Denník N

Záhada rímskeho míľnika z Podunajských Biskupíc a problém rímskej hranice (1. časť – míľnik)

Keď chcel pocestný v Rímskej ríši vedieť, ako ďaleko má do cieľa, mohol to zistiť z míľnika postaveného vedľa cesty. Jeden takýto míľnik z roku 230 sa viaže aj na Podunajské Biskupice.

Koncom roku 2017 som publikoval sériu článkov „Cesty do Gerulaty“. V poslednom z nich som písal o míľnikoch, votívnych oltároch a náhrobných stélach, ktoré v dobe rímskej stáli popri cestách. Všetky sa našli aj v Bratislave-Rusovciach, niekdajšej antickej Gerulate. V článku som sa venoval najmä míľniku, ktorý bol postavený v roku 252 priamo v Gerulate a udáva vzdialenosť XXX rímskych míľ od Carnunta (dnes Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku). Míľnik z Podunajských Biskupíc som iba spomenul v pár riadkoch. Až po publikovaní článku som zistil, že v roku 1996 bola na Biskupickej ulici, takmer oproti Kostolu Povýšenia Svätého kríža, postavená kópia pôvodného míľnika. Začiatkom jesene 2018 som na miesto zašiel, míľnik si nafotil a rozhodol sa venovať mu samostatný článok. Toľko troška obšírnejší úvod a už prechádzam k samotným míľnikom.

Tie sa prvýkrát v Rímskej ríši objavili v 3. storočí pred n. l. na známej ceste Via Appia. Za prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) bol na Rímskom fóre v Ríme vztýčený nultý míľnik, nazývaný aj zlatý (milliarium aureum). Symbolicky označoval „stred sveta“. Boli na ňom uvedené dĺžky ciest vychádzajúce z Ríma.

Vizualizácia zlatého míľnika, Rím

Bežné míľniky neboli zďaleka také honosné ako ten v Ríme. Spravidla boli vytesané z vápenca, mali stĺpcový tvar a výšku približne 2 až 3 metre. Nápisy sa nachádzali prevažne na ich valcovitom tele, zriedkavejšie na osobitne vytesanej tabuli. Z celej Rímskej ríše je dnes známych približne 5000 míľnikov. Z tohto počtu okolo 300 pochádza z provincie Panónia, ktorá ako jediná zasahovala aj do územia dnešného Slovenska.

A aké údaje vyčítal pocestný z tohto antického dopravného značenia? Prvoradou bola informácia o vzdialenosti od východiskového bodu (caput viae) v rímskych míľach. Vzdialenosť sa merala od väčšieho mesta alebo legionárskeho tábora a východiskový bod predstavovala brána tohto mesta, prípadne tábora. Jedna míľa sa rovnala dĺžke tisíc dvojkrokov, čo predstavuje 1472 metrov. Ďalej bolo na míľniku uvedené meno panovníka s jeho titulatúrou, na základe ktorej vieme určiť postavenie míľnika s presnosťou na rok. Ďalšími údajmi mohli byť meno miestodržiteľa, názov vojenskej jednotky, ktorá postavila alebo obnovila cestu/míľnik, prípadne údaje vzťahujúce sa k rekonštrukcii cesty.

Míľnik z Podunajských Biskupíc bol postavený za vlády Alexandra Severa (cisár 222 – 235), konkrétne v roku 230. Tento míľnik je jedným z mnohých, ktoré dokladajú starostlivosť o panónsku podunajskú cestu v rokoch 229 až 230. Dnes má výšku 121 cm, priemer 58 cm a výška nápisu je 84 cm.

Rímsky míľnik z roku 230 n. l. známy z Podunajských Biskupíc

Ešte v polovici 19. storočia míľnik stál v parku niekdajšieho arcibiskupského kaštieľa (dnes nemocnica) v Podunajských Biskupiciach. V roku 1876 ho dal arcibiskup – kardinál Ján Simor premiestniť do záhrady svojho paláca v Ostrihome (Maďarsko). Odtiaľ ho v tridsiatych rokoch 20. storočia premiestnili do Hradného múzea (MNM Esztergomi Vármúzeuma) v Ostrihome. Tu sa nachádza dodnes spolu s ďalšími nápisovými kamennými pamiatkami na hradnom nádvorí. V roku 1996 bola v Podunajských Biskupiciach osadená kópia míľnika od akademického sochára Andreja Rudavského.

Kópia rímskeho míľnika z roku 230 n. l. známeho z Podunajských Biskupíc

Existuje viacero prekladov nápisu, avšak ich odlišnosť je v drobnostiach ako slovosled a nie v samotnom obsahu. Ale aj tu je jedná výnimka, ku ktorej sa o chvíľu dostanem. Na začiatok uvádzam „tradičný“ preklad vychádzajúci čisto zo zachovaného nápisu: „Imperátor Caesar… Aurelius Severus Alexander Zbožný Šťastný Augustus, najvyšší veľkňaz s tribúnskou mocou po ôsmykrát, s konzulskou po tretíkrát, obnovil. 16 míľ.“ (František Žák Matyasowszky, 2003, s. 100)

Ako som písal vyššie, na míľniku sú uvedené štandardné údaje, a to meno cisára, titulatúra, na základe ktorej vieme míľnik presne datovať a vzdialenosť v rímskych míľach. Ale chýba ešte jedna povinná položka – východiskový bod. Miesto, od ktorého bol míľnik vzdialený XVI míľ. Existuje aj druhý preklad, ktorý sa nelíši len formálne, ale aj obsahovo doplnením chýbajúceho miesta, ktoré sa na dochovanom míľniku nenachádza. Tento preklad je umiestnený na tabuľke pod kópiou míľnika a jeho autorom je Peter Püspöki Nagy.

Tabuľka s prekladom pod kópiou rímskeho míľnika z roku 230 n. l. známeho z Podunajských Biskupíc (preklad Peter Püspöki Nagy)

Prečo taký zásadný rozdiel? Práve v tom spočíva celá záhada. Nevieme, na ktorej ceste bol míľnik v roku 230 vztýčený. Nevieme, kde a kedy sa míľnik prvýkrát našiel. Neexistuje o tom žiadny záznam. K situácii sa príhodne vyjadril František Křížek v článku z roku 1935: „Pokiaľ pamäť siaha, míľnik bol vždy v Biskupiciach.“

A tu nastupujú dve názorovo protichodné skupiny bádateľov. Podľa jednej, dalo by sa povedať, že tej „oficiálnej“ tvoril hranicu Rímskej ríše dnešný hlavný tok Dunaja (prípadne z časti Mošonské rameno), ako je to na obrázku nižšie a míľnik bol jednoducho niekedy v minulosti prevezený do Podunajských Biskupíc z pravého rímskeho brehu Dunaja. Jeho pôvodné umiestnenie ani východiskový bod nepoznáme a nevieme ich s istotou určiť.

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus)

Druhá skupina tvrdí, že míľnik bol svojho času postavený priamo na území dnešných Podunajských Biskupíc. Vzdialenosť XVI míľ na míľniku skutočne zodpovedá vzdialenosti Podunajských Biskupíc od doplneného Carnunta. Ale prečo by na území barbarov Rimania stavali míľnik? Aj na to existuje odpoveď. Bola tu rímska cesta, keďže hranicu Ríše netvoril súčasný hlavný tok Dunaja, ale Malý Dunaj a dnešný Veľký Žitný ostrov bol jej súčasťou.

Čím viac informácií som chcel zistiť o míľniku, tým viac som čítal o problematike rímskej hranice na strednom Dunaji. Dostal som sa k úplne novej téme, ktorá zdanlivo s míľnikom nesúvisí. Ale ako je už jasné z vyššie uvedeného, podľa niektorých dáva odpoveď na základnú otázku: kde míľnik pôvodne stál. Pre niektorých je míľnik tiež pomocným dôkazom, že Rímska ríša siahala až na náš Žitný ostrov.

Preto sa budem v pôvodne neplánovanom pokračovaní tohto článku venovať problému stredodunajskej hranice Rímskej ríše, ktorý bol prvýkrát nastolený v roku 1930 a dodnes nie je pre všetky strany jednoznačne uzavretý.

Poznámka:
Celkový počet známych míľnikov je určený podľa KOVÁCS, Péter. 2008. Latinská epigrafika. In KUZMOVÁ, Klára (editorka): Klasická archeológia a exaktné vedy. Výskumné metódy a techniky I.

 

Použitá literatúra:

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

KOVÁCS, Péter. 2008. Latinská epigrafika. In KUZMOVÁ, Klára (editorka): Klasická archeológia a exaktné vedy. Výskumné metódy a techniky I. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Filozofická fakulta, 2008. ISBN 978-80-8082-229-3, s. 31 – 66.

KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2011. Rímsky míľnik z Gerulaty. In Slovenská archeológia. ISSN 1335-0102, 2011, roč. 59, č. 2, s. 311 – 318.

KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – MATHÉDESZ, Ľudovít. 2017. Milestone of Trebonianus Gallus and his son found in Gerulata. Míľnik Treboniana Galla a jeho syna z Gerulaty. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 97 – 101.

KŘÍŽEK, František. 1935. K rímskemu míľniku z Biskupíc. In Sborník Matice slovenskej. 1935, roč. 13, č. 4, História, s. 341 – 347.

MUSILOVÁ, Margaréta – TURČAN, Vladimír a kolektív. 2010. Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum. Bratislava : Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Slovensko, 2010. 200 s. ISBN 978-80-968910-1-6.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1969. Podunajské Biskupice. Monografia starších dejín. Bratislava : Dom osvety Bratislava-vidiek, 1969. 234 s.

PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1971. Limes Romanus na Slovensku. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 1971, roč. 21/1970, s. 129 – 175.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2011. Gerulata. O cestách, pošte, míľniku a mape Tabula Peutingeriana. In Zborník Múzea mesta Bratislavy. ISBN 978-80-969864-6-0, 2011, roč. 23, s. 9 – 18.

ŽÁK MATYASOWSZKY, František. 2003. Antické nápisné pamiatky na území Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2003. 142 s. ISBN 80-8050-588-8.

História Podunajských Biskupíc. [online]. [cit. 7. 7. 2019]. Dostupné na internete:
http://www.biskupice.sk/sk/Historia.html

Zdroje obrázkov:

Vizualizácia zlatého míľnika, Rím:
Roman Milestone. [online]. [cit. 6. 7. 2019]. Dostupné na internete:
https://www.bible-history.com/archaeology/rome/3-milestone-bb.html

Rímsky míľnik z roku 230 n. l. známy z Podunajských Biskupíc:
PÜSPÖKI NAGY, Peter. 1969. Podunajské Biskupice. Monografia starších dejín. Bratislava : Dom osvety Bratislava-vidiek, 1969. 234 s. (foto: István Horváth)

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus):
VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.

Úvodná fotka míľnika, Kópia rímskeho míľnika, Tabuľka s prekladom pod kópiou rímskeho míľnika:
Archív autora, foto: Richard Miške (fotené 27. 9. 2018)

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.