Teória Gaia – ezoterika či veda?

Jedná sa o notoricky známu knihu, ktorú fanúšikovia uctievajú ako bibliu a vedci odsudzujú ako pseudovedu. Podľa mňa nie je ani jedno ani druhé. Jedná sa o pomerne seriózne prezentovanú teóriu, podloženú ak nie dôkazmi, tak aspoň testovateľnými hypotézami. Základnou myšlienkou je jednoduchý fakt, že evolúcia života neprebieha izolovane, ale v súčinnosti so svojim neživým prostredím- atmosférou, hydrosférou i litosférou. Táto téza je u racionálne premýšľajúceho jedinca nespochybniteľná. Tak ako u človeka prebieha vývoj v koevolučnom tanci génov i kultúry, tak u všetkých živých tvorov prebieha vývoj vo vzájomnom tanci s prostredím v ktorom žijú. Nejedná sa teda o jednosmernú trať v štýle že podmienky prostredia udávajú smer evolúcie a nič viac. Druhým smerom je spätný vplyv života na prostredie, ktoré sa tým mení a ovplyvňuje zase život trochu iným spôsobom. A tak neustále dokola. Celý systém je previazaný myriádou vzťahov a regulácií ktoré fungujú na princípe negatívnej a pozitívnej spätnej väzby. Tieto regulácie zabezpečujú, že celý supersystém sa usadí v najstabilnejšej pozícii, z ktorej ho nie je ľahké vychýliť. Môže sa to udiať silným podnetom zvonku (pád veľkého meteoritu) alebo zvnútra (kyslík, človek). Vtedy sa systém posunie do nového, relatívne stabilného stavu, avšak ako taký nezanikne.

Prečo nezanikne- v čom spočíva jeho odolnosť? Tu je nesmierne dôležitá biologická diverzita. Dnešné okrajové druhy môžu byť za zmenených podmienok druhmi kľúčovými a stabilizujúcimi. Takže veľká druhová diverzita je vlastne obrazom odolnosti a robustnosti systému voči zmenám, a to i voči katastrofickým zmenám. Ak sa diverzita razantne zníži, systém bude voči zmenám oveľa zraniteľnejší. Dokonca môže v kritickej chvíli i zaniknúť. Alebo sa transformovať do podoby, v ktorej už pre druh Homo sapiens nebude miesto.

A prečo vedci nemajú túto teóriu radi? Niektorí jej vyčítajú, že autor predpokladá predvídavosť systému smerom do budúcnosti. To je ale výrazom nepochopenia celej teórie. Systém nepredvída a ani predvídať z princípu nemôže. Stačí samoregulácia a spätná väzba. Ak si život zničí svoje prostredie, sám uhynie alebo sa aspoň zredukuje. A v rámci diverzity sa dlhodobo presadí život, ktorý „udrži“ sám pre seba podmienky priaznivejšie a stabilnejšie. Človeku zvyklému rozmýšľať v termínoch slepej evolúcie nečiní žiadny problém pochopiť tento kľúčový rozdiel a aplikovať slepú evolúciu na spojený živý a neživý supersystém.

Druhá vec je, že autor zvolil populistické názvoslovie. Tým že pomenoval tento systém superorganizmus, dokonca mu hriešne dal meno Gaia, celú myšlienku nešťastne perzonifikoval. Nutne potom vzbudil dojem neserióznosti a ezoteriky. Pritiahol tým síce pozornosť masového publika, ale zároveň získal (neoprávnene) punc šarlatána. Keby zostal pri nejakom neutrálnom názve – napríklad ekologický supersystém, tak by iste vzbudil oveľa menej vedeckej kritiky. Avšak jeho myšlienky by sa ťažko dostali k tak širokému okruhu fanúšikov.

Na záver mi nedá nedá necitovať úryvok týkajúci sa dnes horúcej  problematiky stúpania CO2 v atmosfére a skleníkového efektu. Na túto tému dnes vychádza veľa populárno-náučnej literatúry i odborných štúdií. Nuž sa pozrime, čo napísal autor v r. 1988, čiže pred viac ako tridsiatimi rokmi.  Jeho slová sú viac ako jasnozrivé:   „Rýchlosť a rozsah súčasného vzostupu CO2 spôsobeného našou činnosťou možno porovnať s prirodzeným  vzostupom, ktorý ukončil poslednú dobu ľadovú. Niekedy v budúcom storočí sa bude hodnota nami spôsobeného prírastku rovnať  hodnote prírastku spôsobeného zlyhaním pumpovacích  mechanizmov pred 12 000 rokmi. Musíme tým pádom predpokladať, že to vyvolá rovnako prenikavú klimatickú zmenu, ako bola tá, čo začala koncom doby ľadovej a trvá dodnes. Zmenu, ktorá premení zimu na jar, jar na leto a leto bude neustále tak horúce ako to najteplejšie leto, na aké si  spomenieme. … Dôsledky zvyšovania koncentrácie CO2 v systéme, ktorý balancuje na samotnej hranici stability, sú omnoho vážnejšie, než pre systém stabilný. Z regulačnej teórie vieme, že vychýlenie systému, ktorý je blízko nestabilite, môže viesť k osciláciam, chaotickým zmenám alebo k úplnému zlyhaniu.“

A naostatok ešte malá poznámka. James Lovelock sa 26. júla 2019 dožil 100 rokov. Touto cestou mu k jubileu srdečne gratulujem!