Ako si polícia SR blokuje ničiteľov zábavy
Bolo ráno 27.augusta 2019, kedy som si v rámci (toxickej) rannej rutiny prechádzala „stories“ na Instagrame. Medzi užívateľmi ktorých sledujem mám aj Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, známu redaktorku spravodajstva, ktorá zdieľala fotku z oficiálneho účtu polície SR, spolu s kritickým komentárom o jej obsahu. Polícia zdieľa fotky s ľahko sexistickým podtónom pomerne bežne, a teda som si danú fotku hneď aj otvorila. Na fotke bola zamestnankyňa v policajnej uniforme s „vtipným“ popisom, že daná slečna si hľadá partnera a záujemcovia sa môžu hlásiť na 158. Viem, nie moc vtipné a navyše neuveriteľne sexistické. Okamžite som teda napísala veľmi slušný no priamy komentár, v ktorom som označila príspevok ako sexistický a ako narúšajúci dôveru v policajné zložky. Môj komentár začal naberať na popularite, no žiaľ v priebehu 15 minút ho admin konta polície vymazal a môj prístup na profil polície SR zablokoval. Blokovanie a mazanie komentárov je bežná vec u poslanca Blahu, no u oficiálneho konta polície je to novinka. A čo je dôležitejšie, arbitrárne mazanie komentárov a blokovanie užívateľov zložkou štátu sa odlišuje od obdobného správania poslanca Blahu aj v právnej a morálnej rovine.
Začnime rovinou právnou. Polícia SR je štátny orgán. Platí to v prípade, ak Vám dávajú pokutu za rýchlu jazdu, vydávajú Vám doklady, ale aj keď s Vami komunikujú cez sociálne siete. Preto by sa mala polícia a iné zložky štátu správať zodpovedne a v súlade s právami občanov garantovanými Ústavou a inými zákonmi. Medzi práva garantované Ústavou patrí aj právo na slobodu prejavu garantované článkom 26, odsek 2 Ústavy ako aj článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Moje právo rozširovať a prijímať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov bolo s najväčšou pravdepodobnosťou narušené, keďže Polícia SR blokovala užívateľov a vymazávala komentáre, ktoré nijakým spôsobom neporušili zákon a ani užívateľské pravidla sociálnej siete. Jednalo sa o slušné vyjadrenie názoru na príspevok. Štát môže obmedziť Vaše právo jedine, ak porušuje pravidlá, ktoré sú jasne dané zákonom, a ktoré sú nevyhnutné v demokracii. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola, a teda štát neprávom zakročil voči mojej slobode prejavu a slobode prejavu ďalších diskutujúcich. Možno si práve kladiete otázku, či to celé v online priestore nefunguje inak. Odpoveď nájdeme napríklad v rezolúcii A/HRC/20/L.13 Rady Organizácie OSN pre Ľudské Práva, ktorá už v roku 2012 potvrdila, že ľudské práva sa aplikujú aj v kybernetickom priestore. Toto stanovisko bolo vyslovené aj Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch potvrdil, že ľudské práva platia v online ako aj v offline svete.
Dôležitejšia je však tá rovina morálna a spoločenská. Sociálne siete vedia byť nástrojom, ktorý približuje komunity a búra formálne bariéry. Podobne by to mohlo byť aj s Instragramom polície SR. Polícia by sa mohla inteligentne priblížiť ľudom a v pozitívnom svetle ukazovať výsledky svojej každodennej práce. Tým by mohla zvyšovať dôveru u obyvateľstva, ktorá sa už niekoľko rokov pohybuje na alarmujúco nízkych číslach (podľa prieskumov verí polícii najmenšie percento obyvateľstva v celej EÚ). Avšak časté sexistické komentáre a príspevky na stránke polície môžu, žiaľ, produkovať presne opačný efekt. Slovensko má dlhodobo nízke štatistiky v úspešnosti stíhania páchateľov domáceho násilia, či sexuálneho násilia. Tieto čísla sú nízke aj v iných častiach Európy a niekoľko výskumov potvrdilo, že je to výsledok rôznych inštitucionálnych predsudkov, ktoré majú pôvod aj v sexistických stereotypoch. Spojené s nízkou dôveryhodnosťou polície sa núka záver, že niektoré z prípadov skončia mimo trestného procesu, pretože poškodené systému a polícii neveria. Instagram a iné sociálne siete sú platforma, kde by sa mohla polícia SR prihovárať ľuďom a budovať si u nich dôveru. Robia však priamy opak. A najmä je to potrebné smerom k ženám, ktoré majú nedôveru v policajné zložky. Výskumy dokazujú, že so zvýšeným počtom žien v zložkách polície sa zvyšuje aj počet nahlásení prípadov domáceho násilia a iných zločinov, ktorými obeťami sú najmä ženy. Takéto pozitívne prípady treba ukazovať – ukazovať napríklad prácu policajtiek, alebo pozitívne prípady, kedy polícia včas a efektívne zasiahla pri nahlásení domáceho násilia. Namiesto toho však vidíme selfies členiek policajného tímu a nepodarené, sexistické vtipy.
Filtrácia užívateľov, ich blokovanie a zverejňovanie sexistických vtipov nie je odpoveďou na problémy, ktorým polícia SR dlhodobo čelí. Netvrdím, že lepšia komunikácia na sociálnych sieťach tieto problémy stopercentne vyrieši. No je to možnosť, ako sa priblížiť ľuďom a začať s budovaním dôvery, čo je základom úspešného fungovania polície. Blokovaním ničiteľov zábavy nedosiahnete nič.
