Denník N

Revolučný konzervativizmus a utópia Brexitu

Konzervatívci kedysi bránili zabehané inštitúcie. Tí britskí ich v ére Brexitu nezodpovedne poškodzujú.

Dnešné rozhodnutie britského premiéra Borisa Johnsona pozastaviť fungovanie britského parlamentu do októbra eskaluje situáciu vyvolanú referendom v roku 2016. “Prorogácia” by zťažila možnosti Dolnej snemovne, v ktorej odchod z únie bez dohody nemá väčšinovú podporu, takýto odchod zastaviť.

Sabotovať fungovanie demokraticky zvolených ústavných orgánov tak, aby bola výsledkom verejná politika, ktorú chce tá najhlasnejšie kričiaca skupina v spoločnosti je jednoducho autoritárske. Za Brexit hlasovalo 17 miliónov zo 67-miliónovej populácie Spojeného kráľovstvo. Usudzovať z toho, že Brexit bez dohody je akýmsi magicky zjaveným vyjadrením “vôle ľudu” je jednoducho nečestné.

Nie, Spojené kráľovstvo sa dnes nestalo Bieloruskom. V podobnej situácií sa však krajina ocitá po prvýkrát od roku 1948, kedy bol tento manéver použitý na presadenie reformy Snemovne lordov napriek ich nesúhlasu. Jeho dnešné použitie, na dosiahnutie najextrémnejšej formy Brexitu, nijakým spôsobom kredit britskej demokracie vo svete nezvyšuje — naopak.

Je užitočné si pripomenúť, ako sa Briti do súčasnej situácie dostali. Aby mal kľud vo vlastnej strane, David Cameron nezodpovedne sľúbil euroskeptikom referendum o britskom členstve. To nedopadlo podľa jeho predstáv. Navyše, namiesto toho aby perspektíva britského odchodu euroskeptické vášne upokojila a viedla ku kompromisného riešeniu (napríklad britskému členstvu v Európskom hospodárskom priestore, podobne ako Nórsko), výsledkom bolo neustála radikalizácia, počas ktorej sa britskí politici predháňali v tom, kto ponúkne extrémnejšiu variantu odchodu.

Dnes je krajina na konci tejto cesty. Odchod bez dohody je podľa Nigela Faraga “jediný prijateľný spôsob” ako EÚ opustiť. Britský premiér je ochotný toto extrémne riešenie pretlačiť aj za cenu poškodenia britského ústavného systému — nehovoriac o možnom rozpade únie so Škótskom a Severným Írskom.

Na separátnu debatu je impotentnosť labouristickej opozície, ktorej líder Jeremy Corbyn je sám euroskeptikom a pre zastavenie odchodu nebol ochotný pohnúť ani prstom. Podstatná je však jedna vec: s niektorými politickými impulzmi nie je kompromis jednoducho možný a preto sa s nimi neradno zahrávať.

V čase konania referenda a aj dlho po ňom bolo mojím očakávaním, že sa nájde všestranne neuspokojivý kompromis, ktorý pomôže utíšiť vášne. Prehliadal som však trockistickú logiku Brexitu ako akejsi permanentnej revolúcie, ktorá neskončí kým, nedosiahne totálneho, bezpodmienečného víťazstva a to za akúkoľvek cenu. Nech je tento britský príbeh varovaním aj pre nás, na Slovensku.

Teraz najčítanejšie