Ako nájsť v srdci istotu?
Zamyslenie nad kampaňami, transparentmi, hľadaním vinníka, nad hrou na pravdu…v kontexte reálnej potreby „naháňania“ peňazí, chytania zajaca inflácie a strachu „za chvost“. S horizontom udalostí, kedy nám horia „pľúca Zeme“, topia sa ľadovce, hrozia búrky, udierajú do oceľových krížoch i stožiarov, ktoré sa týčia hrdo…
Teda topia sa tie ľadovce.
Vedci odhadujú, že keď sa roztopia, hladina oceánov sa dvihne o 8 metrov.
Teda môže si študent i základnej školy vyrátať, kde bude siahať v Európe oceán… ktoré metropoly ohrozí a kam sa podejú ľudia (migranti i zo západu)…
Teda, keď si pozrieme reálne zábery od Dunaja, kde mládež slobodne užívajúc výhody spotrebného priemyslu a neviditeľnej ruky trhu, bez kontroly inštitúcií, polície, neexistujúcej lesnej stráže vnímajúcej hodnotu lužných lesov Bratislavy, fajčí trávu z vodnej fajky, pije vodku či pivo z plechovky posedávajúc na vyplavených kmeňoch stromov…
Údajne denne skončí z Dunaja v Čiernom mori cca. 4,5 tony plastov.
Keď nevieme riešiť topenie ľadovcov, ALE toto by sme riešiť vedeli…
KTO NÁM BRÁNI???
(Rusi už odišli…máme vlastný štát (už 30 rokov…))
Možno by škola mohla pomôcť.
Áno, odniesol som pár odpadkov od Dunaja, keď som sa tam vrátil po tej našej milej akcii (16.8)… a potom som i napísal samospráve, školám, že iniciatívny návrh, čo keby spísali nejaký harmonogram a deti by mali i branné cvičenie i brigádu, získali vzťah…To je tak všetko, čo môže občan spraviť. Ak nie je opčan… Možno napíše i blog…
A asi čakáte, že v tak vyspelej demokracií, ktorú tu budujeme i s občianskou spoločnosťou už tridsať rokov sa hneď ozvali s tým, že to je super nápad, že radi?
Alebo, môžeme si dnes o 17 tej v Rádiu FM „v rámci nejakej kampane“ tiež vypočuť správu o tých tonách odpadu v Dunaji.
Môžeme zaujať postoj. Môže nám to pokaziť chuť na večeru.
Alebo môžeme spraviť i to čo my, v OZ Presadíme.
Nahráme pieseň k fenoménu Petržalky, k jej storočnici.
S tým, že vyhlásime súťaž, kde mládež môže citlivo vnímať okolie (napr. nábrežie Dunaja v Petržalke)
…a zamyslieť sa, aký má vzťah k domovu, čo je to tá identita.
Môže tvoriť videoklip, súťažiť…tešiť sa,… ak nie sme opčania…
Teória žurnalistiky hovorí, že keď lokálne niečo prebehne, veľké média sa toho chytia. Napr. blog…
Teória je teória, kto potrebuje veľa dobrých spevákov v médiách? Verejnosť? Občan? Hudobné vydavateľstvo chce konkurenciu?
Teda, napísali sme pár tlačových správ, poslali o súťaži správu do sveta. Pieseň mohli hrať všade, slobodne i zodpovedne.
Najlepšie zareagovali skôr nekomerčné média. Pieseň úspešne „boduje“ v hitparáde lokálneho rádia, kde rozhodujú ľudia medzi piesňami svetových hitmakerov…tam neriešia „formát“.
Spravili sme i remix, nech je väčšia šanca zaujať i komerčné média.
Tak máme remix….
(vlastne vďaka „sponzorovi“: https://www.youtube.com/watch?v=bEKoe9wvGtc&feature=youtu.be)
Ale nechcel som o tomto.
Skôr ma zaujala tá povrchnosť tohto celého.
Kampaň na kampaň.
Akoby stačilo byť pol minúty v médiach, niečo povedať a bum, zázračný prutik! Zasiahli sme cieľovú skupinu. Máme podiel na koláči divákov a poslucháčov taký a taký…
Včara som sa na chvíľu zastavil na demonštrácii k odvolaniu štátnej tajomníčky. Ono je teda asi jedno, keď tam reálne v tej chvíli je prítomných cca. 50 občanov, keď o tom naše média masírujú verejnosť už týždne a ďalšie týždne budú. Len čo bolo skôr, sliepka či vajce? Nezáujem verejnosti, či nedostatok kultúrnosti, výchovy na škole?
Tá zaslepenosť, keď niekto zatĺka, bráni si mobil, doma za vysokým betónovým múrom, na „haciende“, kde nemá na bránke (ako iní susedia) ani menovku, niekde v satelite pod lesom, bude sa skrývať, pred nejakou ekologickou pohromou? Alebo, to sa nás netýka?
Slovensko je mimo planéty Zem?
Ak nás motivuje k akcii len reálna výplata, istota, krivka časová do dôchodku s merateľným kapitálom, tak si kúpime i zdravie, i prírodu?
A ak áno, kto to predáva?
Akú má cenu?
Akú cenu má bezplatné zdravotníctvo či školstvo, keď tu počúvame klamstvá od vrcholných predstaviteľov štátu?
Kto ich volí? A prečo?
Počul som včera jedného múdreho pána a ten vravel, že v hre na pravdu sa nedá vyhrať. Ak budem súdiť, viniť, trestať, stratíme radosť, chuť dobre žiť, mať radosť z dávania a prijímania… Že by sme sa mali snažiť odpovedať na otázku: ako zlepšiť svet.
Pieseň Vzťahy od Ventil RG spievala tiež o medziľudských vzťahoch, Grigorov tam spieval, že „transparenty visia na stenách“…a že „zbytočné by nám boli zbrane, ak by každý mal v srdci istotu…“
A to je presne to, čo by sme mali chcieť od škôl i od občianskej spoločnosti.
Ak by sme mali „vštepenú silu“, od učiteľa podporu: „ty na to máš“, tak by sme nepotrebovali voliť vystrihaných silných mužov v kravatách, ktorí sa postavia pred kameru a billboard na nejakej show typu „výjazdové zasadania vlády“.
Pri pokuse o demagogické zavádzanie, typu tlačovka Hedvigy M., by sme ich rovno a slušne v ramci verejnej mienky niekam poslali…
Včera na tom námestí prišiel i jeden učiteľ.
Vraví, podľa mňa správne, že všetko začína drobnými klamstvami. Potom sú väčšie a potom je z toho také blato, v ktorom tu chodíme. To je to podhubie…Hodnoty sú potom skreslené, slušnosť sa stráca.
Nemáme tu len právo normatívne (inštitúcie, ktoré sa ním riadia…)… ale i etiku…
Teda stále je môžno ísť sa prejsť k tomu Dunaju.
Ešte sa asi hladina po nedávnych búrkach nedvihla. Možno vyzbierať celé vrecia PET fliaš..
.Ja som tam jedno nazbierané rovno našiel pohodené, celé igelitové vrece..stačilo ho zobrať zas od brehu ďalej…
Dá sa vnímať i silu kultúry, i silu učiteľov, silu tvorby i aktivizmu. Možno tvoriť vlastný videoklip. Zobrať deti do prírody na výet a baviť sa s nimi… netreba nám selfie ale ten priestor „medzi nami“…
O piesni nedám nič. V nedávnych textoch je toho dosť…
Teda, ako nájsť v srdci istotu?
…
(…ilustračné foto z jari 2019, v blízkosti MHD Ekonomická univerzita v Petržalke (vedľa areál EU Bratislava, tu sa vzdeláva „elita“).
(prípadne pre viac info: https://www.facebook.com/groups/Petrzalka/?multi_permalinks=10156434301706301¬if_id=1566759886086731¬if_t=feedback_reaction_generic)