Denník N

Keď príde vyhorenie

Mnohí ľudia sa rozhodnú pre novodobý masochizmus a pre prácu obetujú všetko a vždy to končí rovnako – vyhorením.

Kedy sa prvý krát objavil pojem vyhorenie, nie je úplne jasné. Keď americký psychoanalytik Hendrich Freudenberger vo svojom článku v roku 1974 opísal psychické a telesné vyčerpanie pracovníkov jedného sociálneho zariadenia, podarilo sa mu pomenovať stav, ktorí všetci poznali. Ale ešte nemal svoje meno – burn out. Je však dosť možné, že sa pri tomto pojme inšpiroval Grahamom Greenom a jeho knihou Prípad vyhorenia – A burn out case.

Zo začiatku sa pojem vyhorenie – burn out používal u ľudí, ktorí prepadli závislosti, alebo stratili záujem o všetko ostatné. Neskôr sa začal používať pre ľudí, ktorých natoľko pohltila práca, že stratili záujem o všetko ostatné. Dnes sa tento pojem používa u ľudí, ktorí tak veľmi pracovali / študovali a s takým zápalom sa niečomu venovali a tak málo oddychovali, že nakoniec dospeli do stavu, kedy sú na konci so silami.

Okrem pojmu burn out sa používa aj pojem burnout syndrome. V slovenčine sa okrem vyhorenia používa aj spojenie syndróm vyhasnutia, vypálenia a vyprahlosti.

Čo je vyhorenie

Samotné definície sa rôznia. Ako je to v týchto oblastiach často zvykom :).

Samotný Freudenberger hovoril, že vyhorenie je konečným štádiom procesu, kde na začiatku mali ľudia veľké nadšenie, motiváciu a zápal. Cara Chemiss píše, že je to výsledok procesu, kde ľudia nadchnutí ideou strácajú svoje nadšenie. Angelika Kallwass k definíciám pridáva, že je to stav extrémneho vyčerpania, silného poklesu výkonnosti a rôznych psychosomatických problémov. Agnes Pines spolu s Elliottom Andersonom zas hovoria, že je to fyzické, emocionálne a mentálne vyčerpanie, kde veľkú úlohu zohráva veľké očakávanie a chronický stres. Maslach a Jackons píšu o depersonalizácií. A Zelinová hovorí o znechutení, o absencií pozitívnych hodnôt, strate ilúzií a cieľov a strate zmyslu života.

Hoci presná definícia neexistuje, z jednotlivých úlomkov možno poskladať toto: je to psychické, telesné, sociálne a duševné vyčerpanie, ktoré je dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu, prekročenia individuálnej schopnosti organizmu vysporiadať sa so záťažou, kedy už nie je k dispozícií vnútorná sila (energia) a začínajú sa objavovať prvé zdravotné problémy. Najprv psychosomatické, neskôr závažnejšie. Celý ten proces urýchľuje / spomaľuje naša schopnosť oddychovať. A výsledkom je pokles výkonnosti.

Podľa posledného stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie je syndróm vyhorenia fenoménom, ktorý je spojený s prácou. Neuznáva ho ako ochorenie. Vyhorenie síce bolo zaradené do Medzinárodnej klasifikácie  chorôb (ICD-11), ale ako faktor ovplyvňujúci zdravotný stav. Vyhorenie nie je vnímané ako zmena zdravotného stavu, ale ako fenomén súvisiaci s prácou. Vyhorenie sa po novom definuje ako fenomén „vyplývajúci z chronického stresu pri práci, ktorý nebol úspešne zvládnutý a je charakterizovaný troma prvkami: pocitom vyčerpania, cynizmom alebo negativistickými pocitmi človeka vo vzťahu k práci a zníženou odbornou efektívnosťou. “ Vyhorenie by sa tak malo používať len v kontexte práce.

Príčina vyhorenia

Zatiaľ nie je jednoznačná zhoda v tom, čo vedie k syndrómu vyhorenia. Ako hlavný podozrivý sa javí stres.

Profesor Hans Seyle zasvätil svoj profesijný život štúdiu stresu a prišiel s koncepciou GAS – General Adaption Syndrom, ktorá má tri fázy. Prvá je spojená s pôsobením stresu, druhou je zvýšená rezistencia a treťou je vyčerpanie a neschopnosť organizmu vyrovnať sa so záťažou. Práve vyhorenie spadá do tretej fázy a cestou k vyhoreniu je stres.

Magnusson Gooding dokonca rozlíšil prejavy stresu (únava, úzkosť, nespokojnosť, zviazanosť, náladovosť, pocity viny, neschopnosť sústrediť sa a fyziologické poruchy) a vyhorenia (chronické vyčerpanie, nenaplnená potreba uznania, znudenosť / cynizmus, odcudzenie, potláčanie pocitov, netrpezlivosť a podráždenosť, depresia, zábudlivosť, psychosomatické problémy).

Stres

Stres je emóciou a je spojený s úzkosťou a so strachom. Ak sme dlhodobo vystavený stresu, možno hovoriť o patologicky pôsobiacom strese. Dlhotrvajúci stres vedie k zdravotným problémom.

Podľa odborníkov existuje niekoľko druhov stresu. Rozlišujú eustres – pozitívnu formu stresu ktorý je pre život blahodarný (úspech, vzrušenie, spokojnosť a radosť), understres – negatívna forma stresu (nuda, beznádej, únava), overstres – je to dlhodobo pôsobiaci negatívny stres a distres – nebezpečná forma stresu (frustrácia, obavy, zlosť a úzkosť).

Okrem toho dlhodobý stres spôsobuje razantné skrátenie telomerov (ktoré sledujú biologický čas) na konci chromozómov, čo urýchľuje starnutie buniek a znižuje schopnosť regenerácie a obnovy poškodených tkanív a orgánov v tele. Ako by sme po biologickej stránke starli rýchlejšie a aj vďaka tomu sa dožili menej.

Stresori & salutory

Stres je vnímaný ako vzťah dvoch protichodných síl: stresori (ktoré pôsobia negatívne) a salutory (obranná schopnosť organizmu). Ak je medzi nimi rovnováha (homeostáza organizmu) , alebo ak je sila salutorov vyššia, všetko je v poriadku. Ak majú navrch stresori, vzniká stres.

Stres je emócia. Prežívame ho subjektívne a spôsob ako ho zvládame, je ovplyvnený aj našou osobnosťou a vôľovým aspektom. Preto možno hovoriť skôr vo všeobecnej rovine o prevencií ako takej: vedieť oddychovať, vedieť si zachovať pokoj, klásť si reálne ciele, myslieť pozitívne, tešiť sa z drobných radostí, robiť veci ktoré majú zmysel a žiť zdravým životným štýlom. To je ten najlepší spôsob ako držať stres v istých hraniciach a predchádzať vyhoreniu.

Rizikové faktory

V prípade vyhorenia možno hovoriť o istých rizikových faktoroch.

Tým prvým je povolanie. Najviac sú ohrození ľudia, ktorí pracujú s ľuďmi – v pomáhajúcich profesiách. Všade tam kde je náročná komunikácia, potreba empatie a veľký psychický tlak.

Druhým sú osobné predispozície. Sem patria ľudia, ktorí sú k sebe príliš tvrdí, majú nízke sebavedomie a podliehajú stereotypu.

Tretím faktorom je postoj k práci. Ak sa snažíte o dokonalosť, nosíte si prácu domov a neviete oddychovať, ste horúci kandidát.

Štvrtým faktorom je osobná odolnosť voči tlaku (stres a dlhodobá záťaž). Veľa robí aj pracovné zázemie, schopnosť empatie a ocenenia od vedenia, prostredie ktoré nie je sterilné (ak nepracujete v kuchyni :)), myslí sa tým miesto kde sa cítite dobre, rôznorodosť práce a reálne ciele.

Väčšinou sa na spustení vyhorenia podieľa viacero faktorov. A možno povedať, že za istých okolností sa riziko vyhorenia spája s každou profesiou. Otázkou je kedy a ako sa tak stane.

Symptómy vyhorenia

Vyhorenie vstupuje do života pomaly a nenápadne. Podľa Angeliky Kallwass si symptómy vyhorenia skôr všimnú príbuzní a priatelia, než človek ktorý skĺza do vyhorenia. Doteraz sa podarilo zadefinovať cca 130 symptómov / znakov vyhorenia.

Podľa odborníkov možno symptómy rozdeliť do štyroch skupín: na duševnej ide o znížené sebavedomie, nedôveru vo vlastné schopnosti, nezáujem o prácu, pokles kreatívnych schopností, pocit neúspechu a zlyhania, strata plánov a ideí, vytráca sa chuť pracovať na sebe a zdokonalovať sa, sklon k stereotypu, strata iniciatívy a spontánnosti, pri citovej je to emocionálna vyprázdnenosť , podráždenosť, skľúčenosť, neschopnosť uvoľniť sa, nervozita a pocit nedostatku uznania, smútok, depresie, cynickosť, beznádej, zníženie hranice tolerancie, sklon k agresivite, strata záujmov, sklony k používanou návykových látok a v extrémnej podobe sklon k samovražde. Na telesnej sú príznakmi nespavosť, bolesť hlavy, chronická únava, pokles výkonu, rýchla vyčerpanosť, náchylnosť na ochorenia, znížená pozornosť, tráviace problémy, svalové napätie, bolesti krku ramien a chrbtice, znížená imunita, problémy s kardiovaskulárnym systémom a s dýchaním. K prejavom sociálnych symptómov patrí obmedzenie kontaktov v práci, nárast konfliktov, pokles angažovanosti , prehnaná kritickosť k sebe a k okoliu, snaha o únik, trávenie času osamote, chladný prístup k druhým, držanie si odstupu a strata empatie.

O niečo jednoduchšie členenie používa Angelika Kallwass, ktorá hovorí o emocionálnej vyčerpanosti ( city a pocity strácajú na intenzite), depersonalizácií (narušenie vzťahov) a zníženej výkonnosti (a strata spokojnosti). Max Kašparu ako hlavný znak určuje frustráciu.

Príznaky vyhorenia

Veľa ľudí ignoruje príznaky. Ak však nepríde k zmene životného štýlu a k prehodnoteniu priorít, príznaky budú len narastať a bude sa zhoršovať ich priebeh.

Proces vyhorenia má svoj začiatok, priebeh a koniec. Tu odborníci hovoria o rôznych fázach.

Podľa Christiny Maslach sú na začiatku veľké ideály a nadšenie, potom sa práca stáva príťažou, objavuje sa pocit frustrácie, akoby sa nič nestíhalo, aby nakoniec sa objavila nechuť k čomukoľvek. Magnusson Gooding hovorí, že na začiatku dochádza k aktivovaniu obranných mechanizmov – prakticky si nič nevšimneme. Potom ak to trvá nejaký čas, začneme byť frustrovaní, aby sem nakoniec skĺzli do vyčerpanosti a apatie. Podľa A. Leangla je v druhej fáze typické, že z prostriedka sa stal cieľ. Už nemáme ideály. Hennig Keller hovorí o ochote angažovať sa nad rámec povinností, potom prichádza stagnácia, neskôr pocit osobného zlyhania, aby v ďalšej fáze bola snaha urobiť len to najnutnejšie a nakoniec prišlo vyhorenie. John W. James dokonca hovorí o 12 fázach. Kto chce si ich doštuduje :).

Ak by sme to mohli zjednodušiť, najlepšie to vidieť v motivácií – prechod od veľkých ideálov, k slušnému štandardu, potom k postačujúcej norme, aby nám to nakoniec bolo už úplne jedno.

Pri extrémnej únave a vyčerpaní hrozí veľké riziko samovraždy, prípadne zlyhania organizmu v dôsledku vyčerpania. Často tomu predchádzajú závažné zdravotné problémy. Alebo od zdravotného problému hneď organizmus prejde ku kolapsu a smrti (infarkt). Nie je náhodou, koľko ľudí a v akom mladom veku zomiera v súčastnosti na toto ochorenie.

Čo v prípade, že sme sa v symptómoch našli?

Čím skôr prídeme na to, že máme nábeh k vyhoreniu, tým rýchlejšie sa dostaneme na správne chodníčky. A samotné uzdravenie prebehne ľahšie.

Pokiaľ ešte vyhorenie nedospelo k pokročilej fáze, môže postačiť dvojtýždňová dovolenka. Treba však zmeniť aj svoj prístup k práci a svoj životný štýl, inak by sme vyhorenie len oddialili. Ak nastala pokročilá fáza, treba si zobrať dlhodobú dovolenku, alebo PN, vyhľadať pomoc psychológa / terapeuta a pomalými krokmi bojovať s vyhorením. Vyhorenie = vyčerpanie. Človek ktorý je vyhorený, je unavený a každý hoci aj jednoduchý krok (úloha), je pre neho ťažký.

Čím skôr začneme s vyhorením pracovať, tým väčšia je šanca, že sa budeme môcť do práce po čase vrátiť a už nedovoliť okolnostiam aby sme smerovali k vyhoreniu.

Terapia vyhorenia

Treba si priznať situáciu, ktorá nastala. Potrebné sú malé kroky. Reálne ciele. Všetko má svoj čas. Treba veľa oddychovať. Znovu objavovať radosť z maličkostí a rozvíjať záľuby (to pekné v nás). Prehodnocovať život a učiť sa rovnováhe. Vyhorenie zasahuje aj rodinu a priateľov. Hlavne v posledných fázach mohli získať veľa zranení. A ani oni nemajú energie na rozdávanie a teraz treba dlhšie potiahnuť toho druhého, alebo zapojiť niekoho z vonka, aj za cenu výdavkov.

.

Po prekonaní vyhorenia sa mnohí ľudia rozhodnú pre zmenu profesia. Môže a nemusí to byť tá správna cesta. Veľa závisí od toho, ako to cítia. Nakoniec problémom nebola ani tak profesia, ako okolnosti s ňou spojené ale náš prístup k životu.

Ak poznáte niekoho s vyhorením, môžete mu pomôcť. Dávajte mu najavo, že na neho myslíte a že mu držíte palce. Dávajte mu pocítiť lásku, aj keď je niekedy nepríjemný. Zaujímajte sa o neho. Ak sa mu niečo nepodarí, utešte ho. Svet sa nezrúti. Dovoľte mu, aby si určil vlastné tempo. Zdržte sa poučovania. To by ho v tejto fáze demotivovalo. Môžete vytvoriť podporný tím a zázemie. Ostatné je už na človeku s vyhorením a na psychológovi / terapeutovi.

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www.health.harvard.edu

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom