Denník N

Toto je cena za vaše oblečenie

Oblečenie nerastie na vešiakoch v obchodoch – je vyrábané v továrňach, kde pracovníci pracujú v nehumánnych podmienkach a za minimálnu mzdu, aby si veľké módne domy nakumulovali čo najväčší zisk. Aká je v skutočnosti cena za vaše oblečenie a čo vám reklama nepovie?

Minulý rok sa v ilegálnej továrni na oblečenie vznietili koženkové bundy. Materiály použité pri výrobe začali produkovať toxické mraky dymu. Práve tie spôsobili smrť trinástich ľudí, z ktorých jedenásť malo do 26 rokov. Bohužiaľ tento prípad nie je ojedinelý a nestal sa nešťastnou náhodou.

Tieto udalosti sa však nedejú sporadicky. Sú v niektorých juhoázijských krajinách také časté, že sa ani len nedostanú do správ. Podľa Amerického centra pre medzinárodné pracovné podmienky (ACILS) bol za posledný rok v továrňach požiar častejšie než raz do týždňa. Možno by to tak nebolo, ak by boli fabriky vybavené únikovými východmi, požiarnym alarmom alebo základným hasičským vybavením.

Pred troma rokmi sa stala najsmrteľnejšia nehoda v dejinách tovární na oblečenie. V Dháke, hlavnom meste Bangladéša, sa zrútila veľká budova, kde sídlilo niekoľko fabrík. Manažéri prevádzok nevenovali pozornosť puklinám v kostre, ktoré sa objavili už deň predtým, a tak 1134 zamestnancov počas rannej špičky zahynulo pod nánosmi kameňa a prachu.

Títo ľudia pracovali pre továreň, ktorá dodáva oblečenie veľkým medzinárodným firmám ako H&M, Primark, Zara, Benetton alebo Marks & Spencer. Robili za 38€ na mesiac, čo ani zďaleka nestačilo na pokrytie ich výdajov. Živorili a nakoniec zomreli práve kvôli našej konzumnej potrebe kupovať si lacné veci každý deň.

To, čo sa deje v Bangladéši sa nazýva otrocká práca. Ľudia pracujúci vo fabrikách na oblečenie sú otrokmi nás, vyspelých zo západného sveta. Laxne si užívame ich pot a námahu, ktoré takmer okamžite zahodíme, pretože príde iný, krajší trend. Nemyslíme na ich zdravie, na to, že do dôchodku odchádzajú v štyridsiatke, pretože majú dýchacie problémy, pomaly nevidia a nepočujú. Že získavajú kožné problémy kvôli tomu, aby naše rifle vyzerali ako použitá látka. Vdychujú pary z azofarbív, ktoré majú karcinogénne účinky a omnoho viac vecí, na ktoré asi nemyslíme, keď ideme rozbiť 100€ do obchodov.

Ľudský život nemá mať nižšiu hodnotu než oblečenie, ktoré po pár vypraniach môžete zahodiť.

Bangladéš však vďaka módnemu sektoru ekonomicky rastie viac než kedykoľvek predtým. Až 70% exportu z tejto krajiny tvorí práve oblečenie. 18% hrubého národného produktu tvoria zisky z tohto sektora. Visačky „Made in Bangladesh“ sa stávajú čoraz populárnejšími a vďaka tomu rastú aj ostatné sféry sociálno-ekonomického života. Pravdou však je, že svoje výrazné postavenie na trhu štát získal lacnou pracovnou silou a takmer žiadnymi nárokmi zamestnancov. Cieľom krajiny je dobehnúť v priemysle Čínu a stať sa tak „butikom sveta“. Počas toho sa však nesmie zabudnúť vďaka tomu v rokoch 2014-15 krajina zarobila 31 miliárd – vďaka zamestnancom plateným minimálnou mzdou.

Ekológia a móda

Problém s tzv. rýchlou módou (fast fashion) nie je len spoločenský. Krajiny, v ktorých sa továrne nachádzajú, nemajú regulácie na chemické látky, ktoré sú pre životné prostredie toxické. Farbivá unikajú do pôd, do spodných vôd, kde zamorujú vodné toky, ktoré slúžia aj ako zdroj pitnej vody. Nielen, že tieto látky znehodnocujú úrodnú pôdu, spôsobujú aj otravy, kožné choroby a to nielen pre pracovníkov tovární.

Problém je však už na začiatku. Bavlna je rastlina, z ktorej sa vyrába väčšina oblečenia. Na jej rast sa využívajú často karcinogénne pesticídy a takisto veľké množstvo vody. Na jedno tričko sa priemerne spotrebuje 2700 litrov vody. Poznáte Aralské more? Je to obrovské jazero, ktoré sa za posledných 20 rokov zmenšilo o 80%. A to práve vďaka bavlnným farmám.

Syntetické materiály však nie sú o nič lepšie. Nakoľko sa vyrábajú z neobnoviteľných zdrojov ako napr. ropa, nepovažujú sa za lepšiu alternatívu. Oblečenie z tých materiálov navyše pri praní uvoľňuje tzv. mikrovlákna, ktoré sú prakticky častice plastu, ktoré sa rozložia len za veľmi dlhú dobu. Za ten čas sa ukladajú vo vodných živočíchoch, ktoré sú nám potravou, tieto plasty sa teda dostávajú do nášho organizmu.

Svitá na lepšie časy?

15.mája 2013 bola podpísaná Bangladéšska dohoda. Bola vytvorená hneď po zrútení Rana Plazy, udalosť spomínaná na začiatku článku. Dohoda má ochrániť pracujúcich pred ohňom a zlými pracovnými podmienkami, pri ktorých je priamo ohrozené zdravie ľudí. Dokument podpísalo množstvo známych značiek.

Nedávna správa z kampane Clean Clothes a iných však ukázala, že väčšina fabrík firmy H&M nie je v dobrom stave a dokonca nemajú ani požiarne únikové východy. Firma sa síce stala prvou spoločnosťou, ktorá dohodu podpísala, no takmer všetky jej fabriky značne meškajú vo vyhotovení životne potrebných renovácií.

Je pozitívne, že sa niektorí ľudia touto témou zaoberajú a vytvorili dohodu, ktorá pracujúcich priamo chráni. Očividne je to však veľmi dlhá cesta. Značky nechcú prísť o vysoký zisk, ktorý vďaka extrémne lacným továrňam dosahujú. Preto je potrebné konať! V trhovej ekonomike je zákazník pánom. Môže si rozkázať a to dostane. Vzhľadom na silnú konkurenciu sa firmy predbiehajú v tom, ktorá ponúkne zákazníkovi lepší produkt. Ak zákazník povie, že chce kupovať oblečenie, ktoré bude vyrobené s ohľadom na pracovníkov v továrňach, celý reťazec sa zmení. Musíme to však byť my, kto spraví prvý krok.

 

Radka Slebodníková, Košice

Odkazy na autora:

Blog: bonjourista.com

Instagram: Instagram.com/sosheglows

 

Teraz najčítanejšie

Fridays for future

Fridays for future je študentská iniciatíva, ktorá vznikla na podnet Švédky Grety Thunbergovej. Je tvorená mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť našej planéty, preto sa snažia štrajkovaním upútať pozornosť autorít na jej neistú situáciu. Prostredníctvom blogu sa pokúsime o problematike klimatickej krízy edukovať aj širokú verejnosť, a to komentovaním aktuálneho diania na tomto poli, reportovaním najnovších vedeckých správ či zverejňovaním našich príhovorov zo štrajkov.