme rýchlo políciu. Niekto zapálil pneumatiku. A odišiel. Horiaca pneumatika by možno do rána spôsobila požiar. Ľudia však radi radšej nič nevidia. Čo na tom, že niečo sa vonku deje? Veď my sme dnu a v bezpečí! Lenže do rána by to zrejme trochu inak horelo….. plno stromov.. kríkov… to by bol raj pre požiar..

Zmáha nás strach. A možno preto, že nemáme dôveru v inštitúcie. Nefunguje polícia a ani súdnictvo….

15. POSUDKY …

Nestretla som veľa slovákov vo Viedni. Ale ak som stretla, nebola to žiadna výhra. Raz dokonca, som stretla človeka z môjho rodného mesta, .. ten urobil klasickú vec. Začal sa ma pýtať, či som vydatá, aké mám náboženstvo, .. kde sme bývali, keď som bola malá… atď,.. ale o sebe nepovedal takmer nič.. A na záverečnú párty nič nedoniesol a odniesol si pár koláčov (typické ..) a ani neostal na pokec viac ako 10 minút. Uzavretý. Plný rôznych presvedčení… Ak slovák stretne slováka v cudzine, otravuje ho to. Slováci sa k sebe moc nehlásia. Nechcú si pripomínať odkiaľ prišli.

Raz v metre sa mi stala taká čudná príhoda…. Nastúpili 2 slovenky. A začali komentovať, kto má čo oblečené. „Pozri na tú černošku, fúú.. to by som si nikdy na seba nedala..“ Takto pokračovali ďalej… A samozrejme pozabudli, že im niekto aj môže rozumieť…. Takže keď komentovali moje legíny, že „odkiaľ ich tak asi mám a aké majú divné farby..???“,.. povedala som im, že ich mám z Prahy….  Dotyčné zamrzli. S týmto nerátali. Že dostanú odpoveď na mieste. A tak s ktitizovaním ihneď prestali. Vo Viedni vládne rozmanitosť. Ľudia toľko nevyčumujú. Neposudzujú.. Tu sa stretáva celý svet.. My slováci dosť kritizujeme a posudzujeme. Pritom sa nevieme pozrieť na seba. Chýba nám sebareflexia. Všetko nové a iné = ČUDNÉ…. . a toto bude tvoriť  číslo 16.

16. VŠETKO NOVÉ= ČUDNÉ.. A tým sa ukracujeme vlastne o iný, bohatší svet..

17. ČUMILOVIA, KTORÍ NEROZPRÁVAJÚ….

Sme mumáci, ktorí nevedia komunikovať. Naša komunikácia je vyčumovať. Chýba nám priamosť, empatia…. a schopnosť komunikácie. Nedávno som zažila v električke takúto situáciu. Električka zrazu zastavila, .. nie, toto nebola zastávka. A stáli sme zrazu nejako príliš dlho. Všetci v električke len vyčumovali, ale nikto nevyšiel von , aby sa šoféra električky spýtal, prečo vlastne stojíme a koľko to bude trvať. Takže som sa fakt v jeden moment naštvala a išla som sa šoféra opýtať – čo sa stalo..? A až potom šofér ráčil ostatným povedať, nech prejdú peši na ďalšiu zastávku. No BÚ! Akoby nevedel rozprávať. Nechápala som túto počudesnú situation…

18. PRELUSTROVAŤ, VYBRAŤ Z KONTEXTU, POSÚDIŤ A ODSÚDIŤ..

Tak ako sa správajú médiá, že vyberajú slovíčka z kontextu – tak sa správajú aj ľudia. Raz som pozorovala skupinku mladých chalanov v električke. Mali mať stretnutie s nejakými dievčatami. A potom jeden z nich vytiahol mobil a všetky dievčatá si pekne „prelustroval“… facebook, google, atď,…  A už to fičalo! (-:

O pár minút už títo chalani mali na tieto dievčatá iný názor. Až potom sa jeden z nich spamätal a povedal ostatným: „Hej chalani, veď ich vôbec nepoznáme a už ich posudzujeme..“ Jedna mala rada horory a druhá zas bola silne veriaca. A bolo jasne vidieť, ako si chlapci formujú na nich názor. Nemusíme zdieľať predsa rovnaké hodnoty a názory, ale za to sa nemusíme nenávidieť a či druhého si hneď vymazať z mobilu alebo zo života… Či???

Často iných ani nepoznáme, ale ani sa ich nesnažíme spoznať. Stačí nám pár blogov, či fotiek alebo čokoľvek čo vyhodí prehliadač internetu.

A už sme múdrejší..  Internet sa stáva niekedy zlým pánom… Dobrý sluha, zly pán… Často si ľudia pozerajú facebookové profily ľudí z minulosti. Aby boli v obraze. Čo má kto nové a ako sa má. „Či sa on/ona má lepšie ako ja..?“..

Samozrejme potom z týchto profilov pekne potichúčky zmiznú, len aby nezanechali stopu. Lenže na facebook Vám príde správa: „Stránka xyz má 1 nové pozretie, 3:04“. Už sa len smiať. Alebo plakať … (-: Toto sa zakaždým deje, pravidelne raz za dva týždne..

Milujem ľudí z Latinskej Ameriky, Mexika a Brazílie. Tí sú komunikatívny a dokážu hneď v komentári vyjadriť emóciu… To sa Vám na Slovensku sotva stane. Sme zablokované bytosti, ktoré majú v hlave toľko rôznych strachov, že radšej ostávame stále v tom istom mode. A často sa porovnávame…

Ja som za svoj život napísala cez 1000 blogov. Ak niekto chce, pekne si povyberá – čo sa mu hodí. A už ma hádže do šuflíkov.. A skúsenosť je taká, že to ľudia aj naozaj robia. Taká a taká. Napísala to a to. A to znamená to a to.. Booom. A názor je na svete. Potom vlastne už nič nemusím robiť. Človek si už urobil predsa názor. A to ma ani nepozná… Niekedy to prináša benefity a už som na piedestáli.. (-: inokedy nie. Podľa toho, ako je alebo nie je ten človek otvorený… Človek sa musí ďalej vzdelávať a rásť. A každý máme iné lekcie a tým aj inú cestu.. 

Je to ale príliš jednoduché.. Posúdiť niekoho vybratím určitého útržku.

Ak to robíte, tak presne v tomto bode vstupujete do duality. Čierne, alebo biele. Pamätajte však na to, že život nie je čierno-biely. Jedna farba nie je dôležitejšia ako iná. Modrá nie je o nič hodnotnejšia ako zelená. Husle v orchestri nie sú viac ako lesný roh. Ale my sa takto správame… A každý to vidí zo svojej strany… Tento pohľad je však veľmi skreslený…. A toto je tragédia vzťahov… „Nesúď, lebo budeš súdený..“

Za svoju tvorbu sa nehanbím. Zobrazuje môj život.

A ja sama si niekedy moje staré blogy prečítam a zaspomínam. Zobrazujú rozpoloženie, čas a priestor, v ktorom boli napísané…. môj rast.. kopu faciek.. omylov.. radostí.. a aj drám… a prekvapení…  Žijem život s čistým svedomím…. a takto ho aj zdieľam. Moje články si vždy niekto nájde. Či už rieši zuby, alebo zmenu v živote, terapiu alebo operáciu ženských orgánov…. Všetko je k dispozícii. Áno, toto som ja… Nič neskrývam. Občas desím ľudí svojou otvorenosťou, ale čo už. Ufónci sú raz takí…

Autenticita a vyjadrenie emócie je základ. Všetko ostatné je klamstvo.. sú to len obyčajné naučené pózy, afekty, role v zvláštnych kostýmoch… nič viac, nič menej. Všetko predstierané je lož… Iba pozlátko. Pokazená smotana v káve, ktorá klesá na dno hrnčeka… 

Ešte jedna historka na margo internetu a lustrácie.. moja známa raz uverejnila článok a tým aj svoje sympatie k istej osobe, ktorá je v politickom a celkovo mediálnom dianí ostro sledovaná. Neskôr jedno dievčatko – jej žiačka, prestalo navštevovať jej lekcie tanca. Mama dievčatka na facebooku nezabudla situáciu skomentovať – prečo dcéru odhlásila. Pritom to tomu, komu to patrilo – nepovedala. Mobil mojej známej už táto žena nedvihla a skrátka dievčatko, ktoré milovalo tanec – ho už za týchto okolností nemohlo robiť. Takto deti doplácajú na hlúposť a nevedomosť rodičov….. No a na toto nám nadväzuje 19tka. Snáď sa dostaneme k záveru? (-: Píšem, píšem.. a ono to nemá konca… sorry (-:

19. KTO CHCE S VLKMI BYŤ, MUSÍ S NIMI VYŤ…

Nedávno mi jedna moja bývalá žiačka hovorila, že v škole zažila  mentálne šikanovanie. Nakoniec táto príhoda neskončila pozitívne. Lebo z nej urobili hysterku. Pritom dievčatko je super vnímavé.. A má super schopnosti. Ale žiaľ osud takýchto detí je dnes ťažký. Všetko iné = čudné. A možno niekde inde vo svete by vyzdvihli túto dannosť,.. ale žiaľ v malej dedinke, kde deti musia byť takmer rovnaké ako cez kopirák – to nie je pozitívna vlastnosť. Takže v konečnom dôsledku mala byť tak protivná a tvrdá ako tie jej agresívne spolužiačky…. pritom sa nikto nezamýšľa, že to nebolo celkom správne…… a čo z tak tvrdej výchovy vyrastie… ?? Asi to nebudú veľmi empatické stvorenia…

A čo na záver?

20. Programy ako „UTRPENIE MÁ RADO SPOLOČNOSŤ“?

Ak chceš zapadnúť = sťažuj sa. Inak ak si pomerne vyrovnaný jedinec, ktorý sa snaží rásť, učiť sa nové veci – budeš demolovaný. Alebo SÁM. To preto, lebo ľudia sa celkovo radi sťažujú. Tak ak chceš zapadnúť, sťažuj sa..

KTO NEHRÁ S NAMI, HRÁ PREDSA PROTI NÁM…. 

21. Program: NEVIDÍM, NEPOČUJEM.. Keď som začala cestovať, všimla som si, že v Prahe v metre, .. keď ľudia vidia, že má niekto kufre – sa vždy ľudia spýtajú, či nepotrebuje ten človek pomoc…

Alebo vo Viedni keď do Vás niekto vrazí, hneď sa zarazí a povie „ENTSCHULDIGUNG“… Tu však „prepáčenie“ nečakajte…. Sme v drsnej džungli…

A sme dosť uzavretí jedinci… Uzavretosť je spojená so STRACHOM A AJ ĽAHOSTAJNOSŤOU..  Veď čo keby………..? Čokeby-zmus nás všetkých silno limituje. Neustále.. Tak pre istotu nechceme vidieť okolitý svet. Ak niekoho bijú, kopa ľudí si to točí na mobil. Veď aka je to senzácia, keď to dotyčný/á zavesí na facebook? To bude zas lajkov! Ego sa bude kúpať zas v sláve(-:

22. Chýbajú nám slová ako ĎAKUJEM… ČI PROSÍM….. PREPÁČTE….

Vždy ma zarazí, keď mi niekto napíše, že chce odomňa nejakú informáciu. Na tom by nebolo nič čudné.. Lebo ja každému rýchlo odpíšem. A naozaj za to nič nečakám. Iba holé ľudské ĎAKUJEM… To ĎAKUJEM sa však objaví veľmi zriedka. To už však záleží na ľuďoch. Ja mám každopádne svedomie čisté (-: Keď viem niečo, čo by iným pomohlo, tak im tú informáciu naozaj dám… Chýba nám však rešpekt. Aj prirodzená človečenská vďačnosť. Vyjadrenie emócie veľmi absentuje. A taká škoda! Veľa detí cíti už od detstva chlad. Chýba im opora a emociálna stabilita, čo budú pociťovať samozrejme aj v dospelosti.. To je to, čo budú neustále vo vzťahoch hľadať…

23. VYMAZÁVANIE NEGATÍVNYCH RECENZIÍ…

Keď som riešila zuby, stretla som mnoho ľudí, ktorí mali skúsenosť, že napísali negatívnu recenziu dotyčnému  zubárovi/zubárke a táto recenzia do 10 minút zmizla. Slováci radšej vymazávajú negatívne recenzie…. oni „nepriateľa“ hneď zničia, od začiatku. A to tak, že ho vymažú. Ostávajú len tie dobré recenzie…. Takto sa mi raz vyhrážala jedna veľavážená „sehr geehrte“ dáma… Pritom šlo len o môj názor za poskytnutú službu. Dotyčná však nezniesla kritiku, tak ju radšej vymazala…….. Aj to je cesta. Nepochybujem, že si ju táto lekcia ešte počká. A možno neskôr znovu narazí na niekoho, kto jej napíše zlú recenziu. A bude zas prúser!

Typický príklad ako zničiť nepriateľa je súboj Regiojetu a slovenských železníc. Slovenské železnice skopírovali od Regiojetu čo mohli a potom ho pekne vytlačili z dráhy. Dodnes ale poskytujú mizerné služby. Konkurencia je predsa prirodzený súboj. Lenže pre slovákov je ohrozením. Tento model funguje aj vo vzťahoch. Ľudia sa nechcú poučiť od konkurencie, oni ju ihneď zničia a to často veľmi obludným spôsobom… manipulácie.. intrigy.. svoje som si zažila v školstve….

24. MLČAŤ JE ZLATO…. 

Mlčať je zlato. Ale často nie. Takto vychovávané deti sú síce opatrné, ale ukracujú sa o svoj rast. O spoznanie čohosi nového. Stávajú sa často zablokovanými bytosťami….. Mlčať je naozaj niekedy zlato – ak vieme, že sa neoplatí míňať energiu a veci sa naozaj nezmenia. IBAŽE.. Potenciálne nebezpečie je, že si na to prirýchlo zvykneme a stanú sa z nás bytosti bez vlastného názoru….. bytosti manipulované mienkou iných.. bytosti bez odvahy… Všimla som si, že slováci moc nepíšu komentáre. A ak, tak skoro nikdy nie sú pozitívne. Pár krát som napísala pozitívne komentáre, .. a hádajte čo… boli za 10 minút vymazané. Nehodili sa do  vojnového „ringu“…. Slováci nie sú moc prajní…. Tak si svoje emócie nechajte radšej pre seba (-: Neoplatí sa Vám niekedy míňať energia…

25. POMALOSŤ.. A NEPRUŽNOSŤ.. 

Nechápem jednu vec.. a to, že ked niekomu odošlem e-mail s nejakou požiadavkou, ozve sa mi až o týždeň alebo až o tri týždne. Ja už pritom dávno mám iné riešenie, keď zrazu príde e-mail spred troch týzdňov, že „Dobrý deň, tak sa Vám ozývame na základe požiadavky.. atď. …,“ Je to vtipné, ale aj tragické zároveň. Ja vybavujem veci buď hneď, alebo nereagujem. Nedržím si miesto v hlave pre vybavovanie starších záležitostí, na to fakt nemám kapacity. Takže sa celkom dobre neviem vcítiť do tejto podivnej filozofie, prečo niekto vytiahne zrazu mail starý skoro mesiac..

A zase, ak to porovnám s Rakúskom, neporovnateľné. Za tri minúty máte z Rakúska naspäť odpoveď. Alebo aj telefonát. Stačí nechať telefónne číslo… a ozve sa milý hlas a v zápätí ma riešenie…

26. SLUŠNOSŤ NAŠA KAŽDODENNÁ.. 

So slušnosťou až do hrobu. A potom Vás pekne slušne s úsmevom ozbíjajú. Preplatíte aj gate. To ale zistíte až neskôr. Musím povedať, že v poslednej dobe som videla kradnúť vo vlaku takých, na ktorých by ste to nikdy nepovedali. Slušné sako, krásny kostým, lodičky. Ešte aj rečový prejav veľmi slušný. A za pár zastávok zdrhali aj s peňaženkou a s úsmevom. Tomu sa hovorí prefíkanosť. Na slovo SLUŠNOSŤ začínam byť alergická. Presne takto Slovensko aj vyzerá. Rozkradli ho predsa tí slušní (-: Tragikomédia…

27. NEPRAJNOSŤ A ZÁVISŤ..

Z emócií by som to dala na prvé miesto. Akonáhle sa Vám začne dariť – hneď vidíte tie reakcie okolia. V tomto slováci fakt vedú… Pamätám si na čas, keď sme začali uverejňovať pesničky na našom kanáli Žabie Pierko.. Hneď na to sa rozvírila záplava nenávistných mailov. Bolo v nich všeličo. Niekto nás fakt za to znenávidel. Chvíľku som nad tým aj zarozmýšľala, kto by čosi tak obludné mohol písať a to dosť pravidelne,.. ale potom som to zablokovala, .. a chodilo to už iba do spamu…..

Strach je zlý radca. Dokáže Vás pohltiť… zdriapiť úplne celého.. takéto mentálne vyhrážanie sa je ešte horšie ako fyzické. Zažila som rôzne veci, ale mentálne ataky patria fakt k najhorším…..

Preto.. zvažujte, čo komu píšete…….. slová vedia povzbudiť, ale aj zraniť. A už ich nikdy nevrátite naspäť…

Tuším som vyčerpala pre dnešok všetky fenomény….

Nie, my nemáme len negatívne veci.. vlastne za celý ten čas čo cestujem a uvedomujem si lepšie tieto programy – som nepochopila jednu vec.

Prečo nevieme vyťažiť z tak krásnej krajiny.. z bohatstva krásnych lesov…. z tradícií… prečo sa Bratislava amerikanizuje a pritom je blízko Rakúska a Budapešti…? Ale zjavne to tu ovládajú ľudia, ktorí peniazmi určujú ďalší smer. Pozemky sa rozpredávajú.. eurofondy zneužívajú…

Chýba nám sebavedomie, roztrieštená sebaláska sa prejavuje aj v roztrieštených vzťahoch. Buď nadmerné ego alebo podryté a skoro žiadne sebavedomie. Extrémy..

Chýba nám otvorenosť.. posudzovaním vysielame do okolia čosi fakt deštruktívne…

Ale chýba nám aj disciplína a taká tá poctivosť, že robíme veci na 100%. Že ich robíme dobre, .. chceme ich robiť dobre, lebo ich robíme radi♡♤♧

Chýba nám láska ku krajine, horám, vďačnosť za krásy Prírody, láska k jazerám a životnému prostrediu.

Akoby sme stratili smer………..

A ktovie,…… kedy ho zas nájdeme…….. Tieto posledné kauzy sú fakt frašky a zaručene sme v týchto fraškách THE BEST!

Majte sa a napíšte, aké slovenské fenomény som zabudla (-:

A aké zažívate vy….?

Adieu! (-:

♡A majte v duši slnečné počasie,.. a to aj napriek občasným búrkam♡

♧Večná mimozemšťanka Kity♧

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: