Denník N

Rohinské obyvateľstvo sa stále nedočkalo spravodlivosti. Koho to zaujíma?

Dnes si pripomíname smutné druhé výročie zahájenia brutálnej vojenskej operácie v mjanmarskom štáte Rakhine. Rozsiahly zákrok sa vyznačoval nesmiernou krutosťou, s ktorou vyhnali z príbytkov a rodných dedín viac ako 740 000 rohinských žien, mužov a detí. Podľa vyšetrovacieho tímu OSN došlo počas tejto operácie k mnohým zločinom proti ľudskosti a pravdepodobne je namieste hovoriť o genocíde.

Ľuďom, ktorým sa podarilo ujsť do susedného Bangladéša, aktuálne hrozí nútený návrat do Mjanmarska. Amnesty International však varuje, že takýto krok by ich opäť vystavil krajnému ohrozeniu, nakoľko osoby zodpovedné za zločiny na ľuďoch ich etnickej a náboženskej skupiny sa naďalej vyhýbajú spravodlivosti.

Generáli, ktorí majú surové útoky na civilné obyvateľstvo na svedomí, stále zotrvávajú na svojich pozíciách, napriek medzinárodnému rozhorčeniu a prijatiu rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva, ktorá žiada, aby bola za zločiny v Rakhinskom štáte vyvodená zodpovednosť.

V máji 2019 zaznamenala Amnesty International nové vojenské operácie, ku ktorým pristúpila mjanmarská armáda po koordinovaných útokoch rakhinskej povstaleckej armády na policajné stanovištia. Vojenská reakcia zahŕňala nezákonné útoky, ktoré zabili alebo zranili civilistov a civilistky, mimosúdne popravy, svojvoľné zatýkanie, mučenie a iné zlé zaobchádzanie a nútené zmiznutia. Mnohé z týchto činov napĺňajú definíciu vojnových zločinov.

Etnické čistky stoviek rohinských dedín v severnej časti Rakhinského štátu, ku ktorým došlo koncom roka 2017, spôsobili podľa odhadu vyšetrovacej misie OSN smrť najmenej 10 000 rohinských žien, mužov a detí a viac ako 740 000 ďalších prinútili utiecť cez hranice do Bangladéša, kde zotrvávajú dodnes.

Unikli násiliu a smrti, teraz ich chcú do režimu apartheidu vrátiť 

Od podpísania dohody o repatriácii z novembra 2017 oznámili vlády Bangladéša a Mjanmarska pri viacerých príležitostiach plány na zahájenie návratu rohinských utečencov a utečeniek do Mjanmarska. V novembri 2018 boli tieto plány zrušené v dôsledku medzinárodných protestov proti nedostatku konzultácií so samotnou komunitou, ktorej sa plán presunu týka a zlyhaniu Mjanmarska pri vytvorení bezpečného prostredia na ich návrat.

15. augusta tohto roku obe vlády opäť oznámili plány na hromadnú repatriáciu a upresnili, že sa dohodli na zozname 3 540 rohinyských utečencov a utečeniek vybratých na návrat do Mjanmarska. Bangladéšske úrady uviedli, že k návratom dôjde iba vtedy, ak budú bezpečné, dobrovoľné a dôstojné – ale s rohingskou komunitou situáciu opäť nikto riadne nekonzultoval. Navyše neschopnosť či neochota mjanmarských orgánov prijať zodpovednosť za spáchané zločiny a odstrániť systém apartheidu bezpečné a dôstojné návraty de facto vylučuje.

Shara Jahan, 40-ročná obeť vypaľovania dediny.

Nedávny návrh Bangladéša a Mjanmarska na repatriáciu tisícov rohingských mužov a žien vyvolal v utečeneckých táboroch vlnu strachu. V mysliach týchto ľudí sú spomienky na vraždy, znásilnenia a vypaľovanie dedín stále príliš živé. Mjanmarská armáda je rovnako mocná a neľútostná ako kedykoľvek predtým, a návrat civilného obyvateľstva do Rakhinského štátu teda nie je bezpečný.

Toto pochmúrne výročie je zároveň neúprosnou pripomienkou neschopnosti Bezpečnostnej rady OSN hájiť práva preživších a pozostalých a postaviť páchateľov masových zverstiev pred spravodlivosť. Bezpečnostná rada musí bezodkladne postúpiť situáciu v Mjanmarsku Medzinárodnému trestnému súdu a uvaliť na krajinu komplexné zbrojné embargo,uviedol Nicholas Bequelin, regionálny riaditeľ Amnesty International pre východnú a juhovýchodnú Áziu.

Nočná mora na oboch stranách hranice

Ľuďom z rohinskej etnickej skupiny, ktorá predstavuje zároveň i moslimskú náboženskú menšinu, sú odopierané ich základné ľudské práva na oboch stranách hranice. V Mjanmarsku žijú stovky tisíc ľudí v systéme apartheidu, v stiesnených preplnených táboroch či „väzenských dedinách“, v ktorých nemajú možnosť voľného pohybu a iba prísne obmedzený prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.

Kvalita nemocníc v Rakhinskom štáte je všeobecne slabá, a príslušníci a príslušníčky rohinskej menšiny čelia vážnym, často aj život ohrozujúcim bariéram v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Dlhodobo nemajú povolený prístup do nemocnice v Sittwe, najkvalitnejšieho zdravotníckeho zariadenia v štáte Rakhine. Od roku 2012 mjanmarské orgány sprísnili aj prístup rohinských detí a mládeže k vzdelaniu. Na väčšine územia Rakhinského štátu dnes už pre ne platí zákaz navštevovať školy, ktoré boli donedávna zmiešané, a učitelia často odmietajú cestovať do moslimských oblastí.

Pre rohinské obyvateľstvo, ktoré ostalo, nie je Rakhinský štát o nič viac ako väzenie pod šírym nebom. Mjanmarské úrady neurobili v záujme nápravy situácie prakticky nič a v skutočnosti naďalej páchajú zločiny proti ľudskosti. Medzinárodní donori, medzi ktorými sú aj regionálne vlády, musia zabezpečiť, aby namiesto finančnej podpory zločinov naliehlali na Mjanmarsko, nech ľuďom z prenasledovanej rohinskej skupiny obnoví práva vrátane ich práv na občianstvo. 

Medzinárodné spoločenstvo musí tiež začať spolupracovať s Bangladéšom na podpore ľudí na úteku, tak, aby im pomohli získať späť ich životy a ľudskú dôstojnosť. Čo je dôležité, bez náležitej konzultácie so samotnými rohinskými ľuďmi na úteku by sa o ich budúcnosti nemali prijímať žiadne rozhodnutia, uviedol Nicholas Bequelin.

Prístup do Rakhinského štátu prísne kontroluje armáda, čo znamená, že medzinárodný dohľad nad sledovaním prípadných návratov bude mimoriadne komplikovaný. Za posledné dva mesiace úrady zamedzili prístup telekomunikačných služieb na severe a v strede územia, čím tieto oblasti ešte viac izolovali od vonkajšieho sveta.

Situácia na opačnej strane hranice nie je o nič lepšia. V Bangladéši žije v utečeneckých táboroch viac ako 910 000 ľudí.Sú medzi nimi aj rohinskí muži, ženy a deti, ktorým sa podarilo uniknúť predchádzajúcim vlnám násilia. Bangladéšska vláda uvalila na život v táboroch prísne obmedzenia, ktoré často popierajú ich základné práva – nemôžu sa slobodne pohybovať, pracovať a deti nemôžu chodiť do školy.

Pri boji za spravodlivosť nemôžeme ignorovať akútnu pomoc obetiam

Správa Amnesty International z júna 2018 menovala 13 príslušníkov velenia bezpečnostných síl, ktorých prepojenie viedlo až ku vysokému generálnemu dôstojníkovi Min Aung Hlaingovi a ktorí by mali byť vyšetrovaní a trestne stíhaní za zločiny proti ľudskosti. Na 11 z 13 uvedených uvalila Európska únia cielené sankcie.

Rada OSN pre ľudské práva zároveň 27. septembra 2018 prijala rezolúciu na vytvorenie mechanizmu na zhromažďovanie a uchovávanie dôkazov o zločinoch spáchaných voči rohinskému obyvateľstvu mjanmarskou armádou. K ďalším pokusom o dosiahnutie spravodlivosti patria sankcie niektorých štátov a EÚ, cielené na zodpovedných vojenských predstaviteľov, ako aj žiadosť prokurátorky Medzinárodného trestného súdu o začatie vyšetrovania trestných činov spáchaných voči rohinskej etnickej skupine od októbra 2016.

Amnesty International tieto kroky uvítala, naďalej však žiada, aby bola situácia v Mjanmarsku postúpená Medzinárodnému trestnému súdu – zahŕňajúc všetky zločiny proti ľudskosti spáchané voči rohinskej menšine, ako aj prebiehajúce vojnové zločiny voči etnickým menšinám v Kačinskom štáte, Rakhinskom štáte a Šanskom štáte.

Situácia rohinskej a ďalších prenasledovaných etnických skupín v Mjanmarsku sa nezlepší, kým nebude mjanmarská armáda postavená pred spravodlivosť za svoje kruté zločiny.

Humanitárna pomoc pri obnove životov ľudí postihnutých etnicky motivovaným násilím v Mjanmarsku musí ísť ruka v ruke s dôsledným úsilím o vyvodenie zodpovednosti. Medzinárodné spoločenstvo už rohinských ľudí opakovane sklamalo – a nesmie to spraviť znova, uviedol Nicholas Bequelin.

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/