Denník N

Bojíte sa Trumpovho druhého funkčného obdobia?

Sú na to dobré dôvody. Niektoré majú do činenia s prezidentom samotným, iné s pravdepodobnou reakciou Demokratickej opozície.

Niektoré nebezpečenstvá sú zjavné. Americký prezident napríklad vidí politiku ako reality šou. Tie postupom času nenaberajú na kvalite, skôr naopak. Udržať záujem divákov si vyžaduje čoraz preexponovanejšie emócie, nelogické zvraty a ochotu šokovať – nie zrovna ideálne pre vedenie najväčšej svetovej mocnosti.

Pre Trumpa sú tiež ochotní pracovať čoraz menej kvalitní ľudia. A keďže prezident v druhom období už nebude čeliť ďalším voľbám, bude ešte menej obmedzený verejnou mienkou či ústavnými zvyklosťami než doteraz. Obrovské riziká to nesie pre angažovanosť USA v štruktúrach, na ktorých dobré fungovanie sa spolieha aj Slovensko: v NATO, v Svetovej obchodnej organizácii, v OECD.

Sú však aj iné nebezpečenstvá. Jedným bude reakcia amerických Demokratov na Trumpovo znovuzvolenie. Už november 2016 bol obrovským šokom – ako mohol ignorant a hulvát poraziť skúsenú a kvalifikovanú kandidátku?

Sila príbehu o ruskej manipulácii volieb čerpá z tejto traumy. Kremeľ sa pritom naozaj snažil napomôcť Trumpovo zvolenie, ako aj šírenie rozbrojov medzi Američanmi cez cielenú propagandu a armády trolov. No Muellerovo vyšetrovanie, pre ktoré existovali dobré dôvody, nabralo v istých kruhoch kontúry konšpiračnej teórie a vytesnilo snahu čeliť Trumpovi normálnou politickou prácou.

Tí, čo dúfali, že vyšetrovanie uštedrí Trumpovi osudový úder, ostali sklamaní. Rozhodnutie o obžalobe ponechal Mueller na Kongres. I keď jeho správa bola pre prezidenta nelichotivá, k obrazu nelegitímne zvoleného kandidáta mala ďaleko. To bol však v očiach mnohých skôr dôkaz zlyhania Muellera i amerického systému vlády.

K strate dôvery prispieva aj sebaidentifikácia opozície ako akéhosi „hnutia odporu“, ako keby sa Demokrati zúčastňovali na nebezpečnom partizánskom boji proti nacistom v poľských lesoch. Podobná je debata, či by Spojené štáty nemali zrušiť Kolégium voliteľov, alebo návrh, aby budúci prezident Demokratov navýšil počet sudcov Najvyššieho súdu tak, aby v ňom konzervatívci nemali väčšinu.

Debata o zmene pravidiel politickej hry by bola namieste, ak by pre ňu existoval politický mandát. Pre dôveru v demokraciu je však nebezpečné spochybňovať výsledky politickej súťaže poukazovaním na údajnú neférovosť jej pravidiel. Navyše, ak Demokrati budúci rok prehrajú voľby proti najpolarizujúcejšiemu a najmenej populárnemu prezidentovi v histórii, bude to ich chyba, nie chyba Kolégia voliteľov.

Demokrati však takúto opakovanú traumu nemusia rozchodiť. Zvlášť pre tých z nich, ktorí vidia americkú formu vlády ako beznádejne poznačenú prvotnými hriechmi otroctva, rasizmu či mizogýnie, by Trumpovo znovuzvolenie bolo signálom, že na inštitúcie americkej demokracie sa už spoliehať nedá.

Republikánska strana sa už do veľkej miery akýchkoľvek princípov vzdala. Nahradila ich patologickým kultom osobnosti a snahou ľavicu poraziť akýmikoľvek prostriedkami. Ak by dôveru v americké inštitúcie stratili aj Demokrati, výsledok by bol zničujúci pre zdravie politického života v Spojených štátoch – nehovoriac o ich úlohe vo svete. I preto budem výrazne lepšie spávať, až Trump budúci rok prehrá.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).