Denník N

Už vás nezachráni ani Blaha

Ilustračná fotografia, autorom je Denník N - Tomáš Benedikovič.
Ilustračná fotografia, autorom je Denník N – Tomáš Benedikovič.

Ficovu stranu už nejaké to obdobie spoľahlivo likviduje sám jej predseda za výdatnej pomoci samozvaného slovenského Che Guevaru.

Správy z Kočnerovej Threemy, ktoré posledné týždne unikajú na verejnosť a následné, miestami úsmevne pôsobiace výhovorky politikov, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že Mariana Kočnera poznajú možno iba tak zo Smotánky a Petra Tótha nepoznajú „ani vizuálne“, priniesli veľa pozoruhodných momentov. Okrem uvedomenia si, v akom hlbokom rozklade sa náš štát a jeho inštitúcie za „Kočnerovej éry“ nachádzali (a to aj za predpokladu, že by niektoré jeho vyjadrenia boli iba chvastúnstvom), sme sa dozvedeli vcelku veľa aj o dianí v strane, ktorú jej predseda v prestávkach medzi bolestínskym ľutovaním sa a spriadaním konšpirácií o tom, kto všetko chce jeho stranu asi zlikvidovať, pravidelne označuje za najsilnejšiu politickú stranu.

Pána predsedu Fica nedávno chytila utkvelá predstava, že v redakciách niektorých slovenských denníkov sú vyvesené nápisy „Smer musí byť zničený“. Nuž, naozaj neviem, k akému účelu by niečo také slúžilo. Ficovu stranu už nejaké to obdobie spoľahlivo likviduje sám jej predseda za výdatnej pomoci samozvaného slovenského Che Guevaru. Ktorý, len tak mimochodom, o sebe zvykne vyhlasovať, že je nezastaviteľný červený tank.

Robert Fico sa na tlačovej konferencii minulý týždeň tak odviazal, že adresoval hromadnú výzvu viacerým štátnym predstaviteľom. A aby sám sebe dokázal, že nie je len takým voľajakým bezvýznamným poslancom z poslednej lavice, zobral si na mušku tie najvyššie funkcie. V priamom prenose začal úkolovať premiéra, ministerku vnútra, policajného prezidenta i generálneho prokurátora. Zabudol na fakt, že časy, kedy sedel na premiérskej stoličke, sú už proste fuč, a že teraz je iba radovým poslancom a predsedom politickej strany. A že takýto človek nemá v demokracii absolútne žiadne právo zadeľovať úlohy štátnym predstaviteľom.

Pri predsedovi vlády Pellegrinim Fico nezabudol zdôrazniť, že ide o jeho straníckeho podriadeného, ktorého do funkcie dosadil on. Naozaj netuším, ako inak si možno vysvetliť toto absurdné vyjadrenie, než tak, že niekomu tu už začína riadne tiecť do topánok a v strane si potrebuje upevňovať moc.

Spoločenstvo, nech je už akékoľvek, musí fungovať na základe vzájomnej dôvery medzi jeho členmi. Tam, kde nie je dôvera, kde sa šéf hrá na despotu, komanduje ľudí z pozície neotrasiteľnej autority, rozdeľuje štátne funkcie ako politické trafiky a potom sa tvári, že ten, komu on dohodil funkciu, ho nemá právo kritizovať, tam nie sú absolútne žiadne podmienky na to, aby spoločenstvo pozitívne rástlo. Akékoľvek pokusy o iniciatívu a o „reformu Smeru“, o ktorú sa pokúšajú niektorí jeho členovia, sú totiž už v zárodku udupané veľkým a neohrozeným predsedom, ktorý politiku chápe ako zadeľovanie trafík a uspokojovanie záujmov.

Lenže takto sa donekonečna fungovať nedá, čo ukazuje aj aktuálny rozkol v Smere medzi (ako – tak) reformne orientovaným krídlom strany okolo premiéra Pellegriniho a konzervatívne orientovaným krídlom okolo predsedu Fica. Je to niečo, na čo Fico jednoducho zvyknutý nie je, preto v posledných mesiacoch vedie s Pellegrinim akúsi tichú, zákopovú vojnu. A aj keď nás obidvaja presviedčajú, že v strane je všetko v poriadku, domnievam sa, že jediné, čo v strane Smer preukázateľne funguje bez problémov, sú despotické maniere jej predsedu.

Petra Pellegriniho, ktorý sa stal premiérom minulý rok po brutálnej vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, viac priťahuje predvádzanie sa v jazde na traktore, pri sadení zemiakov či obsluhe bagra ako reálne štátnické povinnosti. Napriek tomu si však na rozdiel od Fica udržal aspoň aký – taký kontakt s realitou a konšpiračné teórie z dezinformačných médií verejne nešíri. To, samozrejme Ficovi neprekážalo, aby na posilňovanie svojho vplyvu využil „červený tank“ – Ľuboša Blahu. Ľuboša Blahu, nad ktorým drží ochrannú ruku a chráni ho pred prípadným odvolaním z funkcie predsedu európskeho výboru Národnej rady. Ktoré by bolo viac ako účelné, nakoľko sa obávam, že pokiaľ budú obrazom našej krajiny v zahraničí vyjadrenia Blahu o „lúzroch vo vedení EÚ“, a o „deťoch hamburgerov“, tak potom nás západoeurópske krajiny nebudú ochotné akceptovať ako zmysluplného partnera pre užšiu spoluprácu.

Blaha vo svojich verejných vyhláseniach pravidelne prekračuje akékoľvek medze slušnosti a taktu. Jeho spôsoby vyjadrovania, vhodné možno tak do krčmy štvrtej cenovej kategórie, sa stali dôvodom, prečo sa jeho osobná stránka na sociálnej sieti stáva predmetom šírenia toxicity voči všetkým, ktorí sa tomuto Goebbelsovi Smeru znepáčia. To, že je politológ, mu žiaľ automaticky nezaručuje kritické myslenie a schopnosť akceptovať realitu – teda to, že jeho strana aj jeho pričinením smeruje do záhuby.

Strana Smer dlhodobo čelí poklesu preferencií, čo sa jej predseda Fico rozhodol riešiť práve podporou Blahu. Ten si, samozrejme, svoje úlohy plní poctivo a na konšpiračnom nebi svieti sťa žiariaca Vega. Od Fica je však ďalším z celého radu jeho prejavov nepochopenia reality, ak od tohto „červeného tanku“ očakáva, že im do košiara naženie nejakých tých hejslováckych voličov od Harabina a Kotlebu. Pre nich je síce Ľuboš Blaha človekom, ktorý prodemokraticky zmýšľajúcemu krídlu slovenskej politiky dokáže „naložiť“, vo finále však budú voliť Kotlebu. To je, pán Fico, niečo podobné, ako keď ste v roku 2015 vyvolávali strach pred utečencami. Máte dojem, že vám z toho nejako závratne stúpli preferencie? Tie stúpli niekomu inému. A pokiaľ budete naďalej loviť v konšpiračných vodách, tak vás ubezpečujem, že opäť nevylovíte nič, akurát tým stúpne vaša spoločenská zodpovednosť za rehabilitáciu fašizmu.

Ficovi sa strana rozpadá pod rukami a pri časti najvyššie postavených funkcionárov, zoskupených okolo Pellegriniho, sa v určitých líniách črtá ich prestup do politickej strany Tomáša Druckera. Tá je síce iba ďalšou z radu strán na jedno použitie, ktoré sa pred voľbami zvyknú vynárať na popud oligarchov, aby odlákali hlasy opozícii, no pre Pellegriniho a ďalších z jeho suity môže byť efektívnejším priestorom pre realizáciu ako Ficov Smer, ktorý je už iba smiešnou karikatúrou na sociálnu demokraciu. Čoskoro ich čaká zostavovanie kandidátnej listiny, ktorá bude pre túto stranu, hlboko poznačenú despotickými maniermi predsedu, veľmi nepríjemnou záležitosťou. A nie len otázka, či bude lídrom kandidátky Fico alebo Pellegrini, ale tiež otázka, aké priečky na kandidátke budú mať verné „Ficove kádre“ ako Blaha či Kaliňák.

Predseda údajne najsilnejšej politickej strany sa spolu s ňou rúti na smetisko dejín a pred dopadom ho už nezachráni ani Blaha. V parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia na budúci rok, je totiž reálne možné, že tieto voľby strana Smer jednoducho nevyhrá. Časy, kedy bol lídrom opozície ďalší šíriteľ konšpiračných teórií – Richard Sulík, sú už totiž preč, a masívna antikampaň, ktorú Fico (no nielen on) rozpútal voči novým politikom z Progresívneho Slovenska, svedčí o tom, aký hlboký je jeho primitívny strach.

Nuž, pán Fico, užite si nasledujúce mesiace. S najväčšou pravdepodobnosťou už totiž budú vašimi poslednými, ktoré strávite na výslní.

Teraz najčítanejšie

Adam Briešťanský

Som študentom Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Zaujímam sa o aktuálne spoločensko - politické dianie a na tomto blogu by som vám rád sprístupňoval svoje názory a postrehy. Nemám rád netoleranciu, nenávisť, neschopnosť dovidieť si ďalej ako na špičku nosa a ľudskú hlúposť. Názory, ktoré sú prezentované na tomto blogu sú mojimi osobnými postojmi.