Denník N

Výročie SNP – čas na kritiku stavu školstva

Blíži sa výročie SNP a v rámci boja proti extrémizmu nás bude zaujímať, čo o ňom mladí vedia, čo si o ňom myslia. A čo vedia a čo si myslia o súvisiacich témach – holokaust, Tiso, druhá svetová vojna… Nikoho neprekvapí, že aj tentoraz budeme prekvapení, ba až zdesení. A budeme žiadať okamžité riešenia: Viac hodín venovaných dejepisu , téme SNP a lepšie učebnice. A o rok budeme zasa prekvapení, že sa nič nezmenilo k lepšiemu. Ak chceme dosiahnuť zmenu, musíme prestať uvažovať o vzdelávaní cez predmety, témy, hodinové dotácie a učebnice. Cestou z bludného kruhu je zmena vyučovacieho štýlu – od odovzdávania k vytváraniu.

Blíži sa 75. výročie SNP. Očakávam silné mediálne pokrytie témy. Medzi dominantné otázky budú patriť: Vieme vôbec, prečo slávime tento sviatok? Čo si o SNP myslia mladí ľudia? Opäť budeme šokovaní, že vedia strašne málo a myslia si úplné blbosti. Teda, väčšina z nich alebo aspoň mnohí z nich. A aké bude mediálne vyznenie? Dovoľte mi predpovedať.

  1. Zhrozenie nad tým, že mladí vedia o SNP, Tisovi, holokauste… veľmi málo.
  2. Zhrozenie, že nemajú žiadny názor a ak majú, tak veľmi nebezpečný (napríklad, že všetci boli zlí a oslavujeme tých, ktorí vyhrali, alebo že holokaust mal nejaké dôvody, len sa to Tisovi vymklo z rúk…)
  3. Budeme počúvať návrhy na riešenie od rôznych odborníkov na históriu, učiteľov dejepisu a možno aj od pracovníkov ministerstva školstva a ním riadených organizácií. Tie budú spočívať v tom, že treba pridať hodiny dejepisu alebo v rámci existujúcich hodín sa menej sústrediť na starovek a viac na 20. storočie. Prípadne ešte treba prepísať (doplniť) učebnice, lebo obsahujú málo faktov a mylné názory.
  4. Vytvoríme kauzálnu súvislosť. Mladí majú žiadne alebo divné názory kvôli nedostatku vedomostí. Nedostatok vedomostí je tu preto, lebo je nedostatok času na výučbu týchto tém.

Takýto scenár je už natoľko obohraný, že by ma príjemne prekvapilo, keby sa objavil konečne aj iný pohľad. Pokúsim sa ponúknuť niekoľko bodov, ktoré by mohol zohľadňovať.

  1. Opakované prepadáky vo všetkých meraniach vzdelávacích výsledkov naznačujú, že naši žiaci vedia figu borovú aj o témach, ktorým sa učitelia na hodinách venujú dostatočne. Nedostatok času teda nie je príčinou chýbajúcich vedomostí. Najpravdepodobnejšou príčinou slabých vedomostí je to, že žiaci nevidia zmysel v tom, aby vedeli (pamätali si) to, čo učiteľ hovoril na hodine pred rokom a čo bolo na písomke pred mesiacom. Jednoducho to zíde z mysle ako vlaňajší sneh.
  2. Mladí si nevytvárajú názor na základe vedomostí. Možno nevedia, že sa to tak má robiť. A možno nevedia, ako to majú urobiť. Domnievam sa, že až príliš často v školách oddeľujeme čas venovaný „odovzdávaniu vedomostí“ od času zameraného na „formovanie postojov“. Výsledkom je, že vedomosti žiaci vnímajú ako neužitočné a výchovné pôsobenie školy ako formálne, nezdôvodnené a irelevantné. Napokon si názory nevytvárajú vôbec, a ak nejaké majú, tak ich preberajú už hotové. Názory sú im odovzdávané rovnako ako vedomosti. Žiaľ, nie od toho, od koho by sme chceli, ale od toho, komu aktuálne veria. A ešte väčší žiaľ, nezídu z mysle ako vlaňajší sneh.
  3. Riešenie nie je v pridávaní času predmetom či témam, ale v inom využívaní času. Nemalo by to byť tak, že až keď minieme všetok daný čas na vyššie opísané odovzdávanie vedomostí a postojov, tak si vypýtame nejaký nadstavený čas, lebo vraj v ňom už budeme vedieť urobiť tie správne veci. (Alebo aj nie – a aj celý nadstavený čas minieme na naše obľúbené „odovzdávanie“, len toho „odovzdáme“ viac.)
  4. Vyučovanie by sa malo zásadne zmeniť. Namiesto „odovzdávania“ by sa vyučovanie malo stať „vytváraním“. Vytváram, konštruujem svoje poznatky i svoje názory. Takéto vyučovanie by malo obsahovať:
    1. podnecovanie zaujímavých otázok;
    2. iskrenie nápadov, čo všetko by mohlo byť odpoveďou na tieto otázky;
    3. vyhľadávanie alebo experimentálne objavovanie vedomostí, ktoré sú potrebné na to, aby nám pomohli zistiť, ktoré z tých možných odpovedí sú správne a ktoré nie, prípadne ich ešte spresniť – a to všetko v neustálej diskusii s rovnako nevediacimi, ale spoločne hľadajúcimi spolužiakmi a s podporou o niečo viac vediaceho učiteľa;
    4. pri opakovanom zážitku spoločného hľadania správnych odpovedí, pri opakovanom zistení, že na začiatku majú kúsok pravdy viacerí, ale málokedy dá niekto ucelenú správnu odpoveď „na prvú šupu“ – tak pri tom sa učia základnému milieu demokracie, a to je diskusia a úcta k inému človeku a jeho myšlienkam, aj keď sa mi na prvý pohľad zdajú čudné.

Našťastie, už máme školy, kde sa to takto deje a učiteľov, ktorí sa to takto usilujú robiť. Ak chceme uvažovať o tom, že by bolo treba dať väčšiu časovú dotáciu niekomu alebo niečomu, nechoďme cestou zvyšovania časovej dotácie predmetov a tém. Radšej doprajme väčšiu časovú dotáciu učiteľom, ktorí učia práve takto. A pracujme na tom, aby takto učili čím viacerí. Potom budú mať žiaci o SNP viac vedomostí a menej divných názorov.